V mesiaci febru\u00e1r uplynulo 350 rokov \u010do v blahej pam\u00e4ti holandsk\u00fd n\u00e1morn\u00fd admir\u00e1l Michiel de Ruyter prepustil na slobodu na\u0161ich k\u0148azov a u\u010dite\u013eov ods\u00faden\u00fdch na neapolsk\u00e9 galeje.<\/p>\n\n\n\n
Ak je na\u0161a cirkev cirkvou mu\u010den\u00edkov, a t\u00fdm naozaj je, teda t\u00edto nevinn\u00ed ods\u00fadenci nezmyseln\u00e9ho pre\u0161porsk\u00e9ho s\u00fadu s\u00fa zaiste mu\u010den\u00edci prvej ve\u013ekosti v na\u0161ich dejin\u00e1ch: len niektor\u00ed z nich sa do\u017eili d\u0148a Ruyterovej slobody, in\u00ed pre vieru zahynuli.<\/p>\n\n\n\n
Tu tichou rozpomienkou pam\u00e4tajme na pamiatku t\u00fdchto krvav\u00fdch svedkov viery Kristovej medzi na\u0161imi otcami. Skoro ka\u017ed\u00fd kraj na\u0161ej vlasti tam mal svojich svedkov viery.<\/p>\n\n\n\n
\u010co tomu predch\u00e1dzalo s\u00fa zn\u00e1me udalosti. Len si ich v kr\u00e1tkosti pripome\u0148me. V septembri roku 1673 zasadal v Pre\u0161porku v mimoriadnom s\u00fade: Szelepcs\u00e9nyi, ostrihomsk\u00fd arcibiskup, Juraj Sz\u00e9ch\u00e9nyi, kalocsk\u00fd biskup, Leopold Kolonics, novomestsk\u00fd biskup, \u0160tefan Klobu\u0161ick\u00fd, p\u00e4\u0165kostoln\u00fd biskup, Peter Korompay, op\u00e1t, \u0160tefan Balogh a in\u00ed s\u00fadili vern\u00fdch vyzn\u00e1va\u010dov evanjelickej viery. Na stolici ob\u017ealovan\u00fdch sedelo 33 k\u0148azov, medzi nimi dvaja superintendenti Joachim Kalinka a Martin Tarn\u00f3czi. \u017dalovali na nich: \u017ee hanobia katol\u00edcku vieru, r\u00fahavo p\u00ed\u0161u proti sv\u00e4t\u00fdm, zvl\u00e1\u0161\u0165 proti panne M\u00e1rii, ba i proti Ukri\u017eovan\u00e9mu Je\u017ei\u0161ovi Kristovi; v\u0161etk\u00fdch katol\u00edkov i kr\u00e1\u013ea vyhlasuj\u00fa za modl\u00e1rov, b\u00faria krajinu a podporuj\u00fa vzburu. Advok\u00e1ti Resler a Heusler, tie\u017e luter\u00e1ni, nad slnko jasnej\u0161ie dokazovali neopodstatnenos\u0165 \u017ealoby a nevinnos\u0165 ob\u017ealovan\u00fdch. Ni\u010d nepom\u00e1halo – boli ods\u00faden\u00ed. Niektor\u00ed pozbaven\u00ed \u00faradov \u017eili s\u00fakromne, niektor\u00ed sa museli vys\u0165ahova\u0165, jeden, Matej \u0160uhajda ostal katol\u00edkom.<\/p>\n\n\n\n
To sa mimoriadnemu s\u00fadu pozd\u00e1valo. Vo febru\u00e1ri roku 1674 predvolali pod inkviz\u00edciu do Pre\u0161porku cel\u00e9 evanjelick\u00e9 k\u0148azstvo a u\u010dite\u013estvo. Pre\u010do len toto? To krviba\u017eiaci dobre vedeli. Pozvali vy\u0161e 300 ev. a kalv\u00ednskych k\u0148azov a u\u010dite\u013eov. \u017daloba bola s predch\u00e1dzaj\u00facou \u00faplne toto\u017en\u00e1. Podmienky prepustenia boli troje: bu\u010f osta\u0165 katol\u00edkom, alebo sa vzda\u0165 \u00faradu, alebo \u00eds\u0165 do vyhnanstva. Ani jeden sa nepoddal. \u2014 S\u00fad ich ods\u00fadil na smr\u0165 a v\u00fdrok aj pre\u010d\u00edtal. V\u0161etci st\u00e1li verne! \u2014 S\u00fad zobral v\u00fdrok smrti nasp\u00e4\u0165, ale ob\u017ealovan\u00fdch rozh\u00e1dzal po hnusn\u00fdch temniciach v Leopoldove a Kom\u00e1rne, kde 17 odpadli od viery, in\u00ed zahynuli v mu\u010diar\u0148ach.<\/p>\n\n\n\n
\u0164a\u017ek\u00fd osud \u010dakal t\u00fdch otrokov, ktor\u00ed sa dostali za vesl\u00e1rov na galeje. V marci roku 1675 odi\u0161lo z v\u00e4zn\u00edc na galeje do Talianska 41 v\u00e4z\u0148ov, evanjelikov a kalv\u00ednov, ktor\u00ed sa v septembri 1674 odmietli prizna\u0165 k \u00fadajnej podpore Vessel\u00e9nyiho sprisahania. Tvrdili, \u017ee obvinenie je vyfabrikovan\u00e9 s cie\u013eom katolicizova\u0165 cel\u00fa krajinu. Po\u010das pe\u0161ieho presunu v sprievode vojakov traja v\u00e4zni v Taliansku utiekli, dvaja vy\u0161e 70-ro\u010dn\u00ed starci zahynuli na ceste od vy\u010derpania, \u0161iesti zostali v jednom talianskom meste, lebo u\u017e nevl\u00e1dali. Na galeje do Neapola napokon 7. m\u00e1ja pri\u0161lo 30 v\u00e4z\u0148ov, z nich na otrock\u00fdch pr\u00e1cach zomreli \u0161iesti od vysilenia a chor\u00f4b.<\/p>\n\n\n\n
Zvy\u0161n\u00fdch 24 galejn\u00edkov vyslobodil 11. febru\u00e1ra 1676 holandsk\u00fd admir\u00e1l Michiel de Ruyter, ktor\u00fd sa pr\u00e1ve nach\u00e1dzal v oblasti a dohodol sa s miestnymi \u00faradmi na ich prepusten\u00ed.<\/p>\n\n\n\n
Teraz uplynulo 350 rokov, \u010do holandsk\u00fd admir\u00e1l Ruyter vymohol t\u00fdmto mu\u010den\u00edkom slobodu. Ale m\u00e1loktor\u00fd sa jej do\u017eil.<\/p>\n\n\n\n
Galejn\u00ed otroci – kedyko\u013evek po\u010dujeme tieto slov\u00e1 alebo si na ne spomenieme, v\u017edy n\u00e1m prich\u00e1dza na pam\u00e4\u0165 hrozn\u00e1 doba Szelepcz\u00e9nyi-Kollonicsovsk\u00e9ho prenasledovania na\u0161ej evanjelickej cirkvi v Uhorsku (1670-1680); v\u017edy sa rozpom\u00edname na t\u00fdch 400 k\u0148azov a u\u010dite\u013eov, ktor\u00ed boli delegovan\u00ed pred pre\u0161porsk\u00fd s\u00fad: tam tr\u00e1pen\u00ed, \u017eal\u00e1rovan\u00ed a s\u00faden\u00ed; najm\u00e4 si spom\u00edname na t\u00fdch asi 30 spomedzi ods\u00faden\u00fdch, ktor\u00fdch \u2013 ke\u010f ich ni\u010d nebolo odvies\u0165 od pravej viery \u2013 Kollonics dal odvies\u0165 do Neapola a tam preda\u0165 ako otrokov po 50 \u0161panielskych piastroch.<\/p>\n\n\n\n
Ale nie v\u0161etci vieme, ak\u00fd bol vlastne osud galejn\u00fdch otrokov a tak si ani dokonale nevieme predstavi\u0165 ak\u00e9 muky museli vytrpie\u0165 na\u0161i neohrozen\u00ed mu\u017ei, odveden\u00ed na galeje (lode) pre nezvratn\u00fa vernos\u0165 k \u010dist\u00e9mu Kristovmu evanjeliu.<\/p>\n\n\n\n
Nech n\u00e1m \u010fal\u0161ie riadky sl\u00fa\u017eia na pou\u010denie.
Galejn\u00edci boli lodn\u00ed vesl\u00e1ri. Sk\u00f4r ako ich na niektor\u00fa lo\u010f prikovali k\u00a0vesl\u00e1m, \u017eerav\u00fdm \u017eelezom im boli vyp\u00e1len\u00e9 znaky tak, ako sa to rob\u00ed dobytku. Takto pozna\u010den\u00ed v\u0161etci dostali rovnak\u00fd odev: na hlavu otrhan\u00fa \u0161atku na sp\u00f4sob turbana a\u00a0na ostatn\u00e9 telo zapl\u00e1tan\u00e9 handry. Bradu, f\u00fazy i\u00a0vlasy im ostrihali a\u00a0len navrchu nechali mal\u00fd pramienok vlasov ako to m\u00e1vaj\u00fa \u010c\u00ed\u0148ania. Je charakteristick\u00e9, \u017ee na galeje dopraven\u00ed uhorsk\u00ed k\u0148azi toto ostrihanie a\u00a0zbavenie mu\u017eskej okrasy niesli \u0165a\u017e\u0161ie ne\u017e vyp\u00e1lenie r\u00e1n na tele.
Takto odet\u00fdch a\u00a0pozna\u010den\u00fdch otrokov si majitelia podelili na lode. Prip\u00fatali ich na to miesto, kde ich usadili, a\u00a0toto miesto u\u017e nesmeli opusti\u0165. Na tomto sedadle si museli vybavi\u0165 v\u0161etko. Jedenie, spanie, mo\u010denie aj stolicu. Boli prikovan\u00ed po \u0161iestich k\u00a0veslov\u00fdm laviciam, na ktor\u00fdch mali vesl\u00e1 pohybova\u0165 tak, aby listy sa nikdy nezachytili jeden o\u00a0druh\u00fd. \u0164a\u017ek\u00fd veslov\u00fd sochor dobre \u017ee im pri ka\u017edom pohybe ramen\u00e1 nevytrhol, najm\u00e4 ke\u010f vlny silno dor\u00e1\u017eali. Veslovanie trvalo niekedy 15-20 hod\u00edn denne; a\u00a0ak sa dozorcom zdalo, \u017ee niektor\u00fd z\u00a0nich sa ulieva, boli schopn\u00ed na \u0148om dol\u00e1ma\u0165 bi\u010de.<\/p>\n\n\n\n
Na lodi panovalo hrobov\u00e9 ticho, preru\u0161ovan\u00e9 len \u0161pliechan\u00edm v\u013an pohybovan\u00fdch listami vesiel, lebo po\u010das veslovania otrokom d\u00e1vali do \u00fast piadlo, aby nemohli bed\u00e1ka\u0165. Pri veslovan\u00ed ich k\u0155mili tak, \u017ee im such\u00e1r namo\u010den\u00fd v octe alebo v\u00edne vopchali do \u00fast. V \u010dase oddychu im d\u00e1vali jes\u0165 z hrantov, ku ktor\u00fdm ich priv\u00e1dzali po \u0161iestich a tak dali jes\u0165 mie\u0161aninu otr\u00fab, ka\u0161e a b\u00f4bu.<\/p>\n\n\n\n
Pre piadlo v \u00fastach takmer \u00faplne odvykli od hovorenia. Ak pri\u0161iel na lo\u010f niekto nov\u00fd, v\u00edtali ho hu-hu-hu.; ve\u010der p\u00e1ter jezuita odbavil lit\u00e1nie na znak, \u017ee sa pribl\u00ed\u017eil v\u00edtan\u00fd \u010das sp\u00e1nku, vyd\u00e1vali monot\u00f3nne zvuky podobn\u00e9 viac psiemu zav\u00edjaniu ne\u017e \u013eudsk\u00e9mu hlasu a zomdlen\u00ed sa zvalili na lavicu alebo pod \u0148u, okam\u017eite zaspali.<\/p>\n\n\n\n
Nad\u013eudsk\u00e1 n\u00e1maha, z\u00e1pach a barbarsk\u00e9 zaobch\u00e1dzanie ni\u010dili \u017eivoty a hromadne vyslobodzovali \u00faboh\u00fdch z tohto \u201epozemsk\u00e9ho pekla\u201c. Ke\u010f niekto vypustil ducha hne\u010f z neho s\u0148ali re\u0165aze a m\u0155tvolu hodili do mora.<\/p>\n\n\n\n
Medzi galejn\u00edkmi neust\u00e1le panovala choroba skorbut, zapr\u00ed\u010dinen\u00e1 zl\u00fdm stravovan\u00ed. V\u00e4\u010d\u0161inu otrokov len smr\u0165 oslobodila zo \u201ezlore\u010den\u00fdch galej\u00ed\u201c (maledictae galeae). Muzulmani (moslimovia) otro\u010dili do\u017eivotne; kres\u0165anom bola udelen\u00e1 sem-tam milos\u0165, smeli sa vyk\u00fapi\u0165 a namiesto seba in\u00e9ho otroka posadi\u0165 na veslov\u00fa lavicu. \u2013<\/p>\n\n\n\n
Nie v\u0161etci galejn\u00edci boli ako tovar kupovan\u00ed otroci. Boli aj dobrovo\u013en\u00ed, ale len v It\u00e1lii. Poch\u00e1dzali z najchudobnej\u0161\u00edch vrstiev a naj\u00edmali sa za peniaze na ur\u010dit\u00fd \u010das k vesl\u00e1rskym pr\u00e1cam.<\/p>\n\n\n\n
Skuto\u010dn\u00ed galejn\u00ed otroci poch\u00e1dzali zo zajatcov vo vojne, alebo z ods\u00fadencov. V\u0161etky \u0161t\u00e1ty okolo Stredozemsk\u00e9ho mora zaviedli tak\u00fa in\u0161tit\u00faciu, \u017ee koho raz s\u00fad ods\u00fadil, ak bol fyzicky siln\u00fd mu\u017e, bez oh\u013eadu na priestupok bol rovno poslan\u00fd na galeje. T\u00fdmto sp\u00f4sobom lacno dostali pracovn\u00fa silu a zv\u00fd\u0161ilo e\u0161te aj to, \u010do by museli vynalo\u017ei\u0165 na \u017eal\u00e1re a vydr\u017eiavanie ods\u00faden\u00fdch. T\u00e1to in\u0161tit\u00facia sa tak zap\u00e1\u010dila, \u017ee franc\u00fazsky minister Colbet vyzval v\u0161etky s\u00fadne stolice, aby \u010d\u00edm viac \u013eud\u00ed odsudzovali na galeje. A kto sa tam raz dostal, toho ani potom neoslobodili z re\u0165az\u00ed ani ke\u010f u\u017e mu pre\u0161iel pris\u00faden\u00fd \u010das trestu. Mnoh\u00ed sa nikdy neoslobodili.<\/p>\n\n\n\n
V 17. storo\u010d\u00ed ve\u013emi vzr\u00e1stol po\u010det galejn\u00fdch otrokov z ods\u00faden\u00fdch pre pr\u00ed\u010diny n\u00e1bo\u017eensk\u00e9 i politick\u00e9. Bol to vek n\u00e1bo\u017eenskej reakcie, ktor\u00e1 i v Uhorsku sp\u00f4sobila pre\u0161ovsk\u00fa jatku a pre\u0161porsk\u00fd s\u00fad a z tohto evanjelick\u00fdch galejn\u00edkov.<\/p>\n\n\n\n
A t\u00e1to ne\u013eudsk\u00e1 in\u0161tit\u00facia, ktor\u00e1 \u2013 mimochodom \u2013 bola v plnom rozkvete i na p\u00e1pe\u017esk\u00fdch lodiach trvala bezo zmeny takmer a\u017e do franc\u00fazskej revol\u00facie. Vtedy nakoniec z \u010dasti zdokonalenie plachtov\u00fdch lod\u00ed, z \u010dasti vanutie vo\u013enej\u0161ieho ducha naveky zni\u010dilo galejn\u00edcke otroctvo a t\u00fdm tis\u00edckam \u013eud\u00ed oslobodilo zo \u017eivota, ktor\u00fd sa podobal viac hov\u00e4dziemu ako \u013eudsk\u00e9mu \u017eivotu.<\/p>\n\n\n\n
De\u0148 slobody viery si u n\u00e1s ctime. Pam\u00e4tajme na vodcov! Ich pamiatka bu\u010f po\u017eehnan\u00e1!<\/p>\n\n\n\n
<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"
V mesiaci febru\u00e1r uplynulo 350 rokov \u010do v blahej pam\u00e4ti holandsk\u00fd n\u00e1morn\u00fd admir\u00e1l Michiel de Ruyter prepustil na slobodu na\u0161ich k\u0148azov a u\u010dite\u013eov ods\u00faden\u00fdch na neapolsk\u00e9 galeje. Ak je na\u0161a cirkev cirkvou mu\u010den\u00edkov, a t\u00fdm naozaj je, teda t\u00edto nevinn\u00ed ods\u00fadenci nezmyseln\u00e9ho pre\u0161porsk\u00e9ho s\u00fadu s\u00fa zaiste mu\u010den\u00edci prvej ve\u013ekosti v na\u0161ich dejin\u00e1ch: len niektor\u00ed z nich sa do\u017eili … \u010c\u00edta\u0165 viac<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":38933,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[40,386,69],"tags":[],"class_list":["post-38957","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-historia","category-historicke-okienko","category-spominame"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/38957","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=38957"}],"version-history":[{"count":2,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/38957\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":38960,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/38957\/revisions\/38960"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media\/38933"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=38957"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=38957"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=38957"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}