{"id":38562,"date":"2025-09-22T14:28:05","date_gmt":"2025-09-22T12:28:05","guid":{"rendered":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/?p=38562"},"modified":"2025-09-22T19:26:02","modified_gmt":"2025-09-22T17:26:02","slug":"z-osobneho-archivu-98","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/2025\/09\/22\/z-osobneho-archivu-98\/","title":{"rendered":"Z osobn\u00e9ho arch\u00edvu (98)"},"content":{"rendered":"\n

         <\/em>    L\u00e1ska k n\u00e1rodu dok\u00e1zan\u00e1 mart\u00fdrskou smr\u0165ou<\/strong><\/p>\n\n\n\n

Daj, Bo\u017ee, l\u00e1sky za sestry, bratov,<\/em><\/p>\n\n\n\n

posil\u0148 n\u00e1s vierou presv\u00e4tou:<\/em><\/p>\n\n\n\n

nie hnevu hovie\u0165,<\/em><\/p>\n\n\n\n

le\u017e nies\u0165 i obe\u0165,<\/em><\/p>\n\n\n\n

du\u0161e kl\u00e1s\u0165\u2026<\/em><\/p>\n\n\n\n

Tak zmierni\u0165 b\u00f4le,<\/em><\/p>\n\n\n\n

d\u013ea Tvojej v\u00f4le<\/em><\/p>\n\n\n\n

\u0161\u0165astie n\u00e1js\u0165!  Amen (M.R.)<\/em><\/p>\n\n\n\n

Jk 1, 12:<\/strong><\/p>\n\n\n\n

  <\/strong> \u201eBlahoslaven\u00fd mu\u017e, ktor\u00fd vytrv\u00e1 v pok\u00fa\u0161an\u00ed, lebo ke\u010f sa dosved\u010dil, prijme veniec \u017eivota, ktor\u00fd zas\u013e\u00fabil P\u00e1n t\u00fdm, \u010do Ho miluj\u00fa\u201c Amen<\/em><\/p>\n\n\n\n

    Sl\u00e1vnostn\u00e9 kres\u0165ansk\u00e9 zhroma\u017edenie, bratia a sestry v P\u00e1novi<\/p>\n\n\n\n

Je\u017ei\u0161ovi Kristovi!<\/p>\n\n\n\n

\u00a0\u00a0 Kres\u0165an-evanjelik, to znie hrdo! Ke\u010f si dnes vo va\u0161om cirkevnom zbore v obci Krajn\u00e9 pripom\u00edname 150. v\u00fdro\u010die hrdinov a mu\u010den\u00edkov z rokov meru\u00f4smych Vilka \u0160uleka a Karola Holubyho<\/strong>, sme pr\u00e1vom naplnen\u00ed hrdos\u0165ou. Sme naplnen\u00ed aj pocitom v\u010faky Hospodinu a uspokojenia, \u017ee na\u0161a mal\u00e1 cirkev dok\u00e1zala v na\u0161om n\u00e1rode ve\u013ek\u00e9, hrdinsk\u00e9 a po\u017eehnan\u00e9 dielo slu\u017eby. \u010eakujeme P\u00e1nu Bohu za t\u00fa milos\u0165, v ktorej st\u00e1li a dok\u00e1zali sa vernos\u0165ou cirkvi i n\u00e1rodu aj mnoh\u00ed na\u0161i predkovia. Dok\u00e1zali silu a hodnotu viery v prelomov\u00fdch obdobiach n\u00e1roda, pod tlakom neprajn\u00edkov a zo\u010di-vo\u010di zlov\u00f4li mocn\u00fdch a namyslen\u00fdch. Zdrav\u00e9 jadro na\u0161ej cirkvi bolo, a ver\u00edme \u017ee aj v bud\u00facnosti bude, po\u017eehnan\u00edm pre n\u00e1rod a pre \u013eud Bo\u017e\u00ed.<\/p>\n\n\n\n

   K\u0148az a biskup Jozef Miloslav Hurban<\/strong> bol du\u0161ou tej sl\u00e1vnej kapitoly na\u0161ich cirkevn\u00fdch a n\u00e1rodn\u00fdch dej\u00edn, rokov a udalost\u00ed na ktor\u00e9 spom\u00edname. Spolu s n\u00edm to bol aj evanjelick\u00fd profesor a u\u010db\u00e1r \u013dudov\u00edt \u0160t\u00far<\/strong> a \u010fal\u0161\u00ed na\u0161i k\u0148azi Michal Miloslav Hod\u017ea<\/strong>, Daniel Jaroslav B\u00f3rik a Bohuslav Nos\u00e1k<\/strong>, predstavitelia prvej Slovenskej n\u00e1rodnej rady.<\/p>\n\n\n\n

   Duchovn\u00ed otcovia a vodcovia cirkvi nev\u00e1hali sa sta\u0165 politick\u00fdmi a verejn\u00fdmi \u010dinite\u013emi, ke\u010f i\u0161lo o bud\u00facnos\u0165, bytie – \u010di nebytie slovensk\u00e9ho n\u00e1roda v Uhorsku.<\/p>\n\n\n\n

K nim mo\u017eno priradi\u0165 mnoh\u00fdch \u010fal\u0161\u00edch synov a dc\u00e9ra evanjelick\u00fdch f\u00e1r, ale aj \u010fal\u0161\u00edch rod\u00edn, ktor\u00ed sa svojou slu\u017ebou n\u00e1rodu dok\u00e1zali hodn\u00ed trvalej \u00facty, v\u010faky a spomienok cel\u00e9ho slovensk\u00e9ho n\u00e1roda.<\/p>\n\n\n\n

    Dnes, v tomto na\u0161om spolo\u010denstve zvl\u00e1\u0161\u0165 mysl\u00edme a zvl\u00e1\u0161\u0165 \u010fakujeme za dvoch mlad\u00fdch jun\u00e1kov a mu\u010den\u00edkov n\u00e1roda, synov evanjelick\u00fdch k\u0148azsk\u00fdch rod\u00edn, ktor\u00ed polo\u017eili svoj \u017eivot na olt\u00e1r n\u00e1roda – Viliama \u0160uleka a Karola Holubyho, popraven\u00fdch pri Bereksegu, dne\u0161nom \u0160ulekove.<\/p>\n\n\n\n

   Svoj\u00edm entuziazmom, z\u00e1palom a neohrozenos\u0165ou zapa\u013eovali do nerovn\u00e9ho boja mnoh\u00fdch okolo seba. Aj ke\u010f v tomto boji zdanlivo neuspeli, neboli zbabelci a niesli zodpovednos\u0165 vodcov – komis\u00e1rov a\u017e po \u010des\u0165 a hrdlo. Pr\u00e1vom znie dnes z na\u0161ich \u00fast a s\u0155dc na ich pamiatku piese\u0148 biskupa Karola Kuzm\u00e1nyno:<\/p>\n\n\n\n

  \u201eKto za pravdu hor\u00ed v sv\u00e4tej obeti,<\/em><\/p>\n\n\n\n

   kto za \u013eudstva pr\u00e1va \u017eivot posv\u00e4t\u00ed,<\/em><\/p>\n\n\n\n

   kto nad krivdou biednych slzu vyron\u00ed:<\/em><\/p>\n\n\n\n

\u00a0\u00a0 Tomu moja piese\u0148 sl\u00e1vou zazvon\u00ed\u201c. (ES 564. v1)<\/em><\/p>\n\n\n\n

Bratia a sestry v P\u00e1novi, sl\u00e1vnostn\u00e9 zhroma\u017edenie!<\/p>\n\n\n\n

\u00a0\u00a0 Apo\u0161tol Jakub, jeden zo st\u013apov prv\u00e9ho kres\u0165ansk\u00e9ho zboru v Jeruzaleme a mu\u010den\u00edk cirkvi sved\u010d\u00ed: \u201e<\/em>Blahoslaven\u00fd mu\u017e, ktor\u00fd vytrv\u00e1 v pok\u00fa\u0161an\u00ed, lebo ke\u010f sa dosved\u010dil, prijme veniec \u017eivota, ktor\u00fd zas\u013e\u00fabil P\u00e1n t\u00fdm, \u010do Ho miluj\u00fa\u201c.<\/em><\/p>\n\n\n\n

  <\/em> U\u017e som v \u00favode zd\u00f4raznil, \u017ee obaja mlad\u00ed hrdinovia – mart\u00fdri boli vychovan\u00ed na evanjelick\u00fdch far\u00e1ch, \u010di\u017ee v duchu evanjelicko-kres\u0165anskej viery. Viera, spolu s n\u00e1dejou a l\u00e1skou ako najvy\u0161\u0161ie duchovn\u00e9 dary a hodnoty neboli pre nich pr\u00e1zdne slov\u00e1. Oni ich naplnili prav\u00fdm obsahom. Dok\u00e1zali v nich \u017ei\u0165 tak, ako im to dal pozna\u0165 Duch P\u00e1nov. Ten Duch, ktor\u00fd je duchom pravdy a spravodlivosti. \u201eKde Duch P\u00e1nov, tam sloboda\u201c,<\/em> hovor\u00ed apo\u0161tolsk\u00e9 slovo. Ich \u010diny, to nebolo nie\u010do, \u010do by mo\u017eno dnes niekto ozna\u010dil za \u201emie\u0161anie sa do vec\u00ed verejn\u00fdch\u201c. Bolo to v\u00e1\u017ene a vedom\u00e9 rozhodnutie sl\u00fa\u017ei\u0165 svojmu n\u00e1rodu a \u013eudu, s ktor\u00fdm sa c\u00edtili bytostne zviazan\u00ed a ktor\u00e9mu nechceli vl\u00e1dnu\u0165, ale pom\u00e1ha\u0165 a sl\u00fa\u017ei\u0165.<\/p>\n\n\n\n

   Ke\u010f dnes na\u0161i biskupi iba mierne napomen\u00fa \u201emocn\u00fdch\u201c, aby nepanovali, ale sl\u00fa\u017eili, aby mravn\u00e9 hodnoty nepo\u0161liapavali, hne\u010f sa spust\u00ed pa\u013eba kritiky ich \u201eokiadza\u010dov\u201c a r\u00f4znych predajn\u00fdch lokajov so slovami: \u201e\u010do sa cirkev mie\u0161a do politiky?\u201c To je, vraj, nepr\u00edpustn\u00e9.<\/p>\n\n\n\n

\u00a0\u00a0 Kde by v\u0161ak boli Slov\u00e1ci ako n\u00e1rod dnes, keby vtedaj\u0161ia gener\u00e1cia evanjelick\u00fdch biskupov, k\u0148azov a u\u010dite\u013eov a ich det\u00ed nebola p\u00edsala, burcovala, napom\u00ednala a ke\u010f bolo treba, zi\u0161li viacer\u00ed aj z kazate\u013en\u00edc a sadli na kone so \u0161ab\u013eou v ruke, ako Hurban a in\u00ed? Kde by bol n\u00e1rod, jeho re\u010d a a v\u00f4bec jeho existencia, ak by do n\u00e1rodnej i cirkevnej poroby neboli zasiahli slovom i skutkom?<\/p>\n\n\n\n

   Vilko \u0160ulek obetoval najsk\u00f4r svoje \u0161t\u00fadi\u00e1 na l\u00fdceu, svoje vzdelanie a svoju bud\u00facnos\u0165, \u010di\u017ee kari\u00e9ru, aby pozdvihol svoj n\u00e1rod, ktor\u00fd musel sl\u00fa\u017ei\u0165 mocn\u00fdm a spupn\u00fdm tej doby. Ako iste viete, pri\u0161iel sem do Krajn\u00e9ho zo Soboti\u0161\u0165a, ku svojej sestre \u013dudov\u00edte \u0160ulekovej-\u0160tef\u00e1nikovej<\/strong> a tu na\u0161iel svoje p\u00f4sobisko. Od marca 1948 organizoval dobrovo\u013en\u00edkov v Krajnom i na okolit\u00fdch kopaniciach a podie\u013eal sa na ich v\u00fdcviku. Nesk\u00f4r, po vypuknut\u00ed septembrov\u00e9ho povstania st\u00e1l na ich \u010dele v priamom boji a v strete s ma\u010farsk\u00fdmi gardami.<\/p>\n\n\n\n

   Podobne sa odv\u00edjal aj mlad\u00fd \u017eivot Karola Hulubyho, syna evanjelick\u00e9ho far\u00e1ra v Lubine. Obaja mlad\u00ed, v rozkvete mladosti mysleli na svoj n\u00e1rod viac, ako na seba. Osobne obdivujem ich aktivitu, nasadenie a horlivos\u0165 aj preto, lebo viem, ak\u00e9 ubit\u00e9 bolo slovensk\u00e9 povedomie. Ako \u0165a\u017eko bolo preb\u00fadza\u0165 z letargie a naplni\u0165 odvahou a n\u00e1dejou ubit\u00fd podbradlansko-podjavorinsk\u00fd \u013eud.<\/p>\n\n\n\n

\u00a0\u00a0 V Soboti\u0161ti, na n\u00e1mest\u00ed re\u010dnil nesk\u00f4r z\u00e1palisto s\u00e1m Jozef M. Hurban a poz\u00fdval mlad\u00fdch mu\u017eov do slovensk\u00e9ho povstaleck\u00e9ho vojska. Viete, ko\u013ek\u00ed sa sa prihl\u00e1sili ako dobrovo\u013en\u00edci? – \u0160tyria, \u010di piati! Aj t\u00fdch musel prija\u0165 na r\u00edm.katol\u00edckej fare s ot\u00e1zkou: \u201eTak vy ste t\u00ed obetn\u00ed bar\u00e1nkovia, ktor\u00ed sn\u00edmaj\u00fa hriech soboti\u0161\u0165anov?\u201c <\/em>a pot\u013eapkal ich po pleci. Tak ubit\u00e9 bolo n\u00e1rodn\u00e9 povedomie u mnoh\u00fdch. Prebudi\u0165 ho, bolo \u0165a\u017ekou pr\u00e1cou. Vilko \u0160ulek z\u00edskal v Krajnom vy\u0161e \u0161tyristo mu\u017eov pripraven\u00fdch k obeti. Bola to ve\u013ek\u00e1 sk\u00fa\u0161ka, v ktorej sa mali osved\u010di\u0165, kde odmenou mohol by\u0165 len veniec mart\u00fdrstva.<\/p>\n\n\n\n

\u00a0\u00a0 Podobne stato\u010dn\u00fdm sa dok\u00e1zal aj Vilkov brat, kapl\u00e1n J. M. Hurbana \u013dudov\u00edt \u0160ulek,<\/strong> ke\u010f po pam\u00e4tnom zhroma\u017eden\u00ed na Brezovej, spolu s Danielom Jaroslavom B\u00f3rikom ako vyslanci okolit\u00fdch obc\u00ed niesli \u201e\u017diadosti slovensk\u00e9ho n\u00e1roda v Nitranskej stolici\u201c\u00a0na stoli\u010dn\u00e9 zhroma\u017edenie. Tu boli zatknut\u00ed a uv\u00e4znen\u00ed. Danielovi B\u00f3rikovi sa podarilo vyslobodi\u0165, ale \u013dudov\u00edt\u00a0\u0160ulek bol deportovan\u00fd do kom\u00e1r\u0148anskej pevnosti, kde po roku t\u00fdrania zomrel. Tak obaja bratia dok\u00e1zali svoju vieru v slu\u017ebe n\u00e1rodu, v ktorej sa \u201edosved\u010dili\u201c a\u017e po veniec mu\u010den\u00edkov. Preto im pr\u00e1vom patr\u00ed na\u0161a \u00facta aj dnes a ver\u00edme, \u017ee im patr\u00ed aj slovo P\u00e1novho zas\u013e\u00fabenia o venci \u017eivota vern\u00fdm.<\/p>\n\n\n\n

   Bratia a sestry v P\u00e1novi!<\/p>\n\n\n\n

  Po nerovnom boji s nepriate\u013esk\u00fdmi gardami boli Vilko a Karol chyten\u00ed, uv\u00e4znen\u00ed a napokon ods\u00faden\u00ed na smr\u0165. Obaja sa mohli skry\u0165, mohli ujs\u0165 na Moravu, podobne ako in\u00ed. Ale vedeli, \u017ee by boli za nich trpeli t\u00ed, ktor\u00ed im poskytli pr\u00edstre\u0161ie a pomoc a tie\u017e obyvatelia oboch ded\u00edn. Vo v\u00e4zen\u00ed v Hlohovci im bola pon\u00faknut\u00e1 mo\u017enos\u0165 z\u00e1chrany \u017eivota pred popravou v\u00fdmenou za to, \u017ee sa zrieknu pr\u00edslu\u0161nosti k slovenskej n\u00e1rodnosti a prihl\u00e1sia sa k n\u00e1rodnosti ma\u010farskej. Boli to s\u013euby i hrozby, ktor\u00fdm \u010delili, ale obaja ich odmietli a odolali tak\u00e9mu poku\u0161eniu. \u010co hovor\u00ed o takom \u010dloveku apo\u0161tolsk\u00e9 slovo? Tak\u00fd \u201emu\u017e je blahoslaven\u00fd, lebo ke\u010f sa dosved\u010dil, pr\u00edjme veniec \u017eivota\u201c. <\/em><\/p>\n\n\n\n

\u00a0 \u00a0 <\/em>Od n\u00e1s nech pr\u00edjmu t\u00edto mlad\u00ed evanjelick\u00ed kres\u0165ania – mart\u00fdri n\u00e1roda \u00factu, obdiv a v\u010faku aj dnes, pri stop\u00e4\u0165desiatom v\u00fdro\u010d\u00ed ich\u00a0smrti. Z\u00e1rove\u0148 sa v\u0161ak aj p\u00fdtajme: V \u010dom bol ten prame\u0148 nev\u0161ednej duchovnej odvahy a sily tejto nezlomnej ml\u00e1de\u017ee?<\/p>\n\n\n\n

\u00a0 \u00a0 Evanjelick\u00fd far\u00e1r z Horn\u00fdch Zelen\u00edc Karol Adami\u0161, ktor\u00fd doprev\u00e1dzal ml\u00e1dencov pod \u0161ibenice, nap\u00edsal o posledn\u00fdch chv\u00ed\u013each \u017eivota Vilka Pavlovi \u0160tef\u00e1nikovi o.i. aj tieto slov\u00e1 ktor\u00e9 vyslovil: \u201e<\/em>\u00c1no, ja uzn\u00e1vam, \u017ee som proti krajine a z\u00e1konu konal, ale ja pokojne umriem. Potom n\u00e1bo\u017ene sv\u00e4til sv\u00e4t\u00fa Ve\u010deru P\u00e1na\u201c.\u00a0<\/em><\/p>\n\n\n\n

   Vilkove konanie nebolo mlad\u00edckou nerozv\u00e1\u017enos\u0165ou, ani t\u00fa\u017eba po dobrodru\u017estve. Z\u00e1kony krajiny poru\u0161il vedome, lebo to boli zl\u00e9 z\u00e1kony. Nad nimi tr\u00f3nil pre neho z\u00e1kon l\u00e1sky k P\u00e1nu Bohu a svojim bl\u00ed\u017enym. Poznal aj v\u00fdznam obete P\u00e1na Je\u017ei\u0161a Krista pre n\u00e1s, vedel, \u017ee On pri\u0161iel, aby sme \u201e\u017eivot mali a hojne mali\u201c.<\/em> Aby n\u00e1s oslobodil k pravej slobode Bo\u017e\u00edch det\u00ed. Vilko i Karol konali z l\u00e1sky k n\u00e1rodu a polo\u017eili svoje \u017eivoty \u201eza bratov\u201c.<\/em> Preto Vilko zbo\u017ene sv\u00e4til Ve\u010deru P\u00e1novu a jeho posledn\u00e9 slov\u00e1 boli slov\u00e1 pozdravom rodine a n\u00e1rodu. Podobne stato\u010dne zomieral aj Karol Holuby.<\/p>\n\n\n\n

\u00a0\u00a0 \u00a0 Odpove\u010f na ot\u00e1zku, v \u010dom bol prame\u0148 ich nezlomnej sily, odvahy a l\u00e1sky je teda zrejm\u00e1. Pramenila v d\u00f4vere v P\u00e1na Je\u017ei\u0161a Krista. Kie\u017e by sme sa v tejto viere dok\u00e1zali aj my dnes v na\u0161om \u017eivote a vo v\u00fdzvach na\u0161ej doby. Nech je aj pre n\u00e1s slovo Bo\u017eie \u201esviecou na\u0161\u00edm noh\u00e1m a svetlom na\u0161\u00edm chodn\u00edkom\u201c<\/em> a posil\u0148uje n\u00e1s zas\u013e\u00fabenie n\u00e1\u0161ho P\u00e1na a Spasite\u013ea, ktor\u00e9 n\u00e1m tlmo\u010d\u00ed Jeho apo\u0161tol Jakub: \u201e<\/em>Blahoslaven\u00fd mu\u017e, ktor\u00fd vytrv\u00e1 v poku\u0161en\u00ed, (v sk\u00fa\u0161kach), – lebo ke\u010f sa dosved\u010dil, pr\u00edjme veniec \u017eivota, ktor\u00fd zas\u013e\u00fabil P\u00e1n t\u00fdm, \u010do Ho miluj\u00fa\u201c. Amen.<\/em><\/p>\n\n\n\n

\u00a0 \u00a0 <\/em>14. nede\u013ea po Sv\u00e4tej Trojici – Krajn\u00e9 1998 – Spomienka na mart\u00fdrov n\u00e1roda pri 150. v\u00fdro\u010d\u00ed\u00a0 smrti\u00a0– \u013dubom\u00edr Batka st.<\/p>\n\n\n\n

OsA 98\/25<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

             L\u00e1ska k n\u00e1rodu dok\u00e1zan\u00e1 mart\u00fdrskou smr\u0165ou Daj, Bo\u017ee, l\u00e1sky za sestry, bratov, posil\u0148 n\u00e1s vierou presv\u00e4tou: nie hnevu hovie\u0165, le\u017e nies\u0165 i obe\u0165, du\u0161e kl\u00e1s\u0165\u2026 Tak zmierni\u0165 b\u00f4le, d\u013ea Tvojej v\u00f4le \u0161\u0165astie n\u00e1js\u0165!  Amen (M.R.) Jk 1, 12:    \u201eBlahoslaven\u00fd mu\u017e, ktor\u00fd vytrv\u00e1 v pok\u00fa\u0161an\u00ed, lebo ke\u010f sa dosved\u010dil, … \u010c\u00edta\u0165 viac<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":4,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[602,22,40,121],"tags":[],"class_list":["post-38562","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-14-nedela-po-sv-trojici","category-evanjelicka-identita","category-historia","category-kazne"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/38562","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/4"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=38562"}],"version-history":[{"count":3,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/38562\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":38565,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/38562\/revisions\/38565"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=38562"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=38562"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=38562"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}