{"id":39674,"date":"2026-10-03T09:22:00","date_gmt":"2026-10-03T07:22:00","guid":{"rendered":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/?p=39674"},"modified":"2026-10-01T18:30:46","modified_gmt":"2026-10-01T16:30:46","slug":"frantisek-z-assisi-predreformator-cirkvi","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/2026\/10\/03\/frantisek-z-assisi-predreformator-cirkvi\/","title":{"rendered":"Franti\u0161ek z Assisi, predreform\u00e1tor cirkvi"},"content":{"rendered":"\n

Pred 800 rokmi zomrel Franti\u0161ek z Assisi. Pri tejto pr\u00edle\u017eitosti sa vr\u00e1\u0165me do minulosti o 100 rokov (do roku 1926) a za\u010d\u00edtajme sa \u010do p\u00edsal \u010dasopis Cirkevn\u00e9 listy, ro\u010dn\u00edk XL, 15. m\u00e1ja 1926 \u010d\u00edslo 8-9 a 15. j\u00fana 1926, \u010d\u00edslo 10-11 ako n\u00e1m to pod\u00e1va J\u00e1n Drobn\u00fd:<\/em><\/p>\n\n\n\n

Pevne ver\u00edm a vyzn\u00e1vam, \u017ee prich\u00e1dza \u010das v\u0161eobecn\u00e9ho rozvla\u017eenia, nov\u00e9ho preporodu v Duchu Sv\u00e4tom. Vieru t\u00fato zaklad\u00e1m nielen na historickej nutnosti, ale aj na pr\u00edrodnej zk\u00fasenosti o pr\u00edlive a odlive. Na\u0161e pokolenie dr\u017e\u00ed sa e\u0161te st\u00e1le svojho materialistick\u00e9ho svetov\u00e9ho n\u00e1zoru a vyb\u00edja sa v n\u00e1bo\u017eenskom indiferentizme, veselo si kr\u00e1\u010da vy\u0161\u013eapan\u00fdm chodn\u00ed\u010dkom rozvratn\u00e9ho nihilizmu a anarchizmu, no v\u0161eobecn\u00e1 nespokojnos\u0165, vn\u00fatorn\u00e9 vrenie, ustavi\u010dn\u00e9 a usilovn\u00e9 h\u013eadanie nov\u00fdch hodn\u00f4t \u017eivota podopieraj\u00fa moju vieru, \u017ee pr\u00eddu, pr\u00eds\u0165 musia skoro druh\u00e9 Letnice, ke\u010f \u013eudia, zachyten\u00ed dychom Ducha Bo\u017eieho, bud\u00fa sa soskupova\u0165 okolo \u201evelik\u00fdch v\u011bc\u00ed Bo\u017e\u00edch“. Na n\u00e1\u0161 teraj\u0161\u00ed vek priliehaj\u00fa slov\u00e1 J\u00e1na teologa: \u201eani jsi studen\u00fd, ani hork\u00fd“, \u017eijeme v \u0165a\u017ekej, prechodnej dobe, ke\u010f nezomrel e\u0161te star\u00fd svet a nov\u00fd sa nezrodil. Pr\u00e1ve v tejto na\u0161ej nebezpe\u010dnej dobe treba n\u00e1m osobnost\u00ed, \u017eij\u00facich \u017eivotom opravdov\u00fdm, vierou, duchovnou silou, n\u00e1bo\u017eensk\u00fdm el\u00e1nom saturovan\u00fdch, a ke\u010f ich nem\u00e1me sn\u00e1\u010f po ruke, treba n\u00e1m ich vychova\u0165 pr\u00edkladmi z hist\u00f3rie, aby, zanieten\u00ed ich v \u017eivotom, usnadnili a priskorili sme pr\u00edchod toho lep\u0161ieho veku.
V\u0161etko zlo, v\u0161etka nespokojnos\u0165 v spolo\u010dnosti na\u0161ej koren\u00ed v hriechu a v materializme, a ak chceme n\u00e1pravu, mus\u00ed n\u00e1m by\u0165 mil\u00fdm ka\u017ed\u00fd zjav, ktor\u00fd tieto korene zla lom\u00ed a ru\u0161\u00ed. A tak nielen preto zaober\u00e1me sa n\u00edm, \u017ee tento rok 1926 vyhl\u00e1sil p\u00e1pe\u017e r\u00edmsky za milostiv\u00fd Franti\u0161ka z Assisi, ako sedemst\u00e9 v\u00fdro\u010die jeho smrti, ale cel\u00e1 zbo\u017en\u00e1, kaj\u00faca, v\u0161etk\u00e9ho materializmu prost\u00e1 osobnos\u0165 jeho n\u00e1m k\u00e1\u017ee, aby sme v tieto nebezpe\u010dn\u00e9, prechodn\u00e9 \u010dasy postavili si ho za pr\u00edklad a pouk\u00e1zali na jeho reform\u00e1torsk\u00fa \u010dinnos\u0165.
Zakladate\u013e r\u00e1du franti\u0161k\u00e1nov \u2014 a reform\u00e1tor ? \u2014 Iste, a smel\u00e9 tvrd\u00edm, \u017ee keby Franti\u0161ek o dvesto rokov pozdej\u0161ie bol \u017eil tak, ako \u017eil, nebol by vyhnul osudu M. J\u00e1na Husa. Aby som t\u00fato smel\u00fa pravdu mohol potvrdi\u0165, mus\u00edm osobnos\u0165 Franti\u0161kovu a diela jeho postavi\u0165 a vlo\u017ei\u0165 do s\u00fa\u010dasn\u00fdch dejov cirkvi stredovekej.<\/p>\n\n\n\n

Ke\u010f sa kres\u0165anstvo stalo n\u00e1bo\u017eenstvom \u0161t\u00e1tnym, a cis\u00e1r prelo\u017eil s\u00eddlo svoje do Carihradu, v\u00fdznam R\u00edma, toho starosl\u00e1vneho \u201eurbs“, neblednul, naopak, zve\u013ea\u010foval sa. \u2014 D\u00e1vne historick\u00e9 trad\u00edcie, hospod\u00e1rske a vzdelanostn\u00e9 vz\u0165ahy nedaj\u00fa sa kvapom meni\u0165 a pren\u00e1\u0161a\u0165 s miesta na miesto. R\u00edm zostal s\u00edce bez cis\u00e1ra, no vytvoril si p\u00e1pe\u017ea. P\u00e1pe\u017estvo a\u017e po Gregora VII., hist\u00f3riou pr\u00e1vom Ve\u013ek\u00fdm zvan\u00e9ho, usilovalo pl\u00e1novite a vypo\u010d\u00edtave o to, aby opanovalo du\u0161u cel\u00e9ho kres\u0165ansk\u00e9ho sveta, aby miesto caesarizmu vytvorilo teokraciu, vlastne pod jej r\u00fa\u0161kom caesaropapizmus. \u010co dlh\u00e9 veky pozvo\u013en\u00fdm postupom a historickou nutnos\u0165ou vybudovaly a posn\u00e1\u0161aly, to Ve\u013ek\u00fd Gregor silou svojej osobnosti, energiou a \u010distotou svojho charakteru kodifikoval, uz\u00e1konil a plauzibiln\u00fdm urobil. Gregor bol vlastne prv\u00fdm prav\u00fdm p\u00e1pe\u017eom, ktor\u00fd sa na synode later\u00e1nskej r. 1074 neb\u00e1l vypoveda\u0165 coelib\u00e1t a aby zamedzil simoniu, t\u00fato rakovinu na tele vtedaj\u0161ej cirkvi, a oslobodil biskupov a cel\u00fd kl\u00e9rus zpod svrchovanej moci panovn\u00edkov a podmanil ich p\u00e1pe\u017eskej moci a nadvl\u00e1de, rovno tyrannii duchovnej i materi\u00e1lnej, vypovedal boj na \u017eivot a na smr\u0165 o investit\u00faru, a tento boj Canossou Henricha IV., nemeck\u00e9ho cis\u00e1ra, skuto\u010dne aj v\u00ed\u0165azne dobojoval.
Takto sa stal p\u00e1pe\u017e vidite\u013enou hlavou kres\u0165anstva a opanoval, upravoval a riadil cel\u00fd duchovn\u00fd \u017eivot. No, p\u00e1pe\u017estvo sa neuspokojilo t\u00fdmto v\u00ed\u0165azstvom, ke\u010f sa stalo neobmedzen\u00fdm, nikomu nezodpovedn\u00fdm p\u00e1nom a tyranom du\u0161\u00ed \u013eudsk\u00fdch, hodilo sa s celou vehemenciou aj na materi\u00e1lnu str\u00e1nku \u017eivota.
A udalosti zas prialy p\u00e1pe\u017estvu! P\u00e1pe\u017e Urban II. prijal \u017ealobn\u00fa prosbu cis\u00e1ra byzantsk\u00e9ho Alexia Comnena, v ktorej \u017ealuje na zverstv\u00e1 a ukrutnosti mohamed\u00e1nov, ako sa nepriate\u013esky chovaj\u00fa proti zbo\u017en\u00fdm p\u00fatnikom a nav\u0161tevovate\u013eom sv\u00e4t\u00e9ho hrobu, a \u017eiada p\u00e1pe\u017ea, aby sa postaral o oslobodenie Sv\u00e4tej, ka\u017ed\u00e9mu kres\u0165anovi tak pam\u00e4tnej zeme. P\u00e1pe\u017e na synode v Clermonte r. 1095 vypovedal mohamed\u00e1nom boj a vyzval cel\u00e9 kres\u0165anstvo do boja za sl\u00e1vu kr\u00ed\u017ea a por\u00e1\u017eku polmesiaca. P\u00e1pe\u017esk\u00ed poslovia rozbehli sa po celej Europe a s\u013eubuj\u00fac odpustky, vyz\u00fdvali kres\u0165anov, poddan\u00fdch i p\u00e1nov, \u017eeny i deti, ku kri\u017eiackej vojne. K\u00e1zne tieto maly s\u00edce viac \u00faspechov, ako sam\u00e9 kri\u017eiacke v\u00fdpravy, no jednako len priniesly \u010falekosiahaj\u00face n\u00e1sledky. V cirkevnom i v politickom, v hospod\u00e1rskom i v spolo\u010denskom \u017eivote pr\u00e1ve tak, ako aj v umen\u00ed a vo ved\u00e1ch vyvolaly hotov\u00fd prevrat.
Hrob sv\u00e4t\u00fd nedostal sa s\u00edce trvale do kres\u0165ansk\u00fdch r\u00fak, ale z t\u00fdchto bojov vy\u0161la v\u00ed\u0165azne neobmedzen\u00e1 svetsk\u00e1 moc p\u00e1pe\u017estva. P\u00e1pe\u017e, ke\u010f poz\u00fdval do boja kres\u0165anstvo, nielen odpustkami l\u00e1kal bojovn\u00edkov. Kto sa raz odial do vojensk\u00e9ho r\u00facha kri\u017eiakov, prestal by\u0165 poddan\u00fdm svojho zemep\u00e1na, potrhal v\u0161etky sv\u00e4zky rodinn\u00e9 i spolo\u010densk\u00e9 a stal sa \u201ectn\u00fdm rytierom Kristov\u00fdm“, vlastne \u017eoldnierom p\u00e1pe\u017esk\u00fdm, a to bez oh\u013eadu na to, \u010di bol cis\u00e1rom, \u010di kr\u00e1\u013eom, \u010di biskupom, \u010di \u0161\u013eachticom alebo jednoduch\u00fdm poddan\u00fdm. Ktor\u00ed z poddan\u00fdch vr\u00e1tili sa domov, stali sa slobodn\u00fdmi, boli i \u010falej rytiermi, \u017eij\u00facimi vo v\u00fdnime\u010dnom stave, a ktor\u00ed z biskupov a zemsk\u00fdch p\u00e1nov sa nevr\u00e1tili, ich majetky i rodiny pripadly p\u00e1pe\u017eovi, ktor\u00fd spravoval a riadil v\u0161etko prostredn\u00edctvom svojich leg\u00e1tov. Z kri\u017eiackych bojov zrodili sa i tak zvan\u00ed titul\u00e1rni biskupi, in partibus infidelium, ktor\u00fdch menoval p\u00e1pe\u017e pre kraje, mohamed\u00e1nmi a pohanmi ovl\u00e1dan\u00e9.<\/p>\n\n\n\n

Na stolicu Petrovu dosadnul r. 1198 p\u00e1pe\u017e Innocenz III., najmocnej\u0161\u00ed a najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed zo v\u0161etk\u00fdch p\u00e1pe\u017eov, ktor\u00fd uskuto\u010dnil sen Gregorov: ako na oblohe nebeskej od slnka prij\u00edmaj\u00fa svoj lesk mesiac a ostatn\u00e9 hviezdy, tak na zemi cis\u00e1r a ostatn\u00ed panovn\u00edci a biskupi dost\u00e1vaj\u00fa svoju moc a vl\u00e1du od p\u00e1pe\u017ea. V\u00f4li p\u00e1pe\u017eovej skl\u00e1\u0148ali sa v\u0161etcia mocn\u00ed sveta tohoto, pred jeho hnevom triasli sa najmocnej\u0161ie tr\u00f3ny, jeho blahosklonnos\u0165 vyh\u013ead\u00e1valy korunovan\u00e9 hlavy. Stalo sa pravdou \u201eSummi Pontificis Voluntas Decretum est!“ A ke\u010f sa p\u00edsmom obracal na panovn\u00edkov, nikdy nezabudnul dolo\u017ei\u0165: \u201ePapa veri Dei vicem gerit in terra.“
Za panovania p\u00e1pe\u017ea Innocenza III. narodil sa r. 1182 Franti\u0161ek, vlastn\u00fdm krstn\u00fdm menom J\u00e1n. Jeho rodi\u010dia boli Ser Pietro Bernardone a Sora Pici, z\u00e1mo\u017en\u00ed s\u00fakenn\u00edci v Assisi. Syna d\u013ea tohovek\u00e9ho zvyku netr\u00e1pili ve\u013emi u\u010den\u00edm, nau\u010dil sa \u010do-to po latinsky a \u010d\u00edta\u0165; p\u00edsa\u0165 sa ve\u013emi nenau\u010dil, a od neho poch\u00e1dza oby\u010daj, \u017ee kto si nevie podp\u00edsa\u0165 meno, u\u010din\u00ed kr\u00ed\u017eik, na znamenie smrti Kristovej. Ke\u010f vyr\u00e1stol, stal sa pomocn\u00edkom otcov\u00fdm pri remesle. Bol ve\u013emi obratn\u00fdm, bystr\u00fdm v obchode, vesel\u00fdm, a\u017e rozpustil\u00fdm v \u017eivote a ve\u013emi m\u00e1rnotratn\u00fdm, lebo nepoznal ceny peniaza. Okolo neho shroma\u017e\u010fovala sa cel\u00e1 spolo\u010dnos\u0165 rovnosm\u00fd\u0161\u013eaj\u00facich, m\u00e1rnotratn\u00fdch mlad\u00edkov, ktor\u00ed svojou veselos\u0165ou a rozmarmi znepokojovali \u010dasto cel\u00e9, inak tich\u00e9 meste\u010dko Assisi. Z tohoto vesel\u00e9ho, bezstarostn\u00e9ho Franti\u0161ka vyr\u00e1stol s\u00facitn\u00fd a ve\u013ekodu\u0161n\u00fd rytier, ak\u00fdch kri\u017eiacke vojny a duch \u010dasu naplodily ve\u013emi mnoho. Franti\u0161ek vo ve\u013ekodu\u0161nosti i\u0161iel tak \u010faleko, \u017ee bol hotov\u00fd i posledn\u00fd kab\u00e1t vyzliec\u0165 a odda\u0165 bez slova nev\u00f4le potrebn\u00e9mu alebo \u017eiadaj\u00facemu, preto b\u00fdvaly v rodine \u010dast\u00e9 v\u00fdstupy, lebo otec Bernardone bol nielen boh\u00e1\u010dom a schr\u00e1nliv\u00fdm, ale doprosta bezcitn\u00fdm lakomcom.<\/p>\n\n\n\n

Franti\u0161kov sp\u00f4sob \u017eivota nezmenilo ani v\u00e4zenie, do ktor\u00e9ho upadol roku 1202 vo vojne svojho rodn\u00e9ho mesta s Perugiou, ani \u0165a\u017ek\u00e1 choroba, ktor\u00e1 ho zastihla, ani rytierske dobrodru\u017estv\u00e1, na ktor\u00fdch sa z\u00fa\u010dastnil, \u017eil si i \u010falej veselo, bezstarostne, nemaj\u00fac ani pochopu o Bohu, o viere, o \u017eivote duchovnom. No, pomaly po\u010dal c\u00edti\u0165 aspo\u0148 ist\u00fasi pr\u00e1zdnotu v du\u0161i, preto h\u013eadal vo\u013ea\u010do, ale s\u00e1m nevedel e\u0161te \u010do, pln\u00fdm priehr\u0161t\u00edm sypal dary svoje hodn\u00fdm i nehodn\u00fdm. A\u017e po jednej, veselo ztr\u00e1venej noci, ke\u010f si ho druhovia jeho zvolili za kr\u00e1\u013ea a oddaj\u00fac mu insignia kr\u00e1\u013eovskej moci, palicu, vy\u0161li so spevom na ulicu, tu sa veselej dru\u017eine razom ztratil Franti\u0161ek, a pod\u013ea legendy v jednej bo\u010dnej uli\u010dke nav\u0161t\u00edvil ho Boh, poc\u00edtil v du\u0161i tak\u00fa sladkos\u0165 a tak\u00e9 opojenie, \u017ee nevl\u00e1dal s\u00e1m so sebou. \u2014 O tomto svojom prvom stretnut\u00ed sa s Bohom hovoril pozdej\u0161ie: ke\u010fby bol b\u00fdval na tom mieste na kusy rozsekan\u00fd, nebol by sa hnul s miesta.<\/p>\n\n\n\n

V tomto exaltovanom stave opustil rodisko a r. 1206 za\u0161iel do R\u00edma, aby tu na hroby ve\u013ek\u00fdch apo\u0161tolov vysypal v\u0161etko striebro a zlato, ktor\u00e9 mal pri sebe. V R\u00edme videl e\u0161te v\u00e4\u010d\u0161ie soci\u00e1lne biedy a rozdiele medzi stavmi, ako v malom Assisi, a hne\u010f bol hotov\u00fd preda\u0165 i r\u00facho a utr\u017een\u00e9 peniaze rozda\u0165 chudobe, s\u00e1m postavil sa pri chr\u00e1moch medzi \u017eobr\u00e1kov, aby vy\u017eobran\u00fdmi peniazmi sotieral slzy a u\u013eavoval biedu potrebn\u00fdch.
Pom\u00e1ha\u0165 biednym, o\u0161etrova\u0165 chor\u00fdch, skl\u00e1\u0148a\u0165 sa ku t\u00fdm, ktor\u00fdch spolo\u010dnos\u0165 \u013eudsk\u00e1 vytvorila zo svojho stredu, bolo na tento \u010das ide\u00e1lom Franti\u0161kov\u00fdm, tomu sa venoval \u00faplne aj v dome rodi\u010dovskom. E\u0161te h\u013eadal len pr\u00edklad, za ktor\u00fdm by mohol \u00eds\u0165 v tomto svojom sebaobetovan\u00ed. \u0160\u0165astnou n\u00e1hodou na\u0161iel pr\u00edklad ten v Kristu, ktor\u00fd sa tie\u017e skl\u00e1\u0148al ku najbiednej\u0161\u00edm a vedel obetova\u0165 sam\u00e9ho seba za v\u0161etk\u00fdch.<\/p>\n\n\n\n

No ani pri t\u00fdchto my\u0161lienkach neop\u00fa\u0161\u0165ala Franti\u0161ka nikdy jeho vesel\u00e1 letora; ako syn juhu a italsk\u00e9ho neba sr\u00e1stol s kr\u00e1snou pr\u00edrodou Bo\u017eou. Potuluj\u00fac sa v pr\u00edrode, pri\u0161iel a\u017e ku kapli\u010dke Sv. Dami\u00e1na ne\u010faleko Assisi. Ak\u00fdsi vn\u00fatorn\u00fd hlas hnal ho dnu, a pok\u013eakn\u00fac pred Ukri\u017eovan\u00fdm, modlil sa: \u201e\u00d3, ve\u013ek\u00fd a slavn\u00fd Bo\u017ee a Pane Jezukriste! Osvie\u0165 ma, pros\u00edm, a zapla\u0161 temno z du\u0161e. Daj mi prav\u00fa vieru, pevn\u00fa n\u00e1dej, dokonal\u00fa l\u00e1sku. Daj, aby som \u0164a mohol pozna\u0165 a \u017ei\u0165 d\u013ea Tvojho osvietenia v s\u00fahlase s v\u00f4\u013eou Tvojou sv\u00e4tou“.<\/p>\n\n\n\n

V tejto modlitbe odtrhnul sa \u00faplne od sveta \u010dasn\u00e9ho, no e\u0161te nevedel, \u010do m\u00e1 za\u010da\u0165? Bol mu\u017eom \u010dinu, v ne\u010dinnosti nemohol zotrva\u0165, k priate\u013eom \u013eahkomyse\u013en\u00fdm sa nechcel vr\u00e1ti\u0165, almu\u017eny, ktor\u00e9 d\u00e1val, ho neuspokojovaly, a poc\u00edtil ve\u013ek\u00fa pr\u00e1zdnotu v du\u0161i. V takomto du\u0161evnom nepokoji pohr\u00fa\u017een\u00fd, mal kr\u00e1sne videnie. Ukri\u017eovan\u00fd Kristus otvoril vraj o\u010di a rozk\u00e1zal mu: \u201e\u010ci nevid\u00ed\u0161, \u017ee mi dom pad\u00e1? Cho\u010f a oprav mi ho!“
Tejto v\u00edzii sa Franti\u0161ek ve\u013emi zaradoval. To bol jeho prv\u00fd, mohutn\u00fd, nezmazate\u013en\u00fd dojem n\u00e1bo\u017eensk\u00fd, prv\u00fd bezprostredn\u00fd styk du\u0161e jeho s Hospodinom. A\u017e teraz si uvedomil ve\u013ek\u00fa cenu sebaobetovania Kristovho, jeho compassie, jeho \u00fapln\u00e9 splynutie s biedou a s tr\u00e1pen\u00edm cel\u00e9ho \u010dlove\u010denstva. Utrpenie Kristovo ho dojalo a opanovalo \u00faplne, v\u017edy musel myslie\u0165 na muky Jeho, v\u017edy videl pred sebou kr\u00ed\u017e golgatsk\u00fd, a ustavi\u010dne mu v du\u0161i znely slov\u00e1 Kristove: \u201eCho\u010f a sprav mi chr\u00e1m!“
Vr\u00e1tiac sa domov, nalo\u017eil na kone drahocennej l\u00e1tky a odi\u0161iel do Foligna na trh. Predaj\u00fac v\u0161etko, i voz a kone, vr\u00e1til sa k Sv. Dami\u00e1nu a v\u0161etky utr\u017een\u00e9 peniaze venoval na opravu kapli\u010dky. K\u0148az, obsluhuj\u00faci kapli\u010dku, dobre znaj\u00fac vesel\u00fa minulos\u0165 Franti\u0161kovu a hrabivos\u0165 otcovu, neprijal peniaze; dovolil v\u0161ak rozt\u00fa\u017een\u00e9mu mlad\u00edkovi zosta\u0165 v kapli\u010dke.
Rodi\u010dia doma darmo \u010dakali syna s dobr\u00fdm z\u00e1robkom. Dozvediac sa o jeho pobyte, vybral sa otec so svojimi priate\u013emi ku kapli\u010dke sv. Damiana pre svoje peniaze. I ich dostal do haliera. Vr\u00e1til sa domov v domnen\u00ed, \u017ee Franti\u0161ek skoro vytrezvie a vr\u00e1ti sa k svojmu povolaniu. No, sklamal sa. Franti\u0161ek ob\u013e\u00fabiac si Bo\u017eiu pr\u00edrodu, potuloval sa v nej a ustavi\u010dne dumal, rozm\u00fd\u0161\u013eal o tom, ak\u00fdm sp\u00f4sobom by mohol vyplni\u0165 rozkaz Kristov. Druh\u00ed by boli za\u0161li do kl\u00e1\u0161tora a oddali sa modlitb\u00e1m, p\u00f4stom a ne\u010dinn\u00e9mu \u017eivotu, ale Franti\u0161ek bol mu\u017eom \u010dinu. Premohol sam\u00e9ho seba a tak\u00fd, ak\u00fd bol, vyciven\u00fd, vyziabl\u00fd, otrhan\u00fd, bos\u00fd, vr\u00e1til sa do Assisi. Tu ho ako bl\u00e1zna priv\u00edtalo mesto s posmechom a s kamen\u00edm. Otec Bernardon, vidiac syna v takom stave, n\u00e1siln\u00fdm sp\u00f4sobom ho vtiahnul do domu, zatvoril do pivnice a bitkou mu chcel vybi\u0165 bl\u00e1znovstvo z hlavy, ale Franti\u0161ek nedal sa odvies\u0165 od svojho ide\u00e1lu ani hrozbou, ani bitkou.
Ke\u010f sa pomocou matky vysvobodil z pivnice, a otec \u017eiadal \u00farady, aby syna jeho pozbavili pr\u00e1va na dedictvo, tu Franti\u0161ek nielen peniaze, ale aj roztrhan\u00e9 r\u00facho oddal otcovi a nadobro sa odp\u00fatal od rodiny. \u201ePosia\u013e som menoval otcom svoj\u00edm Petra Bernardona, ale umienil som si teraz sl\u00fa\u017ei\u0165 Bohu a preto vraciam mu v\u0161etky jeho peniaze, pre ktor\u00e9 sa to\u013eko tr\u00e1pil, a i tento odev, ktor\u00fd som od neho dostal. Teraz chcem vola\u0165: \u201eOt\u010de n\u00e1\u0161, kter\u00fd jsi v nebes\u00edch“ a nie viac: \u201eot\u010de Petre Bernardone!“
T\u00fdmto sp\u00f4sobom si z\u00edskal Franti\u0161ek s\u00facit a milosrdenstvo obyvate\u013estva, ktor\u00e9 poznalo jeho mlados\u0165 a jeho p\u00f4vod; za\u010dalo si ho v\u00e1\u017ei\u0165, \u017ee h\u013ea, jednako len mus\u00ed by\u0165 v tom Franti\u0161kovi nie\u010do cenn\u00e9ho, ke\u010f vedel opovrhn\u00fa\u0165 bohatstvom, pohodl\u00edm, cel\u00fdm svoj\u00edm predo\u0161l\u00fdm \u017eivotom a postavi\u0165 sa do slu\u017eieb biednych a chor\u00fdch.
Divn\u00fdm sp\u00f4sobom vedel Franti\u0161ek \u00fa\u010dinkova\u0165 na posluch\u00e1\u010dov. Bol neu\u010den\u00fdm, P\u00edsma Sv. neznal, a tak iba t\u00fa svoju veriacu du\u0161u \u010do vylieval posluch\u00e1\u010dom prost\u00fdmi slovami. Ke\u010f chodil do Assisi, oby\u010dajne \u010dakal, a\u017e sa viac \u013eudu shroma\u017edilo okolo neho, potom vyst\u00fapil na v\u00e4\u010d\u0161\u00ed kame\u0148, aby ho v\u0161etci mohli lep\u0161ie pozorova\u0165, zaspieval predov\u0161etk\u00fdm niektor\u00fa piese\u0148 a potom neh\u013eadan\u00fdmi slovami sbieral kamene pre chr\u00e1m sv. Dami\u00e1na. \u201eKto mi d\u00e1 kame\u0148, dostane odmenu, kto dva, dve odmeny.“ \u013dudia sn\u00e1\u0161ali kamene i obete, a Franti\u0161ek vyn\u00e1\u0161al darovan\u00e9 kamene ku kapli\u010dke a vlastnoru\u010dne ju opravil i zv\u00e4\u010d\u0161il.<\/p>\n\n\n\n

Star\u00fd k\u0148az, posluhuj\u00faci u sv. Dami\u00e1na, ob\u013e\u00fabil si ve\u013emi horliv\u00e9ho mlad\u00edka a znaj\u00fac jeho minulos\u0165 a p\u00f4vod, za\u010dal ho telesne lep\u0161ie a v\u00fddatnej\u0161ie zaopatrova\u0165. Ke\u010f to Franti\u0161ek zbadal, pri\u0161lo mu na myse\u013e, \u017ee ve\u010f biedni a chudobn\u00ed \u013eudia ne\u017eivia sa tak dobre, sobral vahan a chodil z domu do domu, sbieraj\u00fac zbytky rozli\u010dn\u00fdch jed\u00e1l. Z po\u010diatku, pravda, nemohol ani h\u013eadie\u0165 na t\u00fato mie\u0161aninu r\u00f4znych jed\u00e1l, no, prin\u00fatil sa, zv\u00ed\u0165azil nad sebou a tak\u00fdmto sp\u00f4sobom sa \u017eivil a\u017e do konca \u017eivota. Chr\u00e1m u sv. Dami\u00e1na opravil, postavil r. 1208.
No, dobrovo\u013enou chudobou, prem\u00e1han\u00edm, opanovan\u00edm telesn\u00fdch \u017eiadost\u00ed a \u017eobrotou nemohol vyplni\u0165 du\u0161u svoju, ktor\u00e1, znepokojen\u00e1, hnala ho \u010falej a \u010falej. Pri\u0161iel na to, \u017ee v\u0161etko, \u010do dosial spravil, je len p\u00fahym sebectvom, a h\u013eadal nov\u00e9 cesty smieru a uspokojenia. I k tomu dopomohol mu Hospodin. Ke\u010f raz po\u010d\u00faval zbo\u017ene k\u00e1ze\u0148 k\u0148azovu u sv. Dami\u00e1na, ako vyslal Kristus P\u00e1n u\u010dedln\u00edkov k\u00e1za\u0165 evanjelium v\u0161emu stvo\u0159en\u00ed a dal jim v\u00fdstroj d\u013ea Ev. Mat. 10, 7\u201410, slo\u017eil pustovn\u00edcky odev, prep\u00e1sal sa povrazom a odi\u0161iel k\u00e1za\u0165 evanjelick\u00fa pokoru, dokonalos\u0165 a pok\u00e1nie.<\/p>\n\n\n\n

Franti\u0161ek nebol k\u0148azom, pr\u00e1ve preto t\u00fdm v\u00e4\u010d\u0161\u00ed \u00faspech maly jeho slov\u00e1. Na k\u00e1zne sa nikdy nepripravoval, ve\u010f v\u00f4bec neznal P\u00edsma Sv.; ale \u010do s\u00e1m za\u017eil v kostol\u00ed\u010dku u sv. Dami\u00e1na, to zvestoval neh\u013eadan\u00fdmi slovami; a \u010do s\u00e1m c\u00edtil, tomu d\u00e1val v\u00fdraz. Pravda, dost\u00e1valo sa mu mnoho \u00fasme\u0161kov, i sami k\u0148azia z povolania neprij\u00edmali n\u00e1v\u0161tevy jeho ve\u013emi ochotne, a ke\u010f ho niekde \u013eudia nechceli po\u010d\u00fava\u0165, ako sa stalo v Cannare, obr\u00e1til sa na vt\u00e1ctvo nebesk\u00e9 a rozk\u00e1\u017euc lastovi\u010dk\u00e1m \u0161tebotav\u00fdm, aby zat\u00edchly, hovoril: \u201eVy, vt\u00e1\u010dkovia, sestri\u010dky moje, bu\u010fte v\u017edy velikou v\u010fakou zaviazan\u00e9 Bohu Stvorite\u013eovi svojmu, v\u017edy a v\u0161ade Ho chv\u00e1\u013ete, \u017ee v\u00e1m dal dvoje i troje r\u00fach. Dal v\u00e1m aj slobodu, m\u00f4\u017eete lieta\u0165, kde sa v\u00e1m p\u00e1\u010di, a zachoval v\u00e1m i sem\u00e4 va\u0161e v kor\u00e1be Noelovom, tak \u017ee v\u00e1s na zemi neub\u00fdva; a ste Mu zaviazan\u00e9 v\u010fa\u010dnos\u0165ou i za povetrie, v ktorom lietate. Ani nesejete, ani ne\u017enete, Hospodin \u017eiv\u00ed v\u00e1s, poskytuje v\u00e1m rieky a studnice, aby ste si uh\u00e1\u0161aly sm\u00e4d; d\u00e1va v\u00e1m hory a doliny za domovinu, a vysok\u00e9 stromy, na ktor\u00fdch si hniezda robievate. A hoci aj neviete ani prias\u0165, ani tka\u0165, zaodieva v\u00e1s i va\u0161e mal\u00e9 Hospodin. Preto milujte ve\u013emi svojho Stvorite\u013ea, ktor\u00fd v\u00e1m to\u013ek\u00e9ho dobrodenia d\u00e1va. Chr\u00e1\u0148te sa, mil\u00e9 sestri\u010dky, hriechu nev\u010fa\u010dnosti a st\u00e1le oslavujte Hospodina.“<\/p>\n\n\n\n

No, zaujal Franti\u0161ek svojimi k\u00e1z\u0148ami aj mnoho du\u0161\u00ed, s n\u00edm rovnako sm\u00fd\u0161\u013eaj\u00facich, ktor\u00e9 odhodily pohodlie, bohatstvo, roztrhaly v\u0161etky zemsk\u00e9, \u010dasn\u00e9 sv\u00e4zky a i\u0161ly dobrovo\u013ene za Franti\u0161kom, ktor\u00fd za ka\u017ed\u00e9ho z\u00edskan\u00e9ho brata, za ka\u017ed\u00fa nov\u00fa sestru \u010fakoval Spasite\u013eovi svojmu.
Dru\u017eina \u201eKaj\u00facich mu\u017eov z mesta Assisi“ \u017eila si jasn\u00fd, bezstarostn\u00fd, vesel\u00fd \u017eivot, lebo sl\u00fa\u017ei\u0165 in\u00fdm, seba sam\u00e9ho obetova\u0165 k dobru in\u00fdch obvese\u013eovalo srdce. Ale \u010d\u00edm viac bratov a sest\u00e1r prib\u00fdvalo, t\u00fdm bolo potrebnej\u0161ie postara\u0165 sa aj o \u017eivota spr\u00e1vu a o dom\u00e1ci poriadok. Toto sostavil Franti\u0161ek na z\u00e1klade svojho ide\u00e1lu veriaceho \u010dloveka: milova\u0165 Boha a v Bohu bl\u00ed\u017eneho svojho, zriec\u0165 sa ak\u00e9hoko\u013evek majetku, sl\u00fa\u017ei\u0165 v\u0161etk\u00fdm a nikdy nie sebe, a pr\u00edkladom svoj\u00edm predch\u00e1dza\u0165 \u013eud\u00ed, aby \u010dinili pok\u00e1nie a boli v\u010fa\u010dn\u00ed P\u00e1nu Bohu.<\/p>\n\n\n\n

Ke\u010f sa cel\u00e1 stredn\u00e1 It\u00e1lia pohla za Franti\u0161kom, a chr\u00e1my sa pr\u00e1zdnily, olt\u00e1re pustly, zodvihlo sa k\u0148a\u017estvo a menovite assisk\u00fd biskup proti dru\u017eine Franti\u0161kovej, a zabr\u00e1nil mu k\u00e1za\u0165. Cirkev r\u00edmska to nikdy nemohla strpie\u0165, aby sa za kazate\u013ea \u013eudu mohol natisn\u00fa\u0165 aj laik, a Franti\u0161kova dru\u017eina mala sam\u00fdch laikov. Franti\u0161ek sa vedel podda\u0165 a pokori\u0165 v\u0161etk\u00e9mu, a tak pokoril sa aj pred biskupom, no, chtivos\u0165 k slu\u017ebe Bo\u017eej, z\u00e1pal du\u0161e za veci kr\u00e1\u013eovstva Bo\u017eieho nedaly mu pokoja, sobral tedy cel\u00fa svoju dru\u017einu do R\u00edma k mocn\u00e9mu p\u00e1pe\u017eovi Innocentovi III. Bolo to r. 1210. Mnoho pr\u00e1ce, mnoho prosieb ho st\u00e1lo a e\u0161te v\u00e4\u010d\u0161ieho pokorenia, k\u00fdm sa t\u00edto spev\u00e1\u010dkovia P\u00e1novi, ako sa dru\u017eina Franti\u0161kova rada menov\u00e1vala, dostali pred sv\u00e4t\u00fd a jasn\u00fd obli\u010daj p\u00e1pe\u017eov. Franti\u0161ek predlo\u017eil r\u00e1d, ktor\u00fd spolo\u010dne s bratmi sostavil za \u017eivota spr\u00e1vu v\u0161etk\u00fdch a ktor\u00fd spo\u010d\u00edval na \u00faplnej chudobe, bezpodmiene\u010dnej poslu\u0161nosti a pokore a na evanjelickom k\u00e1zan\u00ed pok\u00e1nia. \u201eScripsit sibi et fratribus suis simplicibus verbis formulam vitae primam, in qua sancti evangelii observantia pro fundamento indissolubili collocata, quedam quidem alia inseruit, que ad iniformem vivendi modum necessaria videbantur.“<\/p>\n\n\n\n

Franti\u0161ek a jeho dru\u017eina neurobili najlep\u0161\u00ed dojem na p\u00e1pe\u017ea. Franti\u0161ek dostavil sa v dotrhanom, \u0161patnom r\u00fachu, a dr\u017eiac sa hesla: \u201enaturalia non sunt turpia“, neumyt\u00fd, zarasten\u00fd, \u0161pinav\u00fd predlo\u017eil t\u00fa formulu vitae; preto p\u00e1pe\u017e mu rovno riekol: \u201eSynu, cho\u010f medzi prasat\u00e1, ktor\u00fdm sa sk\u00f4r rovn\u00e1\u0161, ako \u013eu\u010fom, v\u00e1\u013eaj sa s nimi v kalu\u017ei a predlo\u017e im svoje regule.“ Franti\u0161ek sa poklonil, odi\u0161iel a doslovne urobil tak, ako mu p\u00e1pe\u017e rozk\u00e1zal. A ke\u010f sa vr\u00e1til, hovoril pokorne: \u201ePane, vykonal som, \u010do si rozk\u00e1zal, a teraz pros\u00edm, vysly\u0161 aj ty moju prosbu!“<\/p>\n\n\n\n

V tie \u010dasy mal p\u00e1pe\u017e pr\u00e1ve mnoho pr\u00e1ce s Waldensk\u00fdmi, proti ktor\u00fdm vyd\u00e1val pr\u00edsne z\u00e1kony a pripravoval inquiz\u00edciu a kac\u00edrske s\u00fady, a ke\u010f videl Franti\u0161kovu dru\u017einu tak ve\u013emi pokorn\u00fa a pritom na v\u0161etko odhodlan\u00fa, aby t\u00fdch kac\u00edrov nebolo viacej, formulu \u017eivota Franti\u0161kovi milostiv\u00e9 potvrdil a dovolil dru\u017eine jeho aj k\u00e1za\u0165, len nie o dogmat\u00e1ch cirkvi; povolil im iba mor\u00e1lne k\u00e1zanie.<\/p>\n\n\n\n

Dobrovo\u013en\u00fa chudobu miloval Franti\u0161ek nielen preto, \u017ee sa \u013e\u00fabila Bohu, ale i preto, \u017ee prin\u00e1\u0161ala telesn\u00e9 i du\u0161evn\u00e9 odbremenenie, umo\u017e\u0148ovala bezstarostn\u00fd, bezpe\u010dn\u00fd, radostn\u00fd \u017eivot. Chudoba zah\u00e1\u0148a \u2014 vraj \u2014 vzdychy, stiera slzy, oslobodzuje \u010dloveka od starost\u00ed zajtraj\u0161ieho d\u0148a, via\u017ee ho k pr\u00edrode i k \u013eu\u010fom a povzn\u00e1\u0161a ho k ide\u00e1lom. Franciscus nihil volebat proprietatis habere, ut omnia posset in Domino plenius possidere. Franti\u0161ek miloval aj slobodu, chcel by\u0165 \u00faplne slobodn\u00fdm a majetok pova\u017eoval za put\u00e1, svieraj\u00face \u010dloveka, chcel \u017ei\u0165 v plnej harm\u00f3nii s pr\u00edrodou a s Bohom a zk\u00fasil, \u017ee majetok pr\u00e1ve odv\u00e1dza \u010dloveka od v\u0161etk\u00e9ho tohoto p\u00f4\u017eitku. Potom chcel ma\u0165 mier v du\u0161i a v spolo\u010dnom obcovan\u00ed s \u013eu\u010fmi, lebo vedel, \u017ee len z tohoto mieru m\u00f4\u017ee vyr\u00e1s\u0165 pomoc a l\u00e1ska k bl\u00ed\u017enemu, ktor\u00fd je pr\u00e1ve ve\u013emi odk\u00e1zan\u00fd na pomoc a l\u00e1sku in\u00fdch, a len tento sp\u00f4sob \u017eivota m\u00f4\u017ee zo\u0161\u013eachti\u0165 a umravni\u0165 cel\u00fa spolo\u010dnos\u0165 \u013eudsk\u00fa.<\/p>\n\n\n\n

Vystrojen\u00e1 povolen\u00edm p\u00e1pe\u017eov\u00fdm \u2014 oddala sa dru\u017eina Franti\u0161kova s novou chu\u0165ou a veselos\u0165ou pr\u00e1ci, ktorou chceli docieli\u0165 v spolo\u010dnosti \u013eudskej viac radosti du\u0161evnej, mieru, spokojnosti a ide\u00e1lov, ktor\u00e9 bla\u017eily a te\u0161ily teraz u\u017e r\u00e1d \u201eminorum fratres“.<\/p>\n\n\n\n

Obdivuhodn\u00e1 je pr\u00e1ca Franti\u0161kova na soci\u00e1lnom poli. Pam\u00e4tajme, \u017ee to v\u0161etko bolo za\u010diatkom XIII. stoletia!<\/p>\n\n\n\n

Roku 1210 smieril v rodnom meste svojom dve politick\u00e9 strany: aristokraciu \u2014 majores \u2014 s chudobou \u2014 minores \u2014 tak\u00fdm sp\u00f4sobom, \u017ee sa obidve str\u00e1nky zaviazaly neuzaviera\u0165 nijak\u00fdch \u00famluv a spolkov s p\u00e1pe\u017eom alebo s cis\u00e1rom bez s\u00fahlasu oboch; poddan\u00ed mali\u010dk\u00fdm v\u00fdkupn\u00fdm (pe\u0148a\u017eit\u00fdm) sa mohli vyslobodi\u0165 a stali sa libert\u00ednmi, politick\u00e9 pr\u00e1va udelily sa aj poddan\u00fdm pr\u00e1ve v takej miere, ako panstvu, ochranu osoby cudzinca v meste zaru\u010dovaly novovynesen\u00e9 z\u00e1kony. T\u00fdmto p\u00f4soben\u00edm svoj\u00edm predstihnul Franti\u0161ek cel\u00fa Eur\u00f3pu pr\u00e1ve o 700 rokov.<\/p>\n\n\n\n

Ako sa zv\u00e4\u010d\u0161oval po\u010det bratov a sest\u00e1r, \u017eij\u00facich d\u013ea Franti\u0161kov\u00fdch reg\u00fal, tak sa tieto musely \u010dastej\u0161ie meni\u0165. Roku 1221 dal Franti\u0161ek sostavi\u0165 nov\u00e9 \u017eivotn\u00e9 pravidl\u00e1. Bolo ich u\u017e 28, no, v\u0161etky rovnako pr\u00edsne a ve\u013emi \u0165a\u017eko uskuto\u010dnite\u013en\u00e9. Po\u017eadoval na pr\u00edklad od bratov, aby sa zriekli vlastnej v\u00f4le, tela, vedy, umenia, aby sa stali n\u00e1strojmi v\u00f4le Bo\u017eej, pr\u00edrody Bo\u017eej a predstaven\u00fdch svojich, ako to sv. Bernhard vyslovil: spernere mundum, spernere te ipsum, spernere veminem, spernere te sperni. Pravda, bratia b\u00farili sa proti t\u00fdmto \u0165a\u017ek\u00fdm regul\u00e1m, a pri\u0161lo kone\u010dne na to, \u017ee Franti\u0161ek oddal spr\u00e1vu a vedenie bratov Petrovi Cataniovi so slovami: \u201eOd dnes som pre v\u00e1s, bratia a sestry, mrtv\u00fdm, ale tu m\u00e1te Petra Catania, ktor\u00e9ho budeme i ja i vy v\u0161etci posl\u00facha\u0165. Pane, vraciam Ti rodinu, ktor\u00fa si mi bol sveril. Nem\u00e1m sily stara\u0165 sa o \u0148u pre vlastn\u00e9 mdloby svoje, ktor\u00e9 Ty, Pane, zn\u00e1\u0161 najlep\u0161ie!“<\/p>\n\n\n\n

Franti\u0161ek v 45. roku \u017eivota, po \u0165a\u017ekej chorobe, ktor\u00fa v\u0161ak vesel\u00fdm duchom zn\u00e1\u0161al, hoc aj \u00faplne oslepnul v nej, zomrel 4. okt\u00f3bra 1226, tedy pred 700 rokami, a r. 1228 vyhl\u00e1sil ho p\u00e1pe\u017e Gregor IX. za sv\u00e4t\u00e9ho a ozna\u010dil ho vo svojej bulle: scienter nescius et sapienter indoctus.<\/p>\n\n\n\n

U\u017e aj z tohoto kus\u00e9ho n\u00e1\u010drtku \u017eivota Franti\u0161kovho vidie\u0165, \u017ee to bola du\u0161a n\u00e1bo\u017eensky hlboko zalo\u017een\u00e1; do s\u00fa\u010dasn\u00e9ho \u017eivota cirkevn\u00e9ho priniesol nov\u00e9 hodnoty a chcel zreformova\u0165 \u017eivot v cirkvi, ke\u010f aj nie smel\u00fdm vystupovan\u00edm v bojoch urputn\u00fdch, ale svoj\u00edm trpn\u00fdm sp\u00f4sobom a celou svojou \u017eivotaspr\u00e1vou stal sa mocn\u00fdm mementom pre p\u00e1pe\u017estvo. Protivy: \u017eivot p\u00e1pe\u017eov a \u017eivot Franti\u0161kov ved\u013ea seba postaven\u00e9, ke\u010f aj ml\u010dky, jednako len mohutnej\u0161ie hovoria o mravnom \u00fapadku stredovekej cirkvi a o nutnosti n\u00e1pravy. A zase len prialo \u0161\u0165astie p\u00e1pe\u017eovi, ke\u010f miesto na hranicu, do radu sv\u00e4t\u00fdch uviedol Franti\u0161ka a jeho prvotn\u00fa dru\u017einu. \u017de \u010dasom ordo fratrum minorum premenilo sa na r\u00e1d franti\u0161k\u00e1nov a klarissiniek a vyr\u00e1stlo z nich slepo posl\u00fachaj\u00face, \u00faplne spo\u013eahliv\u00e9 \u010dierne vojsko p\u00e1pe\u017eskej moci a sl\u00e1vy, to je nie vina Franti\u0161kova, za to bud\u00fa zodpoveda\u0165 p\u00e1pe\u017ei a neskor\u0161\u00ed \u010dlenovia r\u00e1du.<\/p>\n\n\n\n

Postavme si e\u0161te v nieko\u013eko obrysoch Franti\u0161ka ved\u013ea p\u00e1pe\u017ea Innocenta III., aby n\u00e1m e\u0161te lep\u0161ie bil do o\u010d\u00ed rozdiel v sp\u00f4sobe ich \u017eivota a v nazieran\u00ed na \u017eivotn\u00e9 \u00falohy.<\/p>\n\n\n\n

Innocent uviedol na svoj dvor vysok\u00fa politiku, ktorej podrobil v\u0161etky z\u00e1ujmy cirkvi kres\u0165anskej. P\u00e1pe\u017e, odvol\u00e1vaj\u00fac sa na to Jakubovo \u201en\u00e1bo\u017eenstv\u00ed \u010dist\u00e9 a nepo\u0161kvrn\u011bn\u00e9“, zaujal sa Constancie, vdovy po cis\u00e1rovi Heinrichovi VI., natisnul sa za t\u00fatora jej synovi Bedrichovi II. a privtelil si Sic\u00edliu k patrimoniumu Petri na z\u00e1klade falo\u0161n\u00e9ho z\u00e1vetu cis\u00e1rovho, IV. Ottovi Wittelsbachovi dopomohol ku korune cis\u00e1rskej, no, potom vystrojil Bedricha II. s vojskom do Nemecka a uznal ho za cis\u00e1ra, \u010d\u00edm sa stal pr\u00ed\u010dinou ob\u010dianskej vojny v It\u00e1lii i v Nemecku. Roz\u0161\u00edri\u0165 svoju moc a vl\u00e1du i nad Sic\u00edliu bolo pohn\u00fatkou Innocentovou, tedy vl\u00e1dyba\u017enos\u0165 a sebectvo.<\/p>\n\n\n\n

Proti tomuto stoj\u00ed skvel\u00fd, v\u00fdsti\u017en\u00fd protej\u0161ok Franti\u0161kov. Na svojich potulk\u00e1ch v Umbrii zastihol ho ve\u010der ustat\u00e9ho v kl\u00e1\u0161tore, v ktorom b\u00fdvali bratia z jeho dru\u017einy. Tu bol mile prekvapen\u00fd dobrou, teplou ve\u010derou, za \u010do aj chv\u00e1lil bratov. No, jedon sa chcel pochv\u00e1li\u0165, ako ve\u010deru musel zachr\u00e1ni\u0165 pred lupi\u010dmi pre Franti\u0161ka, \u017ee sa n\u00e1siliu n\u00e1sil\u00edm zoprel. Franti\u0161ek ani ok\u00fasi\u0165 nechcel z jedla a prin\u00fatil n\u00e1siln\u00edckeho brata, aby v\u0161etko, \u010do sa dalo unies\u0165, vzal sebou, vyh\u013eadal l\u00fape\u017en\u00edkov v hore, oddal im v\u0161etko, pokoril sa pred nimi a po\u017eiadal ich o odpustenie.<\/p>\n\n\n\n

H\u013ea, ak\u00e1 \u017eiv\u00e1 v\u00fdzva k reforme!<\/p>\n\n\n\n

Roku 1204 dvaja bratia z Ravensburgu zavra\u017edili boli biskupa Conr\u00e1da vo W\u00fcrzburgu a s\u013eubovali \u201eomnem obedientiam“ p\u00e1pe\u017eovi. P\u00e1pe\u017e rozhodnul: \u201eMy vieme, \u017ee aj anjelia veselia sa z t\u00fdchto bratov preto, \u017ee \u010dinia pok\u00e1nie, a preto aj my uzavierame, aby nieko\u013eko dn\u00ed postaven\u00ed boli na pranieri, nikdy nijakej zbrane do r\u00fak nebrali, iba ak proti Saracenom, do nijak\u00e9ho skvostn\u00e9ho r\u00facha sa neodievali, nijak\u00fdch rytierskych hier nenav\u0161tevovali, aby sa postili a nikdy do man\u017eelstva nevst\u00fapili; \u0161tyri roky musia bojova\u0165 proti neveriacim, denne sto ot\u010den\u00e1\u0161ov poveda\u0165, len v nede\u013eu m\u00f4\u017eu m\u00e4so jes\u0165 a ve\u010deru P\u00e1novu sm\u00fa iba v hodinke smrti prija\u0165. Ak by sa ale z bojov navr\u00e1tili, potom im povieme i \u010falej, \u010do sme o nich uzavreli.“ Ak\u00e1 tvrdos\u0165 a surovos\u0165 tu d\u00fdcha z ka\u017ed\u00e9ho slova! Ak\u00fd chlad p\u00fdchy a namyslenosti zmrazuje \u010dloveka pri tomto v\u00fdroku p\u00e1pe\u017eskom!<\/p>\n\n\n\n

Celkom inak si po\u010d\u00ednal Franti\u0161ek. Ke\u010f bol zastihnut\u00fd chorobou o\u010dnou, za\u0161iel si pre duchovn\u00fa \u00fatechu k bratovi Bernhardovi. Na\u0161iel ho modli\u0165 sa v hore a volal na neho: \u201ePo\u010f a pohovor si s t\u00fdmto slepcom.“ Ale brat ani sa nehnul, len sa modlil \u010falej; darmo ho volal op\u00e4tovne Franti\u0161ek, brat sa \u010dinil, ako by nepo\u010dul. Franti\u0161ek \u2014 rozmrzen\u00fd \u2014 odi\u0161iel so svoj\u00edm sprievod\u010d\u00edm. Ale nedalo mu cestou pokoja, pre\u010do Bernhard nepri\u0161iel, hoci ho i tri razy volal.
Utiahol sa tedy do h\u00fa\u0161tiny, skr\u00fa\u0161ene sa modlil a na kr\u00fddlach modlitby vzniesol sa do v\u00fd\u0161in nebies. A tu po\u010dul hlas: \u201e\u00d3, biedny \u010dlovie\u010dku, \u010do sa hnev\u00e1\u0161? \u010ci m\u00e1 \u010dlovek opusti\u0165 Boha k v\u00f4li \u010dloveku? Ke\u010f si volal na brata Bernharda, ten bol so mnou spojen\u00fd, preto nemohol za tebou \u00eds\u0165, ani ti nemohol odpoveda\u0165.“ Franti\u0161ek sa hne\u010f vr\u00e1til k Bernhardovi a \u017eiadal ho pokorne za odpustenie, padol na zem, a k\u00e1zal bratovi stupi\u0165 mu na \u00fasta a na srdce a poveda\u0165 mu: \u201eTu le\u017e, surov\u00fd synu Petra Bernhardoneho.“<\/p>\n\n\n\n

P\u00e1pe\u017e Innocent III. prin\u00fatil kliatbou portugalsk\u00e9ho kr\u00e1\u013ea Sanchu a hali\u010dsk\u00e9ho kr\u00e1\u013ea Alfonsa zriec\u0165 sa z\u00e1konit\u00fdch man\u017eeliek, lebo boli v \u0161tvrtom stupni rodinn\u00fdch sv\u00e4zkov, a to p\u00e1pe\u017e vyhl\u00e1sil za prek\u00e1\u017eku man\u017eelstva; Filipa Augusta, franc\u00fazskeho kr\u00e1\u013ea, zase preto, \u017ee si odohnal z\u00e1konit\u00fa man\u017eelku Ingelbergu, kliatbou prin\u00fatil prija\u0165 ju nazp\u00e4\u0165. Kr\u00e1l si pri\u0161iel pre z\u00e1konit\u00fa man\u017eelku a posl\u00fachal. E\u0161te v\u00e4\u010d\u0161ieho zados\u0165u\u010dinenia dostalo sa Innocentovi od ]\u00e1na, kr\u00e1\u013ea anglick\u00e9ho, ktor\u00e9mu n\u00e1siln\u00fdm sp\u00f4sobom natisnul za arcibiskupa kardin\u00e1la Langtona, a ke\u010f ho kr\u00e1\u013e nechcel uzna\u0165, cel\u00fa Angliu postavil pod interdikt a\u00a0nalo\u017eil Filipovi Augustov\u00ed, kr\u00e1\u013eovi franc\u00fazskemu, aby s vojskom \u0161iel do Anglie exekvovat interdikt. J\u00e1n sa na\u013eakal a vernos\u0165 prisahal p\u00e1pe\u017eovi, i mnoho darov mu venoval. Pre toto svevo\u013en\u00e9 zasiahnutie p\u00e1pe\u017esk\u00e9 si vyn\u00fatila na J\u00e1novi bezzemkovi r. 1216 Magna Chartu, tento z\u00e1kladn\u00fd z\u00e1kon slob\u00f4d Ve\u013ekej Britannie.<\/p>\n\n\n\n

Franti\u0161ek naproti tomu po\u017eadoval od bratov smierlivos\u0165, pokoru a l\u00e1sku, skutkami, a \u017eivotom dokazovan\u00fa. \u201e\u017diadneho \u010dloveka nepopudzujte k hnevu alebo ku pohor\u0161eniu, ale va\u0161ou l\u00e1skavos\u0165ou nech s\u00fa v\u0161etci vznieten\u00ed k pokoju, k dobrotivosti a k milosrdenstvu. My sme povolan\u00ed k tomu, aby sme hojili zranen\u00fdch, obv\u00e4zovali chrom\u00fdch a priv\u00e1dzali na dobr\u00e9 cesty bludn\u00fdch. Mnoh\u00ed zdaj\u00fa sa n\u00e1m by\u0165 dnes \u00fadami diablov\u00fdmi, ale kedysi stan\u00fa sa z nich \u017eiaci Kristovi.“ O sebe a o svojich bratoch sm\u00fd\u0161\u013eal pokorne, svoje poslanie a povolanie si s\u00edce ve\u013emi vysoko cenil a v\u00e1\u017eil, no, jednako prirovn\u00e1val sa r\u00e1d ku \u0161kovr\u00e1nkovi: \u201eN\u00e1\u0161 brat \u0161kovr\u00e1nok m\u00e1 ako my na hlave \u010diapo\u010dku a je ve\u013emi pokorn\u00fdm, lebo v\u017edy sed\u00e1va iba na medziach, h\u013eadaj\u00fac tam zrnie\u010dka. Perie m\u00e1 tej barvy, ako zem, a svoj\u00edm vzorom n\u00e1s u\u010d\u00ed, \u017ee nem\u00e1me nosi\u0165 kr\u00e1sne, m\u00e4kk\u00e9 a vy\u0161\u00edvan\u00e9 obleky, ale jednoduch\u00e9 a skromn\u00e9. A ke\u010f \u0161kovr\u00e1nok let\u00ed do v\u00fd\u0161in, chv\u00e1li kr\u00e1sne Boha, ako to aj my \u010dini\u0165 m\u00e1rne.\u201c<\/p>\n\n\n\n

R\u00edm a Assisi \u2014 dva r\u00f4zne svety. Tam p\u00fdcha, tu pokora; tam blesk kliatby, tu odp\u00fa\u0161\u0165anie; tam zlat\u00e9 tela, tu chudoba, cti netratiaca; tam \u201eSubesse P. R. omnem creaturam humanam declaramus, definimus, dicimus et pronuntiamus omnino esse denecessitate salutis“ (Bulla \u201eUnam sanctam“), tu napom\u00e1han\u00edm bli\u017en\u00e9ho prav\u00e1 slu\u017eba Bo\u017eia; tam tyran, zotro\u010duj\u00faci ka\u017ed\u00fd slobodnej\u0161\u00ed vzlet, tu radostn\u00fd slu\u017eobn\u00edk Bo\u017e\u00ed, ktor\u00fd sa vie zriec\u0165 v\u0161etk\u00e9ho pohodlia a \u00faplne potla\u010di\u0165 svoje \u201eja“.<\/p>\n\n\n\n

R\u00edmska cirkev, hoci Franti\u0161ka z Assisi pov\u00fd\u0161ila za sv\u00e4tca, nem\u00e1 nijak\u00e9ho pr\u00e1va na neho, ktor\u00fd svojou \u017eivotaspr\u00e1vou pr\u00edsne odsudzuje v\u0161etky riady i neriady p\u00e1pe\u017estva. Franti\u0161ek bol predreform\u00e1torom cirkvi, predchodcom Husov\u00fdm, Lutherov\u00fdm, Kalv\u00ednov\u00fdm a v\u0161etk\u00fdch ostatn\u00fdch, ktor\u00fd svojou zbo\u017enou letorou, priamym stykom s Hospodinom, sebazapren\u00edm je tak\u00fdm bl\u00edzkym t\u00fdmto na\u0161im mu\u017eom Bo\u017e\u00edm, a keby u Franti\u0161ka nebola b\u00fdvala vyvinut\u00e1 tak ve\u013emi t\u00e1 pokora a poslu\u0161nos\u0165, v ktorej sa skveje ako nevyrovnan\u00fd pr\u00edklad, jedine\u010dn\u00fd v hist\u00f3rii sveta, bol by sa iste aj on stal obetou pr\u00e1ve zapo\u010datej inquiz\u00edcie. Franti\u0161ek do sveta materialistick\u00e9ho, ktor\u00fd tonul v hriechoch nevery a povery, vniesol idealizmus, do tis\u00edcorak\u00fdch \u00fatrap kri\u017eiackych v\u00fdprav a ob\u010dianskych nepokojov, p\u00e1pe\u017eom nasnovan\u00fdch, posvietil jasn\u00fdm l\u00fa\u010dom veselosti a radosti zo \u017eivota \u010dist\u00e9ho a Bohu oddan\u00e9ho; surov\u00e9 a tvrd\u00e9 sp\u00f4soby, ak\u00e9 sa rozhostily i po dvoroch panovn\u00edckych a \u0161\u013eachtick\u00fdch za pr\u00edkladom vy\u0161\u0161ieho i ni\u017e\u0161ieho kl\u00e9ru, dychom jemnej, tichej, miernej letory svojej znesite\u013enej\u0161\u00edmi urobi\u0165 sa vynasna\u017eoval. Ako die\u0165a italsk\u00e9ho, ju\u017en\u00e9ho podnebia nemal potrebnej vypo\u010d\u00edtavosti, vytrvalosti a bojachtivosti k uskuto\u010dneniu a k roz\u0161\u00edreniu svojich ide\u00e1lov, preto stal sa sv\u00e4tcom a nie reform\u00e1torom.
Pam\u00e4\u0165 Franti\u0161kova, jeho \u017eivotn\u00e1 spr\u00e1va, jeho ide\u00e1le, jeho prvotn\u00e9 regule m\u00f4\u017eu i do n\u00e1\u0161ho, materializmom a sebectvom skrz na skrz saturovan\u00e9ho veku prinies\u0165 rozvla\u017eenia a rozc\u00edtenia lep\u0161ieho. A ja ver\u00edm, \u017ee sa hist\u00f3ria bude onedlho opakova\u0165, a n\u00e1jde Franti\u0161ek aj vo veku na\u0161om mnoho nasledovn\u00edkov, ktor\u00ed sa bud\u00fa vedie\u0165 obetova\u0165 za nie\u010do vy\u0161\u0161ieho, lep\u0161ieho a dokonalej\u0161ieho, ako je vz\u00fdvan\u00e1 dnes modla sebeckosti, p\u00fdchy, vl\u00e1dyba\u017enosti a labu\u017en\u00edctva.<\/p>\n\n\n\n

Pozn\u00e1mka: R\u00edmske spolo\u010denstvo pri pr\u00edle\u017eitosti v\u00fdro\u010dia 800 rokov \u00famrtia Franti\u0161ka vyhl\u00e1silo rok 2026 za mimoriadny \u201eJubilejn\u00fd rok sv. Franti\u0161ka z Assisi\u201c s kr\u00e1snym sloganom, heslom \u201eZA\u010cNIME ODZNOVU\u201c. Ak sa m\u00e1 toto nad\u010dasov\u00e9 heslo skuto\u010dne naplni\u0165, treba sa vr\u00e1ti\u0165 k prame\u0148u \u2013 (jedine) P\u00edsmu sv\u00e4t\u00e9mu, evanjeliu, (jedine) Je\u017ei\u0161ovi, Jeho (jedine) milosti a Jeho z\u00e1sluh\u00e1m, zachra\u0148uj\u00facej (jedine) viere v Neho a k apo\u0161tolsk\u00e9mu u\u010deniu inak je to len formalita a pokrytectvo.
Nie je \u013eahk\u00e9 za\u010d\u00edna\u0165 nie\u010do nanovo. Akoby to bola tak\u00e1 reform\u00e1cia. Neust\u00e1la. V \u017eivote \u010dloveka si v\u0161ak niekedy situ\u00e1cia vy\u017eaduje, aby sme zmenili napr. svoju pr\u00e1cu alebo zau\u017e\u00edvan\u00fd sp\u00f4sob. Stoj\u00ed to ve\u013ea s\u00edl, ke\u010f sa m\u00e1me spr\u00e1vne rozhodn\u00fa\u0165, odhodla\u0165 sa k zmene. Mo\u017eno si niekto hovor\u00ed, \u017ee sa u\u017e neoplat\u00ed za\u010d\u00edna\u0165 nanovo v \u0161edin\u00e1ch. A pre\u010do by mal niekto za\u010d\u00edna\u0165 odznova!? Mo\u017eno kv\u00f4li Bo\u017eej po\u017eiadavke, kv\u00f4li pl\u00e1nu, ktor\u00fd s n\u00edm Hospodin m\u00e1, kv\u00f4li zas\u013e\u00fabeniu Bo\u017eiemu. \u010casto sme leniv\u00ed, pohodln\u00ed nie\u010do zmeni\u0165 v na\u0161om \u017eivote, neh\u013ead\u00e1me Bo\u017eiu v\u00f4\u013eu. Za\u010dnime slobodne, m\u00f4\u017eeme by\u0165 v otroctve hriechu, ale slobodn\u00ed od hriechu. Nie je to len zmena mana\u017ementu. Znamen\u00e1 pre n\u00e1s \u00faplne nov\u00fd \u017eivot, \u017eivot v plnosti aj v tejto \u010dasnosti aj potom vo ve\u010dnosti. \u017divot v slobode \u2013 slobode od na\u0161ej hanby, od viny \u010do sa udiala predt\u00fdm, preto\u017ee predt\u00fdm sme boli v otroctve. Mnohokr\u00e1t sme si povedali, \u017ee s nie\u010d\u00edm prestaneme, ale nedok\u00e1zali sme to. Napriek sebazapieraniu sme sa vr\u00e1tili k na\u0161im star\u00fdm n\u00e1vykom. Niekedy si to ani neuvedomujeme, ako sme sa pristihli, \u017ee rob\u00edme to ist\u00e9 \u010do mnohorazy predt\u00fdm.<\/em>Treba ma\u0165 vieru v Neho, ktor\u00e1 sa prejavuje poslu\u0161nos\u0165ou. I my prij\u00edmame Bo\u017eie zas\u013e\u00fabenia. Iba tak sa m\u00f4\u017eeme rozhodn\u00fa\u0165 za\u010da\u0165 nov\u00fa kapitolu vo svojom \u017eivote. Bu\u010fme poslu\u0161n\u00ed Jeho zas\u013e\u00fabeniam a nebude n\u00e1m ch\u00fdba\u0165 \u00faprimn\u00e1 snaha o spravodliv\u00fd \u017eivot.<\/em><\/p>\n\n\n\n

<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Pred 800 rokmi zomrel Franti\u0161ek z Assisi. Pri tejto pr\u00edle\u017eitosti sa vr\u00e1\u0165me do minulosti o 100 rokov (do roku 1926) a za\u010d\u00edtajme sa \u010do p\u00edsal \u010dasopis Cirkevn\u00e9 listy, ro\u010dn\u00edk XL, 15. m\u00e1ja 1926 \u010d\u00edslo 8-9 a 15. j\u00fana 1926, \u010d\u00edslo 10-11 ako n\u00e1m to pod\u00e1va J\u00e1n Drobn\u00fd: Pevne ver\u00edm a vyzn\u00e1vam, \u017ee prich\u00e1dza \u010das v\u0161eobecn\u00e9ho rozvla\u017eenia, nov\u00e9ho preporodu v Duchu … \u010c\u00edta\u0165 viac<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":3,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[193,40,14,69],"tags":[],"class_list":["post-39674","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-co-pisu-ini","category-historia","category-osobnosti","category-spominame"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/39674","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/3"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=39674"}],"version-history":[{"count":3,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/39674\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":39677,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/39674\/revisions\/39677"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=39674"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=39674"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=39674"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}