{"id":38638,"date":"2025-10-30T20:23:03","date_gmt":"2025-10-30T19:23:03","guid":{"rendered":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/?p=38638"},"modified":"2025-11-13T18:44:17","modified_gmt":"2025-11-13T17:44:17","slug":"dedicstvo-reformacie","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/2025\/10\/30\/dedicstvo-reformacie\/","title":{"rendered":"Dedi\u010dstvo reform\u00e1cie\u00a0\u00a0\u00a0"},"content":{"rendered":"\n

Kedyko\u013evek si pripom\u00edname Pamiatku reform\u00e1cie sme povinn\u00ed \u010fakova\u0165 Bohu za v\u0161etko \u010do n\u00e1m dal skrze reform\u00e1ciu. Reform\u00e1ciou sa n\u00e1m dostalo ve\u013emi vz\u00e1cne a cenn\u00e9 dedi\u010dstvo, ktor\u00e9 si mus\u00edme v\u00e1\u017ei\u0165 a za ktor\u00e9 mus\u00edme Bohu z cel\u00e9ho srdca \u010fakova\u0165, ale aby sme to mohli urobi\u0165, mus\u00edme si najprv uvedomi\u0165 v \u010dom z\u00e1le\u017e\u00ed toto dedi\u010dstvo a \u010do n\u00e1m Boh dal skrz reform\u00e1ciu.
Dedi\u010dstvo reform\u00e1cie mo\u017eno vyjadri\u0165 z negat\u00edvnej i pozit\u00edvnej str\u00e1nky: od \u010doho n\u00e1s oslobodila a \u010do pozit\u00edvneho n\u00e1m priniesla.
Reform\u00e1cia n\u00e1m priniesla duchovn\u00fa n\u00e1bo\u017eensk\u00fa slobodu. A tu si mus\u00edme polo\u017ei\u0165 v\u00e1\u017enu ot\u00e1zku: od \u010doho n\u00e1s reform\u00e1cia oslobodila? Ak\u00fa slobodu n\u00e1m priniesla? V odpovedi na tieto ot\u00e1zky n\u00e1m treba spomen\u00fa\u0165 na trojak\u00e9 oslobodenie.
Reform\u00e1cia n\u00e1m priniesla predov\u0161etk\u00fdm oslobodenie od povery<\/em>. Kde niet pravej viery, tam sa v\u017edy zm\u00e1ha povera. To mo\u017eno pozorova\u0165 nielen mimo kres\u0165anstva, v rozli\u010dn\u00fdch pohansk\u00fdch n\u00e1bo\u017eenstv\u00e1ch, ale \u017eia\u013ebohu povery sa vyskytli aj v lone kres\u0165anskej cirkvi a vyvrcholili v stredoveku a nezakr\u00fdvajme si o\u010di, pokra\u010duj\u00fa a\u017e do dne\u0161n\u00fdch \u010dias. Tieto povery boli jednou z viacer\u00fdch pr\u00ed\u010din reform\u00e1cie, preto musela pr\u00eds\u0165 n\u00e1prava kres\u0165anskej cirkvi.<\/p>\n\n\n\n

U\u017e v starej dobe kres\u0165anskej cirkvi sa vyskytovali \u013eudia, ktor\u00ed sa od\u0165ahovali od in\u00fdch \u013eud\u00ed ako pustovn\u00edci a mn\u00edsi, pustovn\u00edckemu \u010di mn\u00ed\u0161skemu \u017eivotu pripisovali z\u00e1slu\u017enos\u0165 pred Bohom. Mysleli si, \u017ee ako pustovn\u00edci alebo mn\u00edsi s\u00fa lep\u0161\u00ed, dokonalej\u0161\u00ed a preto sa aj \u013eah\u0161ie, istej\u0161ie dostan\u00fa do neba ne\u017e in\u00ed \u013eudia. To bol za\u010diatok rozli\u010dn\u00fdch r\u00e1dov a povier. Pustovn\u00edctvo a mn\u00ed\u0161stvo pripravilo cestu rozli\u010dn\u00fdm pover\u00e1m.
U\u017e v druhom storo\u010d\u00ed sa za\u010dali zbiera\u0165 a uctieva\u0165 relikvie mu\u010den\u00edkov. Tento zvyk je pohansk\u00e9ho p\u00f4vodu. V pohansk\u00fdch chr\u00e1moch pozostatky hrdinov a polobohov boli predmetom uctievania. T\u00ed, \u010do pri\u0161li z pohanstva do kres\u0165anstva tak\u00e9to uctievanie preniesli na pozostatky mu\u010den\u00edkov a sv\u00e4t\u00fdch a cirkev sa nevedela proti tomu postavi\u0165. S t\u00fdm s\u00faviselo uctievanie sv\u00e4t\u00fdch a najm\u00e4 M\u00e1rie namiesto uctievania Boha. Kristus bol zatla\u010den\u00fd do \u00fazadia a na Jeho miesto je vyzdvihnut\u00e1 M\u00e1ria ako sprostredkovate\u013eka medzi Bohom a \u013eu\u010fmi, ako kr\u00e1\u013eovn\u00e1 nebies, ktorej je dan\u00e1 v\u0161etka moc na nebi i na zemi. Ona sa stala predmetom k\u00e1zn\u00ed, piesn\u00ed, modlitieb a soch\u00e1rskeho a maliarskeho umenia v stredoveku a\u017e do dne\u0161n\u00fdch \u010dias.<\/p>\n\n\n\n

Nad cirkev Krista sa tie\u017e za\u010dali vyzdvihova\u0165 r\u00edmski biskupi, ktor\u00ed sa n\u00e1rokovali prim\u00e1t, moc nad celou cirkvou, vyhl\u00e1sil sa za n\u00e1stupcu apo\u0161tola Petra a n\u00e1mestn\u00edka Je\u017ei\u0161a Krista, za hlavu celej cirkvi.<\/p>\n\n\n\n

Na \u00fakor P\u00edsma sv\u00e4t\u00e9ho sa za\u010dala vyzdvihova\u0165 cirkev. Nie P\u00edsmo sv\u00e4t\u00e9 je neomyln\u00e9, ale cirkev resp. r\u00edmsky biskup. Odklonom od P\u00edsma sv\u00e4t\u00e9ho umo\u017e\u0148uje a ur\u00fdch\u013euje sa \u0161\u00edrenie povery. Moc hierarchie sa vzm\u00e1ha. Veriaci musia vo\u010di nej dokazova\u0165 slep\u00fa poslu\u0161nos\u0165. Nie d\u00f4vera v milos\u0165 Bo\u017eiu v Kristu Je\u017ei\u0161ovi bola podmienkou sp\u00e1sy, ale oddanos\u0165 vedeniu cirkvi.<\/p>\n\n\n\n

Oproti svedectvu P\u00edsma sv\u00e4t\u00e9ho bolo roz\u0161irovan\u00e9 u\u010denie, \u017ee \u010dlovek m\u00f4\u017ee vyplni\u0165 v\u0161etky Bo\u017eie prik\u00e1zania, ba m\u00f4\u017ee vykona\u0165 omnoho viac ne\u017e Boh vy\u017eaduje. Tak cirkev odpor\u00fa\u010dala p\u00fate na sv\u00e4t\u00e9 miesta, p\u00f4sty, ale najm\u00e4 mn\u00ed\u0161ske s\u013euby: dobrovo\u013en\u00fd celib\u00e1t, poslu\u0161nos\u0165 a chudobu. Kto prijal a zachoval tieto rady z\u00edskal nadz\u00e1sluhy a t\u00fdm aj v\u00e4\u010d\u0161iu odmenu ne\u017e in\u00ed \u013eudia, ktor\u00ed zachovali iba Bo\u017eie prik\u00e1zania.<\/p>\n\n\n\n

Na z\u00edskanie finan\u010dn\u00fdch pr\u00edjmov bol vymyslen\u00fd aj o\u010distec. Touto n\u00e1ukou cirkev zneu\u017eila nevedomos\u0165 \u013eudu. Bolo hl\u00e1san\u00e9, \u017ee pobyt zomrel\u00fdch v o\u010distci mo\u017eno skr\u00e1ti\u0165 z\u00e1du\u0161n\u00fdmi om\u0161ami, za ktor\u00e9 treba zaplati\u0165. Odpustky sa za\u010dali pred\u00e1va\u0165 st\u00e1le vo v\u00e4\u010d\u0161om rozsahu. Veriaci \u013eud bol zav\u00e1dzan\u00fd s\u013eubmi, \u017ee zak\u00fapen\u00edm odpustkov du\u0161e zomrel\u00fdch sa vyslobodia z o\u010distca. Odpustky boli s\u013eubovan\u00e9 aj za n\u00e1v\u0161tevu niektor\u00fdch chr\u00e1mov, za \u00fa\u010das\u0165 na niektor\u00fdch p\u00fa\u0165ach, procesi\u00e1ch a r\u00f4znych cirkevn\u00fdch akci\u00e1ch.<\/p>\n\n\n\n

Prav\u00e1 \u017eiv\u00e1 zbo\u017enos\u0165 upadala a na jej miesto sa \u0161\u00edrila povera a formalizmus. Jednotliv\u00fdm kostolom sa pripisovali v\u00e4\u010d\u0161\u00ed \u010di men\u0161\u00ed v\u00fdznam pod\u013ea toho \u010di s\u00fa v \u0148om pozostatky, kosti nejak\u00e9ho sv\u00e4t\u00e9ho lebo nie. Zbo\u017enos\u0165 sa obmedzila na vykon\u00e1vanie ur\u010dit\u00fdch formal\u00edt. Na Bo\u017eie prik\u00e1zania sa zab\u00fadalo a na evanjelium sa celkom zabudlo.<\/p>\n\n\n\n

Vysv\u00e4ten\u00fdm k\u0148azom bol pripisovan\u00fd nezmazate\u013en\u00e1 \u010drta. Od tak\u00fdchto k\u0148azov prisl\u00fa\u017een\u00e9 sviatosti magick\u00fdm \u010di z\u00e1zra\u010dn\u00fdm sp\u00f4sobom \u00fa\u010dinkuj\u00fa p\u00fahym v\u00fdkonom. V\u00e4\u010d\u0161\u00ed d\u00f4raz sa kladie na oblek k\u0148aza, ne\u017e na jeho mravn\u00fd charakter. Ak m\u00e1 by\u0165 om\u0161a platn\u00e1 nesmie ch\u00fdba\u0165 ani jeden kus om\u0161ov\u00e9ho k\u0148azsk\u00e9ho r\u00facha.<\/p>\n\n\n\n

Pripisovan\u00e1 z\u00e1zra\u010dn\u00e1 moc bola aj sv\u00e4tenej vode. Ona vraj chr\u00e1ni proti zl\u00fdm duchom \u013eud\u00ed, dobytok a ne\u017eiv\u00e9 veci. Podobn\u00e1 moc bola pripisovan\u00e1 aj kadidlu, posv\u00e4ten\u00e9mu oleju, posv\u00e4ten\u00fdm svie\u010dkam, posv\u00e4ten\u00fdm zvonom, ktor\u00e9 zah\u00e1\u0148aj\u00fa zl\u00fdch duchov a bl\u00ed\u017eiace sa hromy.<\/p>\n\n\n\n

Pover\u010divos\u0165, \u017ee pozostatky sv\u00e4t\u00fdch maj\u00fa z\u00e1zra\u010dn\u00fa moc viedla mnoh\u00fdch k tomu, \u017ee zbierali tak\u00e9to pozostatky (tak ako sa dnes zbieraj\u00fa po\u0161tov\u00e9 zn\u00e1mky….). Kde sa rozm\u00e1hala tak\u00e1to povera, tam musela upada\u0165 \u017eiv\u00e1 viera v Boha, viera v Syna Bo\u017eieho Je\u017ei\u0161a Krista a n\u00e1sledkom toho aj \u010dist\u00e1 kres\u0165ansk\u00e1 mravnos\u0165. Je prirodzen\u00e9, \u017ee sa vo\u010di povere a mravn\u00e9mu \u00fapadku v lone cirkvi oz\u00fdvali hlasy, ktor\u00e9 \u017eiadali n\u00e1pravu cirkvi. Ale tieto hlasy za nejak\u00fd \u010das boli uml\u010dan\u00e9. V roku 1415 bol up\u00e1len\u00fd Majster Jan Hus, o rok nesk\u00f4r Jeron\u00fdm Pra\u017esk\u00fd a v roku 1498 Jeron\u00fdm Savonarola. \u010co nemohli vykona\u0165 t\u00edto pre Bo\u017eiu pravdu a spravodlivos\u0165 zap\u00e1len\u00ed mu\u017ei vykonal reform\u00e1tor Dr. Martin Luther. Oslobodil kres\u0165ansk\u00fd \u013eud od rozli\u010dnej povery a priviedol ho k pravej viere v Boha. Za\u010dal reform\u00e1ciu, ktor\u00e1 sa z Nemecka roz\u0161\u00edrila aj do in\u00fdch kraj\u00edn po celom svete.<\/p>\n\n\n\n

Mimo oslobodenia pod povery n\u00e1s reform\u00e1cia oslobodila od tyranstva cirkevn\u00e9ho pr\u00e1va<\/em>.<\/p>\n\n\n\n

10. december 1520  je v\u00fdznamn\u00fd de\u0148 v dejin\u00e1ch kres\u0165anskej cirkvi. V tento de\u0148 Dr. Martin Luther hodil vo Wittenbergu do oh\u0148a p\u00e1pe\u017esk\u00fa vyobcovaciu bulu. T\u00e1to udalos\u0165 je zn\u00e1ma z cirkevn\u00fdch dej\u00edn. Menej pozornosti sa venuje skuto\u010dnosti, \u017ee toho d\u0148a Luther sp\u00e1lil aj knihy obsahuj\u00face p\u00e1pe\u017esk\u00e9 cirkevn\u00e9 pr\u00e1vo, tzv. Corpus Iuris Canonici. Sp\u00e1len\u00edm t\u00fdchto kn\u00edh Luther pripisoval v\u00e4\u010d\u0161\u00ed v\u00fdznam ne\u017e sp\u00e1leniu p\u00e1pe\u017eskej buly. Bulou p\u00e1pe\u017e vyl\u00fa\u010dil Luthera z r\u00edmskej cirkvi. Sp\u00e1len\u00edm cirkevn\u00fdch z\u00e1konov sa Luther odl\u00fa\u010dil od p\u00e1pe\u017ea a jeho cirkvi. Plamene, ktor\u00e9 pohltili Corpus Iuris Canonici bolo zorou novej doby pre cirkev a svet. Luther si bol vedom\u00fd ve\u013ek\u00e9ho v\u00fdznamu kroku, ktor\u00fd urobil. E\u0161te v ten mesiac vydal spis pod n\u00e1zvom: \u201ePre\u010do boli sp\u00e1len\u00e9 knihy p\u00e1pe\u017ea a jeho u\u010den\u00edkov od Dr. M. Luthera\u201c.<\/p>\n\n\n\n

\u010co bolo obsahom tohto cirkevn\u00e9ho pr\u00e1va? Luther, ktor\u00fd ho dobre poznal v spomenutom spise n\u00e1m d\u00e1va odpove\u010f na t\u00fato ot\u00e1zku a hovor\u00ed: \u201eChce\u0161 vedie\u0165 kr\u00e1tkymi slovami, \u010do stoj\u00ed v cirkevnom pr\u00e1ve, tak po\u010d\u00favaj! Je to v podstate toto: ,P\u00e1pe\u017e je bohom na zemi nad v\u0161etk\u00fdmi, nebesk\u00fdm zemsk\u00fdm, duchovn\u00fdm a svetsk\u00fdm, a v\u0161etko patr\u00ed jemu. Lebo nikto nesmie poveda\u0165: \u010co rob\u00ed\u0161?\u2018\u201c<\/p>\n\n\n\n

Boj proti p\u00e1pe\u017estvu sa za\u010dal u\u017e v roku 1517, ke\u010f 31. okt\u00f3bra Luther na dvere wittenbergsk\u00e9ho chr\u00e1mu pribil 95 v\u00fdpoved\u00ed proti pred\u00e1vaniu odpustkov. Luther najprv vyst\u00fapil len proti zneu\u017e\u00edvaniu odpustkov, potom aj proti sam\u00fdm odpustkom, lebo nie s\u00fa v s\u00falade s evanjeliom o Bo\u017eej milosti. \u010eal\u0161\u00edm \u0161t\u00fadiom pri\u0161iel k presved\u010deniu, \u017ee pr\u00ed\u010dina skazy cirkvi v\u00e4z\u00ed v tom, \u017ee p\u00e1pe\u017e svoje z\u00e1kony a nariadenia stavia nad Slovo Bo\u017eie a nad to \u010do ono hovor\u00ed. Nepova\u017euj\u00fa Slovo Bo\u017eie za autoritu. Luther videl, \u017ee sa bl\u00ed\u017ei chv\u00ed\u013ea rozhodnutia. A t\u00e1 chv\u00ed\u013ea pri\u0161la. Ke\u010f ho v roku 1520 dali do kliatby a na niektor\u00fdch miestach boli sp\u00e1len\u00e9 jeho spisy, vtedy sa rozhodol: \u201eKe\u010f oni m\u00f4\u017eu sp\u00e1li\u0165 moje \u010dl\u00e1nky, v ktor\u00fdch je viac evanjelia a P\u00edsma sv\u00e4t\u00e9ho ne\u017e vo v\u0161etk\u00fdch p\u00e1pe\u017esk\u00fdch knih\u00e1ch, preto ja t\u00fdm v\u00e4\u010d\u0161\u00edm pr\u00e1vom sp\u00e1lim ich nekres\u0165ansk\u00e9 knihy cirkevn\u00e9ho pr\u00e1va, v ktor\u00fdch nieto ni\u010d dobr\u00e9ho\u201c.<\/p>\n\n\n\n

Na d\u00f4kaz, \u017ee ich k\u00e1nony s\u00fa nekres\u0165ansk\u00e9, Luther uv\u00e1dza mnoho pr\u00edkladov z kanonick\u00e9ho pr\u00e1va. Napr.: \u201eP\u00e1pe\u017e, a t\u00ed \u010do s\u00fa jeho, nie s\u00fa povinn\u00ed by\u0165 poddan\u00ed a poslu\u0161n\u00ed Bo\u017e\u00edm prik\u00e1zaniam.\u201c \u201eSlnko znamen\u00e1 p\u00e1pe\u017esk\u00fa a mesiac svetsk\u00fa moc v kres\u0165anstve\u201c. \u201eVed\u013ea Boha cel\u00e1 sp\u00e1sa kres\u0165anov z\u00e1vis\u00ed na p\u00e1pe\u017eovi.\u201c \u201eNikto na zemi nesmie s\u00fadi\u0165 p\u00e1pe\u017ea, ale on m\u00e1 s\u00fadi\u0165 v\u0161etk\u00fdch \u013eud\u00ed na zemi.\u201c \u201eR\u00edmska stolica d\u00e1va moc a silu ka\u017ed\u00e9mu pr\u00e1vu, ale ona \u017eiadnemu nie je poddan\u00e1.\u201c \u201eSkala na ktorej Kristus stavia svoju cirkev, je r\u00edmska stolica.\u201c \u201eK\u013e\u00fa\u010de kr\u00e1\u013eovstva nebesk\u00e9ho s\u00fa dan\u00e9 jedine sv. Petrovi.\u201c Luther hovor\u00ed: \u201eTieto a podobn\u00e9 \u010dl\u00e1nky, ktor\u00fdch je ve\u013emi mnoho, v\u0161etky smeruj\u00fa tam, \u017ee p\u00e1pe\u017e je nad Bohom a nad \u013eu\u010fmi, \u017ee on jedin\u00fd nie je nikomu poddan\u00fd, ale jemu ka\u017ed\u00fd, aj Boh a anjeli s\u00fa poddan\u00ed.\u201c Cez cel\u00fd stredovek p\u00e1pe\u017estvo vystupovalo ako \u0161t\u00e1t nad \u0161t\u00e1tmi, chcelo vl\u00e1dnu\u0165 nielen nad cel\u00fdm kres\u0165anstvom, ale aj nad v\u0161etk\u00fdmi svetsk\u00fdmi vrchnos\u0165ami. Vyd\u00e1valo predpisy, ktor\u00fdmi zotro\u010dovalo \u013eudsk\u00e9 svedomie. Panovn\u00edci krajiny i mest\u00e1 poc\u00edtili jeho \u0165a\u017ek\u00fa ruku, ke\u010f sa opov\u00e1\u017eili postavi\u0165 proti jeho nariadeniam. Kliatby, interdikty, krvav\u00e9 prenasledovanie boli prostriedky v jeho ruke, aby si podmanil kres\u0165anov.<\/p>\n\n\n\n

Luthera ve\u013emi tr\u00e1pilo, \u017ee Bo\u017e\u00ed \u013eud je tak biedne zotro\u010den\u00fd \u013eudsk\u00fdmi ustanoveniami, \u017ee \u013eudsk\u00e9 svedomie je tak nesmierne ob\u0165a\u017een\u00e9 a utl\u00e1\u010dan\u00e9. Aj on s\u00e1m \u00fapel v v takomto duchovnom otroctve, ale skrze evanjelium dospel k slobode Bo\u017e\u00edch dietok. Preto v\u0161ade uplat\u0148oval biblick\u00e9 u\u010denie o slobode veriacich od \u013eudsk\u00fdch ustanoven\u00ed. Je ve\u013emi cenn\u00fdm dedi\u010dstvom reform\u00e1cie, \u017ee n\u00e1s oslobodila od otroctva cirkevn\u00e9ho pr\u00e1va, od nespo\u010detn\u00fdch \u013eudsk\u00fdch ustanoven\u00ed.<\/p>\n\n\n\n

Reform\u00e1cia n\u00e1s oslobodila aj od r\u00edmskej sviatosti pok\u00e1nia<\/em>. Aj t\u00e1to sviatos\u0165 do istej miery niesla so sebou zotro\u010denie \u013eudsk\u00e9ho svedomia. Pri tejto sviatosti sa od spovedn\u00edkov po\u017eaduje nielen skr\u00fa\u0161en\u00e9 kaj\u00face srdce, ale aj u\u0161n\u00e1 spove\u010f a zados\u0165u\u010dinenie skutkami. Teda \u013eudsk\u00fdm v\u00fdkonom sa pripisuje tak\u00e1 cena, ak\u00fa m\u00e1 z\u00e1sluha Syna Bo\u017eieho, Je\u017ei\u0161a Krista, to \u010do On vykonal pre na\u0161e hriechy. Toto je znev\u00e1\u017een\u00edm z\u00e1sluhy Je\u017ei\u0161a Krista a Jeho popret\u00edm ako hovor\u00ed apo\u0161tol Pavel v liste Galatsk\u00fdm: \u201e\u00daplne ste odl\u00fa\u010den\u00ed od Krista, ktor\u00ed chcete by\u0165 ospravedlnen\u00ed zo z\u00e1kona; vypadli ste z milosti.\u201c<\/p>\n\n\n\n

Sviatos\u0165 pok\u00e1nia m\u00f4\u017ee prisl\u00fa\u017ei\u0165 iba r\u00edmsky k\u0148az. Spove\u010f pred evanjelick\u00fdm far\u00e1rom je neplatn\u00e1. Spove\u010f mus\u00ed by\u0165 u\u0161n\u00e1, to znamen\u00e1, \u017ee spovedn\u00edk mus\u00ed spovedaj\u00facemu k\u0148azovi vyrozpr\u00e1va\u0165 v\u0161etky svoje hriechy. Nevyspovedan\u00e9 zatajen\u00e9 hriechy sa neodpustia, \u010do m\u00f4\u017ee ma\u0165 za n\u00e1sledok ve\u010dn\u00e9 zatratenie. Ale ani po u\u0161nej spovedi spovedn\u00edk nem\u00e1 \u00fapln\u00fa istotu odpustenia hriechov. Odp\u00fa\u0161\u0165aj\u00fa sa mu s\u00edce tresty za vyspovedan\u00e9 hriechy, ale za \u010dasn\u00e9 hriechy mus\u00ed s\u00e1m vykona\u0165 zados\u0165u\u010dinenie, mus\u00ed najprv vykona\u0165 ur\u010dit\u00e9 skutky, ktor\u00e9 mu spovedaj\u00faci k\u0148az predp\u00ed\u0161e.<\/p>\n\n\n\n

Luther, ktor\u00fd horlivej\u0161ie chodil ku spovedi ako ktoko\u013evek in\u00fd, nenach\u00e1dzal pri nej opravdov\u00fd pokoj pre svoju du\u0161u. Pri\u0161iel k poznaniu, \u017ee pri spovedi je \u013eudsk\u00e9 svedomie ob\u0165a\u017een\u00e9 vymyslen\u00fdmi \u013eudsk\u00fdmi predpismi, pova\u017eovan\u00edm u\u0161nej spovedi a zados\u0165u\u010dinen\u00edm dobr\u00fdmi skutkami. Preto tieto \u013eudsk\u00e9 predpisy odstr\u00e1nil zo spovednej praxe. V jeho duchu a najm\u00e4 v duchu P\u00edsma sv\u00e4t\u00e9ho ani na\u0161a cirkev nepova\u017euje od spovedn\u00edkov vypo\u010d\u00edtanie v\u0161etk\u00fdch hriechov, ktor\u00fdch sa dopustili. Je ponechan\u00e9 na slobodn\u00fa v\u00f4\u013eu jednotlivcov, \u010di sa s\u00fakromne chc\u00fa vyspoveda\u0165 svojmu duchovn\u00e9mu ak ich nie\u010do tr\u00e1pi a h\u013eada\u0165 radu a pote\u0161enie, ke\u010f to potrebuj\u00fa. Odpustenie hriechov nerob\u00edme z\u00e1visl\u00e9 od \u013eudsk\u00fdch v\u00fdkonov, ale od Bo\u017eej milosti, od z\u00e1sluh sam\u00e9ho Syna Bo\u017eieho.<\/p>\n\n\n\n

Reform\u00e1cia n\u00e1m priniesla vz\u00e1cnu slobodu, ke\u010f n\u00e1s oslobodila od rozli\u010dnej povery, od tyranstva stredovek\u00e9ho cirkevn\u00e9ho pr\u00e1va a od r\u00edmskej sviatosti pok\u00e1nia.<\/p>\n\n\n\n

Reform\u00e1cia n\u00e1m priniesla aj in\u00e9 pozit\u00edvne hodnoty, trval\u00e9 pravdy. Spome\u0148me len tri z\u00e1kladn\u00e9 my\u0161lienky, princ\u00edpy, na ktor\u00fdch spo\u010d\u00edva reform\u00e1cie: jedine P\u00edsmo, jedine z milosti a jedine vierou. Prvou z\u00e1kladnou my\u0161lienkou reform\u00e1cie jej t\u00e9za: jedine P\u00edsmo. To znamen\u00e1, \u017ee jedine P\u00edsmo je prame\u0148om a pravidlom viery a \u017eivota kres\u0165anov. Reform\u00e1cia n\u00e1s teda oslobodila od rozli\u010dn\u00fdch \u013eudsk\u00fdch predpisov a pravidiel n\u00e1s k lep\u0161ej poslu\u0161nosti vo\u010di Bo\u017eiemu slovu to \u010do hovor\u00ed P\u00e1n. To mus\u00ed plati\u0165 v kres\u0165anskej cirkvi ve\u010f je cirkvou Jeho slova. V nej sa mus\u00ed uplat\u0148ova\u0165 Jeho v\u00f4\u013ea.<\/p>\n\n\n\n

V\u00a0stredoveku sa cirkev v\u00a0mnohom odvr\u00e1tila od P\u00edsma sv\u00e4t\u00e9ho. Na \u00fakor P\u00edsma sa pr\u00edzvukovala trad\u00edcia a\u00a0\u013eudsk\u00e9 predpisy. O\u00a0P\u00edsme sa hovorilo, \u017ee je nejasnou a\u00a0ne\u00faplnou knihou, ktor\u00fa treba doplni\u0165 a\u00a0vysvet\u013eova\u0165 trad\u00edciou; a pod\u013ea tejto trad\u00edcie\u00a0a\u00a0nariaden\u00ed p\u00e1pe\u017ea sa treba spravova\u0165. Proti tomuto nespr\u00e1vnemu stanovisku vyst\u00fapil Dr. Martin Luther. Vyhl\u00e1sil, \u017ee nemo\u017eno veri\u0165 ani p\u00e1pe\u017eovi ani cirkevn\u00fdm zhroma\u017edeniam, t\u00fdm menej cirkevn\u00fdm otcom, lebo sa \u010dasto m\u00fdlili a\u00a0protire\u010dili si navz\u00e1jom. Jedine slovo Bo\u017eie, P\u00edsma apo\u0161tolov a\u00a0prorokov maj\u00fa rozhodova\u0165 proti \u013eudsk\u00e9mu slovu. \u010cist\u00e9 nefal\u0161ovan\u00e9 slovo Bo\u017eie je teda vz\u00e1cnym dedi\u010dstvom reform\u00e1cie. V\u00e1\u017eme si toto vz\u00e1cne dedi\u010dstvo.<\/p>\n\n\n\n

Druhou z\u00e1kladnou my\u0161lienkou reform\u00e1cie je t\u00e9za: jedine z milosti. Touto t\u00e9zou sa odpoved\u00e1 na hlavn\u00fa ot\u00e1zku ka\u017ed\u00e9ho kres\u0165ana: ako m\u00f4\u017ee \u010dlovek dosiahnu\u0165 spasenie a ve\u010dn\u00fd \u017eivot. Odpove\u010fou je \u2013 jedine z milosti Bo\u017eej. Lebo tak hovor\u00ed apo\u0161tol Pavel v liste Rimanom: \u201eNiet rozdielu. V\u0161etci zhre\u0161ili a nemaj\u00fa sl\u00e1vy Bo\u017eej, ale ospravedlnen\u00ed b\u00fdvaj\u00fa zdarma z Jeho milosti, skrze vyk\u00fapenie v Kristovi Je\u017ei\u0161ovi.\u201c Podobne p\u00ed\u0161e aj v liste do Efezu: \u201elebo milos\u0165ou ste spasen\u00ed skrze vieru. A to nie sami zo seba; je to dar Bo\u017e\u00ed, ani zo skutkov, aby sa nikto nechv\u00e1lil.\u201c Tak\u00e9to u\u010denie zalo\u017een\u00e9 na P\u00edsme u\u010d\u00ed, \u017ee z milosti Bo\u017eej sme vyk\u00fapen\u00ed, vyvolen\u00ed, ospravedlnen\u00ed, obr\u00e1ten\u00ed, z milosti sme dedi\u010dmi ve\u010dn\u00e9ho \u017eivota. Ke\u010f\u017ee v\u0161etko m\u00e1me len z milosti Bo\u017eej, tu nem\u00f4\u017ee by\u0165 re\u010d o nejak\u00fdch z\u00e1sluh\u00e1ch. Bo\u017eia milos\u0165 a \u013eudsk\u00e1 z\u00e1sluha sa navz\u00e1jom vylu\u010duj\u00fa, ako to dokazuje apo\u0161tol Pavel v liste Rimanom: \u201eA ke\u010f z milosti, tak nie zo skutkov, in\u00e1\u010d by milos\u0165 nebola milos\u0165ou\u201c, ak zo skutkov, tak nie je to milos\u0165, in\u00e1\u010d by skutok nebol skutkom. My si svojimi skutkami zasluhujeme smr\u0165 a ve\u010dn\u00e9 zatratenie. Predsa v\u0161ak dosahujeme ve\u010dn\u00fd \u017eivot, to je Bo\u017e\u00ed dar zdarma \u2013 milos\u0165. Bez na\u0161ej z\u00e1sluhy n\u00e1m Boh daruje milos\u0165, a predsa to nie je bez nijakej z\u00e1sluhy. Je to pre z\u00e1sluhy Syna Bo\u017eieho \u2013 vyk\u00fapen\u00ed sme Jeho krvou.<\/p>\n\n\n\n

Z\u00e1kladom sp\u00e1sy je pon\u00faknut\u00e1 milos\u0165 Bo\u017eia, t\u00fdm ktor\u00ed t\u00fato milos\u0165 prij\u00edmaj\u00fa vierou. Keby sme sa spoliehali na svoje z\u00e1sluhy, nemali by sme istotu spasenia, tak ako ju nemali \u013eudia pred reform\u00e1ciou a nemaj\u00fa ju ani teraz, kde neprij\u00edmaj\u00fa biblick\u00e9 u\u010denie reform\u00e1cie. Treba \u013eutova\u0165, \u017ee sa r\u00edmska cirkev \u010do najrozhodnej\u0161ie stavia proti biblick\u00e9mu u\u010deniu o Bo\u017eej milosti. Mus\u00edme \u010fakova\u0165 P\u00e1nu Bohu, \u017ee reform\u00e1ciou n\u00e1m bolo odkryt\u00e9 \u010dist\u00e9 biblick\u00e9 u\u010denie o Bo\u017eej milosti a preto nemus\u00edme \u017ei\u0165 v strachu a neistote o svojom spasen\u00ed, ale spolieha\u0165 sa na Bo\u017eiu milos\u0165 m\u00f4\u017eeme ma\u0165 istotu spasenia.<\/p>\n\n\n\n

Ke\u010f bol Luther e\u0161te mn\u00edchom, sna\u017eil sa plnen\u00edm Bo\u017eieho z\u00e1kona a r\u00f4znych cirkevn\u00fdch prik\u00e1zan\u00ed dosiahnu\u0165 spravodlivos\u0165 pred Bohom a pokoj pre svoju du\u0161u. Ale darmo sa usiloval svedomitej\u0161ie plni\u0165 v\u0161etky predpisy, darmo sa su\u017eoval d\u0148om i nocou nemohol n\u00e1js\u0165 pokoj pre svoju du\u0161u, pre svoje znepokojen\u00e9 svedomie. Usilovne \u0161tuduj\u00fac P\u00edsmo s rados\u0165ou zistil, \u017ee t\u00e1to ve\u013ek\u00e1 Bo\u017eia pravda je potvrden\u00e1 cel\u00fdm P\u00edsmom, \u017ee jedine vierou v Je\u017ei\u0161a Krista m\u00f4\u017eeme dosiahnu\u0165 milos\u0165 Bo\u017eiu i spravodlivos\u0165 pred Bohom. Luther hovor\u00ed: \u201eVtedy som sa rozveselil, lebo sa mi otvorilo cel\u00e9 P\u00edsmo sv\u00e4t\u00e9 a sam\u00e9 nebo. Vtedy som sa odrazu c\u00edtil ako znovuzroden\u00fd a zdalo sa mi, ako by som cez otvoren\u00fa br\u00e1nu vst\u00fapil do raja . . .\u201c<\/p>\n\n\n\n

T\u00fdmto poznan\u00edm viery ako jedin\u00e9ho prostriedku ospravedlnenia Boh v Lutherovom srdci zap\u00e1lil ohe\u0148, ktor\u00fd aj in\u00fdm mal svieti\u0165, aj in\u00fdm prin\u00e1\u0161a\u0165 svetlo, \u017eivot a spasenie. O tomto z\u00e1kladnom \u010dl\u00e1nku viery sa Luther vyjadril takto: \u201eV mojom srdci panuje a mus\u00ed panova\u0165 len ten jedin\u00fd \u010dl\u00e1nok, toti\u017e viera v m\u00f4jho mil\u00e9ho P\u00e1na Je\u017ei\u0161a Krista, ktor\u00fd je jedin\u00fd za\u010diatok, prostriedok i koniec v\u0161etk\u00fdch mojich duchovn\u00fdch a bo\u017esk\u00fdch my\u0161lienok, ktor\u00e9 m\u00f4\u017eem ma\u0165 vo dne i v noci.\u201c Takto by mal vyzn\u00e1va\u0165 ka\u017ed\u00fd evanjelik za pr\u00edkladom Dr. Martina Luthera.<\/p>\n\n\n\n

Aj my budujme spr\u00e1vne na viere v Je\u017ei\u0161a. Viera neznamen\u00e1 len p\u00fahe uverenie, s\u00fahlas s nejak\u00fdm u\u010den\u00edm. Viera n\u00e1s sp\u00e1ja s Kristom, \u017ee s N\u00edm vo svojom \u017eivote po\u010d\u00edtame, \u017ee sa s N\u00edm st\u00e1vame akoby jednou osobou a tak celkom nov\u00fdm \u010dlovekom. \u201eViera v Bo\u017eie dielo v n\u00e1s \u2013 hovor\u00ed Luther \u2013 ktor\u00e9 n\u00e1s premie\u0148a a z Boha znovuzrodzuje, um\u0155tvuj star\u00e9ho Adama, rob\u00ed z n\u00e1s celkom inak\u0161\u00edch \u013eud\u00ed a prin\u00e1\u0161a so sebou Ducha sv\u00e4t\u00e9ho.\u201c Veriaci \u010dlovek bez n\u00fatenia ochotne a radostne rob\u00ed dobre ka\u017ed\u00e9mu, sl\u00fa\u017ei ka\u017ed\u00e9mu, zn\u00e1\u0161a v\u0161etko z l\u00e1sky k Bohu a na sl\u00e1vu Bo\u017eiu, ktor\u00fd mu tak\u00fa milos\u0165 preuk\u00e1zal. Keby ka\u017ed\u00fd pod\u013ea Luthera takto ch\u00e1pal a takto dokazoval vieru, znamenalo by to ve\u013ek\u00e9 po\u017eehnanie pre cel\u00e9 \u010dlove\u010denstvo.<\/p>\n\n\n\n

Ve\u013ek\u00e9 je dedi\u010dstvo, ktor\u00e9 sme reform\u00e1ciou dostali, ve\u013ek\u00e9 je po\u017eehnanie reform\u00e1cie. To sa vykonalo na poli n\u00e1bo\u017eenskom, ale po\u017eehnanie reform\u00e1cie prinieslo aj na pole mravn\u00e9, \u0161kolsk\u00e9, pozdvihla soci\u00e1lnu spravodlivos\u0165 a n\u00e1rodn\u00fa kult\u00faru.<\/p>\n\n\n\n

Vo svojom \u017eivote sa usilujme d\u00f4kladne uskuto\u010d\u0148ova\u0165 cenn\u00e9 dedi\u010dstvo reform\u00e1cie: jedine P\u00edsmo, jedine z milosti Bo\u017eej, jedine vierou. Nech P\u00edsmo sv\u00e4t\u00e9 je v\u017edy pravidlom na\u0161ej viery a n\u00e1\u0161ho \u017eivota, nech milos\u0165 Bo\u017eia je na\u0161im pote\u0161en\u00edm a z\u00e1kladom n\u00e1\u0161ho spasenia; nech v n\u00e1s v\u0161etk\u00fdch preb\u00fdva \u017eiv\u00e1 viera v Je\u017ei\u0161a Krista, \u00fapln\u00e1 d\u00f4vera a oddanos\u0165 vo\u010di Nemu, aby sa n\u00e1m v\u0161etk\u00fdm dostalo milosti Bo\u017eej, spasenia a \u017eivota ve\u010dn\u00e9ho.<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Kedyko\u013evek si pripom\u00edname Pamiatku reform\u00e1cie sme povinn\u00ed \u010fakova\u0165 Bohu za v\u0161etko \u010do n\u00e1m dal skrze reform\u00e1ciu. Reform\u00e1ciou sa n\u00e1m dostalo ve\u013emi vz\u00e1cne a cenn\u00e9 dedi\u010dstvo, ktor\u00e9 si mus\u00edme v\u00e1\u017ei\u0165 a za ktor\u00e9 mus\u00edme Bohu z cel\u00e9ho srdca \u010fakova\u0165, ale aby sme to mohli urobi\u0165, mus\u00edme si najprv uvedomi\u0165 v \u010dom z\u00e1le\u017e\u00ed toto dedi\u010dstvo a \u010do n\u00e1m Boh dal skrz reform\u00e1ciu.Dedi\u010dstvo … \u010c\u00edta\u0165 viac<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[26],"tags":[],"class_list":["post-38638","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-pamiatka-reformacie"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/38638","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=38638"}],"version-history":[{"count":2,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/38638\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":38666,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/38638\/revisions\/38666"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=38638"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=38638"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=38638"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}