Pred 127 rokmi sa narodil biskup Z\u00e1padn\u00e9ho di\u0161triktu Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi (1947 \u2013 1952) F. F. Ruppeldt. P\u00f4sobil ako kapl\u00e1n vo Vr\u00fatkach a v Su\u010danoch, ako far\u00e1r v Su\u010danoch a v rokoch 1921 \u2013 1952 v \u017diline.<\/p>\n
F. F. Ruppeldt sa narodil sa 1. j\u00fana 1886 v Liptovskom Sv. Mikul\u00e1\u0161i v rodine evanjelick\u00e9ho u\u010dite\u013ea a nad\u0161en\u00e9ho zberate\u013ea slovensk\u00fdch \u013eudov\u00fdch piesn\u00ed Karola Ruppeldta, a Klement\u00edny, rod. August\u00ednyovej, n\u00e1rodovkyne a publicistky. Bol obdarovan\u00fd mno\u017estvom talentov, mimoriadnou usilovnos\u0165ou, d\u00f4kladnos\u0165ou, m\u00fadros\u0165ou a dobrou v\u00f4\u013eou.<\/p>\n
Vplyv Setona-Watsona<\/p>\n
Od detstva vn\u00edmal kres\u0165anstvo a slovensk\u00fd svet vo vtedaj\u0161om Uhorsku \u2013 predov\u0161etk\u00fdm tvrdos\u0165 ma\u010fariza\u010dnej politiky vo\u010di nema\u010farsk\u00fdm n\u00e1rodom. Do jeho \u017eiackej pam\u00e4ti sa zap\u00edsala perzek\u00facia tajn\u00e9ho slovensk\u00e9ho \u0161tudentsk\u00e9ho spolku Kytka na Evanjelickom l\u00fdceu v Ke\u017emarku. Budovali ho mladu\u010dk\u00ed bratia Jesenskovci z Martina a bratia Ruppeldtovci z Liptovsk\u00e9ho Mikul\u00e1\u0161a. Ve\u013ek\u00fd vplyv na jeho osobnostn\u00e9 dozrievanie malo teologick\u00e9 \u0161t\u00fadium v \u0160oproni, Viedni, Lipsku a Edinburgu. Od mladosti ho fascinovali v\u00fdznamn\u00e9 kult\u00farne osobnosti a udalosti. Na letovisku slovenskej inteligencie v \u017deleznom ne\u010faleko Magurky, odkia\u013e poch\u00e1dzal ruppeldtovsk\u00fd rod. Osobne spoznal a zamiloval si b\u00e1snika Hviezdoslava a s nad\u0161en\u00edm o \u0148om p\u00edsal a predn\u00e1\u0161al do konca \u017eivota. Na \u0161t\u00fadi\u00e1ch v Nemecku objavil Richarda Wagnera \u2013 stal sa znalcom a vyklada\u010dom jeho svetozn\u00e1mej hudby.<\/p>\n
Ako kapl\u00e1n horlivo zdru\u017eoval budape\u0161tiansku slovensk\u00fa ml\u00e1de\u017e. Povzbudzoval ju ku kres\u0165ansk\u00e9mu \u017eivotu, ako aj k pestovaniu kult\u00farnych prejavov \u2013 najm\u00e4 divadeln\u00fdch a predn\u00e1\u0161kov\u00fdch, ktor\u00e9 pom\u00e1hali vytv\u00e1ra\u0165 slovensk\u00fa identitu mlad\u00fdch \u013eud\u00ed. Jeho aktivity si pov\u0161imol podporovate\u013e utl\u00e1\u010dan\u00fdch slovansk\u00fdch n\u00e1rodov Scotus Viator (\u0160k\u00f3tsky p\u00fatnik, politik a slavista E. W. Seton-Watson), ktor\u00fd sa zasl\u00fa\u017eil o zrod \u010ceskoslovenska. Slovenskej teologickej ml\u00e1de\u017ei vymohol \u0161tipendium v \u0161k\u00f3tskom Edinburgu, ktor\u00e9 napomohlo nielen \u0161t\u00fadiu Ruppeldta, ale i Vladim\u00edra Roya, Martina R\u00e1zusa, \u013dudov\u00edta \u0160en\u0161ela a \u010fal\u0161\u00edch evanjelick\u00fdch Slov\u00e1kov \u2013 bud\u00facich k\u0148azov i n\u00e1rodn\u00fdch pracovn\u00edkov. Na Ruppeldta zap\u00f4sobili nielen z\u00e1sady \u0161k\u00f3tskeho kres\u0165ansk\u00e9ho puritanizmu, pr\u00edslove\u010dn\u00e1 v\u00e1\u017enos\u0165 Biblie, ale i cel\u00fd rad anglick\u00fdch a \u0161k\u00f3tskych duchovn\u00fdch piesn\u00ed, ktor\u00e9 prelo\u017eil do sloven\u010diny.<\/p>\n
Fedor Ruppeldt p\u00f4sobil i v Turci. Po\u010das 1. svetovej vojny bol kapl\u00e1nom vo Vr\u00fatkach, kde sa zasl\u00fa\u017eil o obnovenie evanjelick\u00e9ho zboru i o rozh\u00fdbanie slovensk\u00e9ho \u017eivota. Jeho z\u00e1sluhou o\u017eili najm\u00e4 vr\u00fatock\u00e9 \u0161koly. Za svoju slovensk\u00fa agilitu bol potrestan\u00fd: oddan\u00ed pr\u00edvr\u017eenci uhorskej politiky prekazili jeho vo\u013ebu za far\u00e1ra novovytvoren\u00e9ho vr\u00fatock\u00e9ho zboru.<\/p>\n
Dielo a tvorba<\/p>\n
Z Vr\u00fatok odi\u0161iel do Su\u010dian, kde \u00fa\u010dinkoval ako kapl\u00e1n J\u00e1na Miloslava Hod\u017eu. Tam ho zastihli udalosti zrodu \u010cesko-slovenskej republiky. Priv\u00edtal ju s nad\u0161en\u00edm: vyhl\u00e1senie Martinskej deklar\u00e1cie op\u00edsal s tak\u00fdm odu\u0161evnen\u00edm, \u017ee podobn\u00fd spis o tejto dejinnej udalosti nem\u00e1 p\u00e1ru.<\/p>\n
V Su\u010danoch bol po Hod\u017eovom odchode zvolen\u00fd za zborov\u00e9ho far\u00e1ra. No v tejto funkcii nevydr\u017eal dlho. Prijal mimoriadnu v\u00fdzvu \u2013 pozvanie evanjelick\u00e9ho zboru v \u017diline, ktor\u00fd ve\u013emi potreboval energick\u00e9ho duchovn\u00e9ho pastiera, \u201es\u00fastre\u010fovate\u013ea\u201c, ktor\u00fd by bol schopn\u00fd etablova\u0165 evanjelick\u00e9 kres\u0165anstvo v ne\u017ei\u010dlivom prostred\u00ed a popritom integrova\u0165 vzdialen\u00e9 diaspory zboru \u2013 Rajeck\u00fa dolinu a Kysuce a\u017e po po\u013esk\u00e9 hranice \u2013 s jeho \u017eilinsk\u00fdm jadrom.<\/p>\n
Pre Fedora Ruppeldta to bola ve\u013ek\u00e1 \u2013 do\u017eivotn\u00e1 \u00faloha a zvl\u00e1dol ju z ka\u017edej str\u00e1nky. S obrovsk\u00fdm nasaden\u00edm budoval zborov\u00e9 \u0161trukt\u00fary. Zvl\u00e1\u0161tny d\u00f4raz kl\u00e1dol na bohoslu\u017eobn\u00fd \u017eivot, \u0161kolstvo, pr\u00e1cu s ml\u00e1de\u017eou, ale i na ostatn\u00e9 oblasti zborovej pr\u00e1ce. Zborov\u00fd \u010dasopis, ktor\u00fd vyd\u00e1val v rokoch 1923 a\u017e 1950 pod n\u00e1zvom Pozdrav dom\u00e1cim viery cirkevn\u00e9ho sboru evanjelick\u00e9ho a. v. \u017eilinsk\u00e9ho, sved\u010d\u00ed o jeho ne\u00fanavnej a mnohostrannej \u010dinnosti, ako aj o starostlivej evidencii v\u0161etk\u00fdch str\u00e1nok zborov\u00e9ho \u017eivota. Podobne \u00fa\u010dinkoval aj v Tren\u010dianskom senior\u00e1te, v ktorom p\u00f4sobil ako zapisovate\u013e a in\u0161pir\u00e1tor pozoruhodn\u00fdch aktiv\u00edt. Patril aj k v\u00fdznamn\u00fdm pracovn\u00edkom na celoslovenskom evanjelickom poli. Jeho Almanach cirkvi evanjelickej a. v. na Slovensku z rokov 1919 \u2013 1928 (do roku 1930), ktor\u00fd zostavil s kolekt\u00edvom spolupracovn\u00edkov, d\u00f4kladne zmapoval \u017eivot slovensk\u00fdch evanjelikov. Toto dodnes neprekonan\u00e9 impozantn\u00e9 dielo m\u00f4\u017ee by\u0165 skvelou u\u010debnicou pre v\u0161etk\u00fdch, ktor\u00ed maj\u00fa \u010di bud\u00fa ma\u0165 na starosti vytv\u00e1ranie dokladov a dokument\u00e1cie o \u017eivote Evanjelickej a. v. cirkvi na Slovensku.<\/p>\n
Fedor Ruppeldt sa osobitne prejavil ako milovn\u00edk evanjelick\u00e9ho chr\u00e1mu. O jeho architekt\u00fare a slohu spracoval kni\u017en\u00e9 dielo. Zasl\u00fa\u017eil sa aj o vybudovanie modern\u00e9ho \u017eilinsk\u00e9ho evanjelick\u00e9ho kostola tvorbou podnetov k jeho architekt\u00fare. In\u0161piroval sa pritom znalos\u0165ami chr\u00e1mov\u00e9ho stavite\u013estva vo svete. Postaral sa i o nemenej d\u00f4le\u017eit\u00e9 materi\u00e1lne zabezpe\u010denie stavby kostola navrhnut\u00e9ho v ateli\u00e9ri slovensk\u00e9ho architekta Milana M. Harminca.<\/p>\n
Ekumenista<\/p>\n
Osobitnou \u010drtou Fedora Ruppeldta bola jeho \u201eekumenick\u00e1 \u017e\u00edze\u0148\u201c. Bol najv\u00fdznamnej\u0161\u00edm slovensk\u00fdm ekumenikom a uzn\u00e1van\u00fdm reprezentantom slovenskej evanjelickej cirkvi v zahrani\u010d\u00ed. S ve\u013ek\u00fdm z\u00e1ujmom nav\u0161t\u00edvil desiatky svetov\u00fdch a eur\u00f3pskych kres\u0165ansko-evanjelick\u00fdch konferenci\u00ed, a to tak evanjelicko-luter\u00e1nskych, protestantsk\u00fdch \u010di medzikonfesion\u00e1lnych. Patril k re\u0161pektovan\u00fdm \u00fa\u010dastn\u00edkom ekumenick\u00fdch stretnut\u00ed a k zakladate\u013esk\u00fdm osobnostiam Svetovej rady cirkv\u00ed. Jeho \u010dast\u00e9 uva\u017eovanie o medzikres\u0165anskej spolupr\u00e1ci sp\u00e4t\u00e9 s rozsiahlou ekumenickou publicistikou m\u00e1 mimoriadny rozsah. V komplexne spracovanej podobe by mohlo by\u0165 jedine\u010dnou pr\u00edru\u010dkou protestantsk\u00fdch kres\u0165ansko-ekumenick\u00fdch dej\u00edn 1. polovice 20. storo\u010dia.<\/p>\n
Autorsky obohacoval duchovn\u00fa literat\u00faru, po\u00e9ziu, nezabudnute\u013en\u00e9 ver\u0161e venoval matke. Vstupoval do mnoh\u00fdch oblast\u00ed kult\u00fary a umenia. Publikoval v najv\u00fdznamnej\u0161\u00edch cirkevn\u00fdch a kult\u00farnych \u010dasopisoch a zborn\u00edkoch. Zauj\u00edmali ho v\u00fdznamn\u00e9 diela p\u00f4vodnej slovenskej literat\u00fary, ale i svetov\u00ed autori, ktor\u00fdch diela prekladal do sloven\u010diny. Reflektoval v\u00fdznamn\u00e9 divadeln\u00e9 predstavenia. Jeho erud\u00edcia vzbudzovala v\u0161eobecn\u00fd obdiv. Ne\u010dudo, \u017ee Matica slovensk\u00e1 mu pon\u00fakla v\u00fdznamn\u00e9 miesto bibliotek\u00e1ra. Ve\u013ek\u00fa pozornos\u0165 venoval aj v\u0161eobecn\u00e9mu vzdel\u00e1vaniu, bojoval proti alkoholizmu, podporoval ciele rozli\u010dn\u00fdch soci\u00e1lnych projektov, vysoko oce\u0148oval \u010ceskoslovensk\u00fd \u010derven\u00fd kr\u00ed\u017e ap.<\/p>\n
Nap\u00edsal a vydal cel\u00fd rad publik\u00e1ci\u00ed a stat\u00ed k problematike slovenskej koncentr\u00e1cie \u2013 s\u00fastre\u010fovac\u00edch sn\u00e1h a aktiv\u00edt slovensk\u00fdch, ktor\u00e9 sa v zast\u00fapen\u00ed cel\u00e9ho Slovenska uskuto\u010d\u0148ovali v Martine. Pod\u013ea jeho mienky predstavovali v\u00e1\u017ene argumenty pre rozhodnutie vybudova\u0165 slovensk\u00e9 hlavn\u00e9 mesto \u2013 politick\u00e9 a kult\u00farne centrum v srdci Slovenska \u2013 v Martine. Martin sa mu v roku 1927 (tak ako aj Scotusovi Viatorovi) odv\u010fa\u010dil udelen\u00edm \u010destn\u00e9ho ob\u010dianstva. V Martine si Ruppeldt na\u0161iel i celo\u017eivotn\u00fa priate\u013eku O\u013egu, rod. \u0160imkov\u00fa, riadite\u013eku \u0161k\u00f4l \u017diveny v Martine, za\u010das predsedn\u00ed\u010dku \u017diveny, s ktorou sa v Martine v pomerne vysokom veku zosob\u00e1\u0161il.<\/p>\n
Vstup do politiky<\/p>\n
Fedor Ruppeldt vst\u00fapil i do politiky na volebnej listine Republik\u00e1nskej strany zemedelsk\u00e9ho a maloro\u013en\u00edckeho \u013eudu a stal sa poslancom N\u00e1rodn\u00e9ho zhroma\u017edenia medzivojnovej republiky. Rie\u0161il pritom cel\u00fd rad \u00faloh od mal\u00fdch soci\u00e1lnych probl\u00e9mov a\u017e po ve\u013ek\u00e9 pr\u00edrodn\u00e9 ne\u0161\u0165astia a katastrofy, otv\u00e1ral novovybudovan\u00e9 \u017eelezni\u010dn\u00e9 trate at\u010f. Bol politick\u00fdm pr\u00edvr\u017eencom \u010ceskoslovenska, st\u00fapencom Masarykovej filozofie, no pritom presved\u010den\u00fdm \u2013 jednozna\u010dn\u00fdm Slov\u00e1kom. Slovensk\u00fd \u0161t\u00e1t akceptoval ako historick\u00fa nevyhnutnos\u0165, ale nedok\u00e1zal sa zmieri\u0165 s jeho ideol\u00f3giou, ako aj autoritat\u00edvno-totalitnou i rasovou politikou. Preto sa anga\u017eoval v protestn\u00fdch aktivit\u00e1ch. Bol autorom Pam\u00e4tn\u00e9ho spisu (Memoranda) evanjelick\u00fdch k\u0148azov proti povinn\u00e9mu \u010dlenstvu v HG a HM. V d\u00f4sledku toho bol po\u010das Slovensk\u00e9ho \u0161t\u00e1tu trikr\u00e1t uv\u00e4znen\u00fd.<\/p>\n
Po roku 1945 sa stal \u00fastrednou postavou slovensk\u00e9ho evanjelictva. K jeho osobnosti sa viazali \u2013 v \u010dase komunistickej hrozby \u2013 n\u00e1deje a d\u00f4vera evanjelick\u00fdch kres\u0165anov. Aj preto bol v roku 1947 zvolen\u00fd za biskupa Z\u00e1padn\u00e9ho di\u0161triktu Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi. \u010coskoro musel \u010deli\u0165 obrovsk\u00e9mu protikres\u0165ansk\u00e9mu tlaku komunistick\u00e9ho \u010ceskoslovenska. Politika Klementa Gottwalda bola nezmierite\u013en\u00e1 a krvav\u00e1. D\u00f4stojn\u00e9mu biskupovi Fedorovi Ruppeldtovi, ktor\u00fd odv\u00e1\u017ene br\u00e1nil pr\u00e1va kres\u0165anov na slobodn\u00e9 vyzn\u00e1vanie kres\u0165anskej viery a nez\u00e1vislos\u0165, komunisti stavali ideologick\u00e9 hr\u00e1dze. \u00dato\u010dili na\u0148ho z ka\u017edej strany a don\u00fatili ho v roku 1952 abdikova\u0165. Do \u010dela cirkvi postavili vlastn\u00e9ho gener\u00e1lneho biskupa. Svetozn\u00e1my ekumenik, mu\u017e ve\u013ekej kres\u0165anskej viery, reprezentant vysokej slovenskej kult\u00fary, prav\u00fd patriot Fedor Ruppeldt nesmel by\u0165 \u010falej ani len \u017eilinsk\u00fdm evanjelick\u00fdm far\u00e1rom. Komunizmus ho hanebne pritla\u010dil. Vo vysokom veku ho uv\u00e4znili a ods\u00fadili v procese so skupinou vern\u00fdch evanjelick\u00fdch biskupov a k\u0148azov.<\/p>\n
\u017dilina na svojho far\u00e1ra a v\u00e1\u017een\u00e9ho biskupa nezabudla. Nezab\u00fada ani evanjelick\u00e1 cirkev a Slovensko. V\u010fa\u010dne si ho pripom\u00edna pri mnoh\u00fdch pr\u00edle\u017eitostiach najm\u00e4 \u017eilinsk\u00fd zbor i Ruppeldtova \u017eilinsk\u00e1 evanjelick\u00e1 ml\u00e1de\u017e, ktor\u00e1 ho milovala a dodnes na\u0148ho v\u010fa\u010dne spom\u00edna. V rokoch 2006 a 2008 sa v \u017diline uskuto\u010dnili ruppeldtovsk\u00e9 konferencie. V Slovenskej n\u00e1rodnej kni\u017enici v Martine bola spracovan\u00e1 a na \u0161t\u00fadium spr\u00edstupnen\u00e1 jeho monument\u00e1lna pozostalos\u0165. Na vydanie \u010dak\u00e1 ruppeldtovsk\u00fd zborn\u00edk.<\/p>\n
Mesto \u017dilina Fedorovi Ruppeldtovi v roku 2009 pri 30. v\u00fdro\u010d\u00ed jeho \u00famrtia udelilo \u010destn\u00e9 ob\u010dianstvo. V tom istom roku tak urobilo i mesto Vr\u00fatky. V tomto roku sa chyst\u00e1 i mesto Martin obnovi\u0165 Ruppeldtovo \u010destn\u00e9 ob\u010dianstvo spolo\u010dne s \u010destn\u00fdm ob\u010dianstvom Scotusa Viatora.<\/p>\n
F. F. Ruppeldt patril k najv\u00fdznamnej\u0161\u00edm Slov\u00e1kom, ktor\u00ed vzbudili re\u0161pekt vo\u010di Slovensku a jeho kres\u0165anstvu v medzin\u00e1rodnom meradle.<\/p>\n
Milo\u0161 Kova\u010dka, prevzat\u00e9 z http:\/\/www.ecavza.sk\/<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"
Pred 127 rokmi sa narodil biskup Z\u00e1padn\u00e9ho di\u0161triktu Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi (1947 \u2013 1952) F. F. Ruppeldt. P\u00f4sobil ako kapl\u00e1n vo Vr\u00fatkach a v Su\u010danoch, ako far\u00e1r v Su\u010danoch a v rokoch 1921 \u2013 1952 v \u017diline. F. F. Ruppeldt sa narodil sa 1. j\u00fana 1886 v Liptovskom Sv. Mikul\u00e1\u0161i v rodine evanjelick\u00e9ho … \u010c\u00edta\u0165 viac<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[1,252,254],"tags":[243,253],"class_list":["post-5208","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-adventna-modlitba","category-sucany","category-zilina","tag-historicke-osobnosti-ev-cirkvi","tag-vrutky"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/5208","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=5208"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/5208\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=5208"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=5208"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=5208"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}