<\/p>\n
Tri koncerty Prí\u010f Duchu Svätý z cyklu Duchovné impresie slovenských skladate\u013eov z prelomu tisícro\u010dí, ktoré organizuje ob\u010dianske zdru\u017eenie Ars ante portas sú venované <\/span>100. výro\u010diu narodenia evanjelického k\u0148aza, publicistu, stredoškolského profesora, politického väz\u0148a Jozefa Juráša <\/span><\/span> <\/span><\/p>\n V programe koncertov zaznejú diela <\/span><\/p>\n Dušan Martin\u010dek<\/span><\/strong> (1936 – 2006): Passacaglia (Malá suita pre slá\u010dikový orchester), 1967 Juraj Hatrík<\/span><\/strong> (1941): Deti píšu Bohu, na autentické detské texty (výber), 2006 <\/span><\/b><\/p>\n Ú\u010dinkujú:<\/span><\/b> <\/span>Miriam Garajová – soprán, Angelika Zajícová – alt, <\/b>Ivan O\u017evát – tenor, <\/b>Martin Mikuš – basbarytón, <\/span>Diev\u010denský spevácky zbor SRo, orchester Sinfonietta Bratislava,<\/span> František Kovár – recitácia, <\/span>Adrián Kokoš – dirigent. <\/span><\/p>\n <\/span><\/p>\n Nede\u013ea 29. apríla 2012, 17.00 hod., <\/span>Dom kultúry Liptovský Mikuláš<\/b><\/p>\n Vstup vo\u013ený, dobrovo\u013ený príspevok vítaný<\/p>\n Miestenky od 10. 4. v kníhkupectvách Tranoscius v Lipt. Mikuláši a Lipt. Hrádku<\/p>\n <\/b><\/p>\n Pondelok 30. apríla 2012, 17.00 hod., Evanjelický kostol Bátovce<\/b><\/p>\n Vstup vo\u013ený, dobrovo\u013ený príspevok vítaný<\/p>\n Po koncerte:sadenie lipy v areáli chrámu, na znak silných kore\u0148ov viery, <\/span>ktoré v bátovskom evanjelickom spolo\u010denstve zapustil Jozef Juráš.<\/p>\n <\/b><\/p>\n Utorok 1. mája 2012, 17.00 hod., Evanjelický kostol Bratislava-Petr\u017ealka <\/b><\/p>\n Vstup vo\u013ený, dobrovo\u013ený príspevok vítaný <\/p>\n ÓÓÓ<\/span><\/span><\/span><\/span><\/p>\n <\/p>\n Scenár kantáty Prí\u010f, Duchu Svätý<\/b> som zostavil roku 1995 pri príle\u017eitosti 20. výro\u010dia smrti Jozefa Juráša. O spoluprácu som po\u017eiadal jeho spolukaplána z Liptovskej Porúbky, básnika Milana Krausa a hudobného skladate\u013ea Igora Bázlika. Dielo malo premiéru v roku 1996 v evanjelickom kostole v Bratislave-Petr\u017ealke. (Ján Juráš)<\/p>\n <\/p>\n Autorom sprievodnej fotografie<\/b> podujatia je pán \u013dubomír Schmida z Ru\u017eomberka (www.schmida.sk<\/a>). Obrázok je symbolický poh\u013eadom na Horný Liptov, odkia\u013e pochádzal Jozef Juráš. V\u013eavo je vrch Baranec, pod ktorým le\u017eí malá dedina \u017diar, rodisko Jozefa Juráša a vpravo legendárny Krivá\u0148. Vlastnú fotografiu holubice – \u010do je symbol Ducha Svätého – do fotografie vkomponoval grafik pán Alexander Klinko.<\/p>\n <\/p>\n Evanjelický a. v. farár, publicista, stredoškolský profesor, tajomník SEM, politický väze\u0148<\/b><\/em> <\/span>Od 1. októbra 1938 do 26. novembra 1942 bol seniorálnym kaplánom v Liptovskej Porúbke u seniora \u013dudovíta Šenšela. Neskôr sa o\u017eenil s jeho dcérou Darinou a v \u0165a\u017ekých podmienkach neustáleho prenasledovania spolu vychovali tri deti: dcéry Ivicu a Danicu a.syna Jána.<\/span><\/p>\n <\/span>V rokoch 1940 a\u017e 1950 Jozef Juráš s prestávkami pôsobil ako redaktor Evanjelického posla spod Tatier<\/em> v Liptovskom Mikuláši. Od 27. novembra 1942 bol v Bratislave tajomníkom SEM (Zdru\u017eenie evanjelickej mláde\u017ee) a spirituálom na bohosloveckej fakulte. V roku 1944 ušiel pred gestapom do Liptova a zapojil sa do príprav Slovenského národného povstania. Bol \u010dlenom revolu\u010dného Okresného národného výboru v Liptovskom Hrádku, kde pracoval ako osvetový referent, tlmo\u010dník, organizátor, vydavate\u013e letákov a spolupracovník Slovenskej národnej rady v Banskej Bystrici. <\/span><\/p>\n <\/span>Hne\u010f po prechode frontu za\u010dal 2. mája 1945 pôsobi\u0165 na gymnáziu v Liptovskom Mikuláši ako profesor nábo\u017eenstva a spevu, kde zotrval a\u017e do konca roku 1946.<\/span><\/p>\n <\/span>Od 1. januára 1947 Juráš pôsobil ako dištriktuálny farár pri biskupskom úrade v Liptovskom Mikuláši u biskupa Vladimíra Pavla \u010cobrdu, kde k spokojnosti cirkevníkov zotrval šes\u0165 rokov. V tom \u010dase tu boli postavené sochy Juraja Tranovského a Michala Miloslava Hod\u017eu, zaviedlo sa elektrické zvonenie a ozvu\u010denie kostola. U\u017e v roku 1949 viedol proti Jozefovi Jurášovi okresný národný výbor priestupkové konanie za usporiadanie \u010disto nábo\u017eenského ve\u010dierka 24. apríla 1949.<\/span><\/p>\n Ku d\u0148u 1. marca 1950 ho Ján Chabada, národný správca Tranoscia, odvolal z postu redaktora Evanjelického posla spod Tatier. <\/span><\/span><\/p>\n D\u0148a 26. februára 1953 o 17.00 hod. zaistili Jozefa Juráša a väznili ho na Krajskej správe ŠtB v Bratislave a kruto ho vyšetrovali, aby od neho získali priznanie o špioná\u017enom spojení s USA a o vlastizrade, \u010do sa im však nepodarilo. Krajská správa ŠtB v Bratislave podala trestné oznámenie na Krajskú prokuratúru v Bratislave d\u0148a 6. septembra 1953. Po vypo\u010dutí krajskou prokuratúrou 21. septembra 1953 bolo rozhodnuté o jeho prepustení na slobodu.<\/span><\/p>\n Od septembra 1953 do konca júna 1954 bol práceneschopný – musel sa lie\u010di\u0165 z následkov vyšetrovania. \u017dil v Liptovskom Mikuláši bez platu aj bez nemocenských príspevkov.<\/span><\/p>\n 1. júla 1954 sa stal námestným farárom evanjelického a. v. cirkevného zboru v \u010ciernej Lehote, kde sa aktívne zapojil do práce gemerského bratstva. Tam bol objektom stáleho sledovania štátnej bezpe\u010dnosti, aj miestnych udava\u010dov. Napriek tomu cirkevný a duchovný \u017eivot v obci o\u017eil tak, \u017ee sa npor. S. z Krajskej správy ministerstva vnútra musel pos\u0165a\u017eova\u0165: „…<\/span>tento svojim vplyvom, ako aj iným pôsobením na \u013eudí brzdí prenikanie pokrokových myšlienok, jednak v socializácii dediny a tie\u017e u samotných \u010dlenov KSS, nako\u013eko mnohí navštevujú kostol, i ke\u010f v minulosti sa sná\u010f prejavovali ako ateisti.“ <\/span><\/p>\n <\/span>Od 1. januára 1959 pôsobil ako námestný farár v Bátovciach. Tu ho 1. februára 1962 Štátna bezpe\u010dnos\u0165 opä\u0165 zaistila a do 30. septembra 1962 ho dr\u017eali vo vyšetrovacej väzbe v Košiciach a v Prahe. Proces prebiehal v d\u0148och 9. – 11. júla 1962 a rozsudok bol vynesený 14. júla 1962. Ke\u010f\u017ee zostal verný svojmu presved\u010deniu, odsúdili ho ako protištátny \u017eivel za vlastizradu na 13 rokov väzenia. Sedel od 1. októbra 1962 do 4. mája 1968 vo väznici vo Valdiciach (bývalý kartuziánsky kláštor), kde vyrábal s ostatnými väz\u0148ami v kláštornom kostole jabloneckú bi\u017eutériu.<\/span><\/p>\n Vo svojich spomienkach z toho obdobia Jozef Juráš takto uva\u017euje: <\/span>15. septembra 1968 Jozef Juráš nastúpil ako námestný farár do cirkevného zboru a. v. <\/span><\/p>\n v Bratislave-Petr\u017ealke. Tento zbor v tom \u010dase prakticky neexistoval. V priebehu nieko\u013ekých mesiacov ho však Juráš dokázal o\u017eivi\u0165 organiza\u010dne i duchovne spôsobom práce: „Ke\u010f nejdú ovce za pastierom, musí pastier za ovcami.“<\/em>. Ka\u017edý de\u0148 zaklopal \u010di zazvonil v nieko\u013ekých <\/span>rodinných domoch (Petr\u017ealka bola vtedy „dedina”) a h\u013eadal evanjelikov. \u010coskoro bol petr\u017ealský zborový dom (Dom pionierov navrátený cirkvi) plný cirkevníkov a naplno sa rozbiehal zborový \u017eivot (krsty, konfirmácie, sobáše, aj pohreby). Pritom sa opieral najmä o fíliu Rusovce, ktorá sa nachádzala v lepšej hmotnej situácii ako Petr\u017ealka. Vo výro\u010dnej správe napísal: „Ke\u010f\u017ee sa nemáme v Petr\u017ealke kde schádza\u0165, plne som sa doteraz venoval fílii Rusovce, kde máme slušný kostolík. Len ve\u017ea je od vojnovej bomby porušená (zvoni\u0165 sa smie len na jednom zvone) a taktie\u017e poškodený organ je rozobratý. Kostol je bez elektrického osvetlenia…“<\/em> Jozef Juráš sa pri\u010dinil nielen o opravu kostola, ale aj o obnovenie duchovného \u017eivota v petr\u017ealskom zbore a v rusovskej fílii Vo svojej misijnej práci sa sústre\u010foval predovšetkým na prácu s mláde\u017eou a pomoc starším \u010dlenom zboru. <\/span><\/p>\n V rozkvete práce na poli cirkvi ho však represálie postihli tretí raz: 1. júla 1972 mu bol od\u0148atý štátny súhlas na pôsobenie v úrade petr\u017ealského farára a násilne ho penzionovali. Napísal: „V prvej polovici 1972 mi povedali štátne i cirkevné vrchnosti, \u017ee je politicky neúnosné, aby som \u010falej v cirkvi pracov al ako duchovný pastier. \u017de mi vezmú súhlas, ak nepodám \u017eiados\u0165 bu\u010f do dôchodku alebo o rozviazanie pracovného pomeru s cirkvou. A ak mi budú musie\u0165 od\u0148a\u0165 súhlas, zlikvidujú aj zbor v Petr\u017ealke, ktorý som v rokoch 1968 – 1972 obnovil po jeho prvom zlikvidovaní v rokoch 1956 a\u017e 1959”. Z cirkevných slu\u017eieb teda musel odís\u0165. <\/span><\/p>\n Zamestnal sa v Polygrafických závodoch v Bratislave ako korektor. Jeho poslednou prácou bola korektúra prekladu Biblie do sloven\u010diny. Posledným bohoslu\u017eobným úkonom bol krst najstaršieho vnuka 14. júla 1974. Následky väzenia sa opä\u0165 prejavili. Postihla ho rakovina kostnej drene, a tak posledný rok \u017eivota pre\u017eil zvä\u010dša v nemocnici. Zomrel v Štátnej nemocnici v Bratislave 17. augusta 1975. Tri koncerty Prí\u010f Duchu Svätý z cyklu Duchovné impresie slovenských skladate\u013eov z prelomu tisícro\u010dí, ktoré organizuje ob\u010dianske zdru\u017eenie Ars ante portas sú venované 100. výro\u010diu narodenia evanjelického k\u0148aza, publicistu, stredoškolského profesora, politického väz\u0148a Jozefa Juráša (* 1. 5. 1912). Uskuto\u010dnia sa na troch miestach, kde pôsobil ako farár, v Liptovskom Mikuláši, Bátovciach a Bratislave-Petr\u017ealke. V programe koncertov zaznejú diela … \u010c\u00edta\u0165 viac<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":23,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[1],"tags":[],"class_list":["post-4278","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-adventna-modlitba"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/4278","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/23"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=4278"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/4278\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=4278"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=4278"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=4278"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}
\n(* 1. 5. 1912). Uskuto\u010dnia sa na troch miestach, kde pôsobil ako farár, v Liptovskom Mikuláši, Bátovciach a Bratislave-Petr\u017ealke. <\/span><\/span><\/p>\n
\nVí\u0165azoslav Kubi\u010dka<\/strong> (1953): Hospodin je môj pastier, kantáta pre soprán a orchester (text Peter Varga), 2011<\/span><\/p>\n
\nIgor Bázlik<\/strong>: Prí\u010f Duchu Svätý, kantáta pre sóla, detský zbor a komorný orchester (scenár Ján Juráš na texty: Biblia, Credo, Milan Kraus, Martin Luther), 1996 <\/strong><\/span><\/p>\n
\nPredstavitelia Konfederácie politických väz\u0148ov Slovenska odhalia Jozefovi Jurášovi v kostole pamätnú tabu\u013eu.<\/p>\n\nJuráš, Jozef (1912 – 1975)<\/span><\/h2>\n
\nJozef Juráš sa narodil sa 1. mája 1912 v \u017diari v okrese Liptovský Mikuláš v chudobnej maloro\u013eníckej rodine. Pokrstil ho 12. mája 1912 v evanjelickom kostole v Smre\u010danoch farár Vladimír Pavel \u010cobrda. Jurášov otec padol v 1. svetovej vojne, a tak tri malé deti vychovávala matka sama s pomocou príbuzných.
\n <\/span>Do \u013eudovej školy Juráš chodil v \u017diari v rokoch 1917 a\u017e 1925. Potom za\u010dal dochádza\u0165 do Gymnázia Michala Miloslava Hod\u017eu v Liptovskom Mikuláši, denne pešo okolo osem kilometrov. Po štúdiu teológie v Bratislave (1933 – 1937) bol 25. júna 1937 ordinovaný za k\u0148aza biskupom Dr. Vladimírom Pavlom \u010cobrdom za asistencie biskupa Dr. Samuela Štefana Osuského a profesora Dr. Jána Beblavého.
\n <\/span> <\/span><\/span>Dva roky študoval na univerzite v Erlangene (Nemecko), odkia\u013e musel roku 1938 ujs\u0165 pred gestapom. Pri imatrikulácii toti\u017e odoprel prisaha\u0165 na Hitlera a zdravi\u0165 jeho obraz vystretou rukou. Ako plav\u010dík na nákladnej lodi sa po Dunaji sa doplavil a\u017e do Bratislavy.<\/span><\/p>\n
\n <\/span>V roku 1947 bol na pozvanie Národnej luteránskej rady na polro\u010dnom študijnom pobyte v USA. To sa mu zrejme stalo osudným. <\/span><\/p>\n
\n„Proti \u010domu som vlastne bol?<\/em>
\n1. Proti kultu osobnosti, ktorý sa staval ešte aj nad kult Bo\u017eí.<\/em>
\n2. Proti strnulému dogmatizmu, ktorý brzdil akúko\u013evek iniciatívu.<\/em>
\n3. Proti porušovaniu zákonnosti, ktorá postihovala nejedného z mojich cirkevníkov.<\/em>
\n4. Proti pseudovede, ktorá vo svojom chvastaní rozkazovala aj ´vetru, dešti…´<\/em>
\n5. Proti násilníckym metódam niektorých \u010dinite\u013eov, ktoré páchali v mene re\u017eimu.”<\/em>
\n<\/i> <\/span>Po amnestii prezidenta Ludvíka Svobodu ho 4. mája 1968 prepustili, no a\u017e do jesene sa musel lie\u010di\u0165 na následky väznenia v nemocnici v Bratislave.<\/span><\/p>\n
\n <\/span> <\/span>Posledná rozlú\u010dka s Jozefom Jurášom sa konala v kaplnke pri Kozej bráne v Bratislava 20. augusta 1975. Pochovaný je na cintoríne v Liptovskej Porúbke.<\/span><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"