{"id":38289,"date":"2025-07-29T15:24:44","date_gmt":"2025-07-29T13:24:44","guid":{"rendered":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/?p=38289"},"modified":"2025-07-30T19:10:52","modified_gmt":"2025-07-30T17:10:52","slug":"1-700-vyrocie-vzniku-nicejskeho-vierovyznania","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/2025\/07\/29\/1-700-vyrocie-vzniku-nicejskeho-vierovyznania\/","title":{"rendered":"1 700. v\u00fdro\u010die vzniku nicejsk\u00e9ho vierovyznania"},"content":{"rendered":"\n

            1700. v\u00fdro\u010die vzniku nicejsk\u00e9ho vierovyznania<\/strong><\/p>\n\n\n\n

      V j\u00fani roku 325 <\/strong>sa zi\u0161iel prv\u00fd ekumenick\u00fd koncil (synoda)<\/strong>. Jeho \u00falohou bolo rie\u0161i\u0165 ot\u00e1zku Sv\u00e4tej Trojice<\/strong>, konkr\u00e9tne vn\u00fatorn\u00fd vz\u0165ah medzi Otcom a Synom. Mala to by\u0165 z\u00e1rove\u0148 odpove\u010f na ot\u00e1zky, ktor\u00e9 pred cirkev nastolil \u00c1rius.<\/p>\n\n\n\n

Nicejsk\u00fd koncil zvolal a otvoril cis\u00e1r Kon\u0161tant\u00edn.<\/strong> To je pre cirkev samo o sebe d\u00f4le\u017eit\u00e9 a pou\u010dn\u00e9: pr\u00e1voplatnos\u0165 koncilu nez\u00e1vis\u00ed od p\u00e1pe\u017ea<\/strong>. Kon\u0161tant\u00edn sa ho aj z\u00fa\u010dast\u0148oval v cis\u00e1rskom purpure, ale nen\u00e1rokoval si jeho vedenie. Synoda zasadala v cis\u00e1rskom pal\u00e1ci v Nicei a viedol ju biskup Ossius z Cordoby, ktor\u00fd bol d\u00f4vern\u00edkom cis\u00e1ra.<\/strong> Presn\u00fd po\u010det \u00fa\u010dastn\u00edkov nevieme, ale trad\u00edcia hovor\u00ed o 318 biskupoch.<\/p>\n\n\n\n

Bolo to po por\u00e1\u017eke Lic\u00ednia, ke\u010f Kon\u0161tant\u00edn zjednotil cel\u00fa r\u00ed\u0161u pod svojou vl\u00e1dou.<\/strong> Kon\u0161tant\u00edn nemal ve\u013ek\u00e9 pochopenie pre ot\u00e1zky, o ktor\u00e9 i\u0161lo v gr\u00e9ckej teol\u00f3gii. V sporoch o troji\u010dn\u00fa n\u00e1uku videl nepotrebn\u00e9 h\u00e1dky teol\u00f3gov. <\/p>\n\n\n\n

   Na druhej strane mu v\u0161ak ve\u013emi z\u00e1le\u017ealo na tom, aby bol zachovan\u00fd pokoj v cirkvi, ktorej vo svojej r\u00ed\u0161i pripisoval ve\u013ek\u00fa \u00falohu. Ona mala odstr\u00e1ni\u0165 nemravnos\u0165 medzi obyvate\u013estvom, \u013eud\u00ed vies\u0165 k discipl\u00edne a k poriadku. Ona sa mala postara\u0165 o \u010dist\u00e9 uctievanie Boha.<\/p>\n\n\n\n

   A predov\u0161etk\u00fdm mala prosi\u0165 a dosiahnu\u0165 Bo\u017eie po\u017eehnanie pre cis\u00e1ra a r\u00ed\u0161u. <\/strong>Pre cirkev i\u0161lo o celkom nov\u00fa situ\u00e1ciu. Cirkev prv\u00fd kr\u00e1t v dejin\u00e1ch r\u00edmskej r\u00ed\u0161e nebola prenasledovan\u00e1, ale ofici\u00e1lne tolerovan\u00e1 a uznan\u00e1, ba v mnohom aj uprednost\u0148ovan\u00e1. <\/strong><\/p>\n\n\n\n

\u00a0\u00a0 Koncil (synoda) mal dva hlavn\u00e9 ciele:<\/strong> Prv\u00fd<\/strong>, formul\u00e1ciu n\u00e1uky o Sv\u00e4tej Trojici <\/strong>a vyrovnanie sa s myln\u00fdmi n\u00e1ukami tradovan\u00fdmi napr. u\u017e od Just\u00edna, alebo Origena. Druh\u00fd,<\/strong> vyrovnanie sa s vplyvn\u00fdm u\u010den\u00edm \u00c1ria a jeho nasledovn\u00edkov<\/strong>. Biskupi chceli vyjs\u0165 \u010do najviac v \u00fastrety cis\u00e1rovi. Rozhoduj\u00face heslo nicejsk\u00e9ho vierovyznania, toti\u017e pojem \u201chomo\u00fasios\u201d<\/em> nepoch\u00e1dza od nikoho in\u00e9ho ako od samotn\u00e9ho cis\u00e1ra. Dodnes nie je vysvetlen\u00e9, odkia\u013e vzal cis\u00e1r tento pojem. Pravdepodobne mu ho dal jeho radca biskup Ossius. Je to vlastne gr\u00e9cky preklad v\u00fdrazu, ktor\u00fd stret\u00e1me u\u017e u Tertuli\u00e1na, toti\u017e, \u017ee Otec a Syn maj\u00fa jednu podstatu.<\/p>\n\n\n\n

Na synode formulovali sl\u00e1vnostn\u00e9 vyznanie viery (credo),<\/strong> pri\u010dom za z\u00e1klad sl\u00fa\u017eilo vyznanie, ktor\u00e9 poch\u00e1dzalo zo s\u00fdrsko-palest\u00ednskej oblasti a p\u00f4vod m\u00e1 sn\u00e1\u010f v Jeruzaleme. Koncil trval jeden mesiac a na konci sl\u00e1vnostne vyhl\u00e1sil Nicejsk\u00e9 vyznanie viery. (Nicejsk\u00e9 vierovyznanie vi\u010f na inom mieste.) Prij\u00edma ho aj na\u0161a ECAV.<\/p>\n\n\n\n

Bezprostredne po tomto vyznan\u00ed nasledovali ods\u00fadenia heretick\u00fdch n\u00e1zorov:<\/strong> \u201dT\u00fdch v\u0161ak, ktor\u00ed hovoria \u017ee bola doba, v ktorej Syn e\u0161te nebol a \u017ee vznikol z ni\u010doho, alebo hovoria \u017ee je z inej prirodzenosti (hypostatis), alebo z inej podstaty (usia), alebo \u017ee Syn je Bohom stvoren\u00fd a poddan\u00fd premene a zmene – <\/em>t\u00fdchto v\u0161eobecn\u00e1 cirkev prekl\u00edna\u201d.<\/em><\/strong><\/p>\n\n\n\n

    V\u00e4\u010d\u0161ina biskupov, ktor\u00ed boli na synode, toto vierovyznanie podp\u00edsala. Medzi nimi aj tak\u00ed, ktor\u00ed to zo svojich teologick\u00fdch predpokladov nemohli, alebo sotva mohli urobi\u0165, ako napr. Eusebius z Cezarey. <\/strong><\/p>\n\n\n\n

 <\/strong>  \u010co bolo pre mnoh\u00fdch biskupov a teol\u00f3gov v\u00fdchodu zvl\u00e1s\u0165 pohor\u0161uj\u00face, bol onen pojem, ktor\u00fd Kon\u0161tant\u00edn s\u00e1m vlo\u017eil do vyznania – homo\u00fasios<\/em><\/strong>. Ten sa stal predmetom sporu ortodoxie s her\u00e9zou. V\u00e4\u010d\u0161ina ari\u00e1nov tie\u017e podp\u00edsala toto vyznanie. Len Arius a dvaja jeho priatelia toto vyjadrenie podp\u00edsa\u0165 odmietli. Boli preto exkomunikovan\u00ed.<\/strong><\/p>\n\n\n\n

\u00a0\u00a0 \u00a0 <\/strong>V\u00fdrazom homo\u00fasios <\/em>synoda chcela pod\u010diarknu\u0165, \u017ee Syn je sploden\u00fd, nie stvoren\u00fd a t\u00fdm zd\u00f4razni\u0165 Synovo bo\u017estvo. \u00a0 \u00a0<\/strong><\/p>\n\n\n\n

     <\/strong>Nemenej z\u00e1va\u017en\u00fd je v\u00fdznam nicejsk\u00e9ho vyznania aj v tom, \u017ee ono s\u00fa\u010dasne znamen\u00e1 odmietnutie filozofick\u00e9ho pojmu Boha<\/strong>. Bolo zrejm\u00e9, \u017ee Arius sa dal vies\u0165 ur\u010dit\u00fdmi filozofick\u00fdmi predstavami.<\/strong> Aruis (+ 336) \u017eil v Alexandrii. Jeho najv\u00e4\u010d\u0161\u00edm \u017eelan\u00edm bolo zd\u00f4razni\u0165 to, \u017ee Boh je len jeden a \u017ee je transcendentn\u00fd – jedin\u00fd P\u00e1n a sudca v\u0161etk\u00fdch. <\/p>\n\n\n\n

     Ot\u00e1zka Ducha Sv\u00e4t\u00e9ho v Trojici sa stala predmetom diskusie a\u017e nesk\u00f4r a rie\u0161en\u00e1 bola na druhom ekumenickom koncile v Kon\u0161tantinopole v roku 381. <\/strong>Pou\u010dn\u00fdm zost\u00e1va to, \u010do nap\u00edsal A. August\u00edn vo svojej p\u00e4tn\u00e1s\u0165 str\u00e1nkovej knihe o Trojici: \u201dTy ,Pane Bo\u017ee, Ty jeden, Ty Boh trojjedinosti\u2026 – napriek mojej nevedomosti – \u2026..dovo\u013e mi zosta\u0165 Tvoj\u00edm\u201d. <\/em>Tak aj my zost\u00e1vajme v tej istej b\u00e1zni pred tajomstvom Trojice Sv\u00e4tej.<\/p>\n\n\n\n

                                                                     \u013dubom\u00edr Batka st.<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

            1700. v\u00fdro\u010die vzniku nicejsk\u00e9ho vierovyznania       V j\u00fani roku 325 sa zi\u0161iel prv\u00fd ekumenick\u00fd koncil (synoda). Jeho \u00falohou bolo rie\u0161i\u0165 ot\u00e1zku Sv\u00e4tej Trojice, konkr\u00e9tne vn\u00fatorn\u00fd vz\u0165ah medzi Otcom a Synom. Mala to by\u0165 z\u00e1rove\u0148 odpove\u010f na ot\u00e1zky, ktor\u00e9 pred cirkev nastolil \u00c1rius. Nicejsk\u00fd koncil zvolal a otvoril … \u010c\u00edta\u0165 viac<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":4,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[2,22,40,386,104],"tags":[],"class_list":["post-38289","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-ekumena","category-evanjelicka-identita","category-historia","category-historicke-okienko","category-synoda"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/38289","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/4"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=38289"}],"version-history":[{"count":3,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/38289\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":38292,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/38289\/revisions\/38292"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=38289"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=38289"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=38289"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}