Daniel Jaroslav B\u00f3rik – (ne)zabudnut\u00fd hrdina<\/p>\n
(Spomienka pri 200.v\u00fdro\u010d\u00ed narodenia)<\/p>\n
D\u0148a 22.septembra 1814 sa na evanjelickej fare v Soboti\u0161ti narodil v rodine k\u0148aza Pavla B\u00f3rika syn Daniel.
\n Pavel B\u00f3rik sa narodil na Myjave a bol najsk\u00f4r 10 rokov far\u00e1rom v Humpolci. Odtia\u013e pre\u0161iel 30. novembra 1813 do Soboti\u0161\u0165a a p\u00f4sobil tu popri far\u00e1rovi Bohuslavovi Mudro\u0148ovi do 14. okt\u00f3bra 1814. Okrem syna Daniela mali Pavel B\u00f3rik s man\u017eelkou Barborou rod. Le\u0161ovskou viacero det\u00ed, ktor\u00e9 boli ve\u013ek\u00fdm darom a po\u017eehnan\u00edm pre n\u00e1rod i cirkev. Dc\u00e9ru Janku, ktor\u00e1 sa vydala za Dr.Hrebendu, \u013dudovika, not\u00e1ra vo Var\u00edne, Karola, not\u00e1ra v Beckove, Pavla, not\u00e1ra v Lubine, Wilmu, vydat\u00fa za u\u010dite\u013ea Chrenku v Koml\u00f3\u0161i, Annu, vydat\u00fa za Jurajom Kul\u00ed\u0161kom, u\u010dite\u013eom na Vrbovciach a najmlad\u0161iu dc\u00e9ru Karol\u00ednu, ktor\u00e1 zomrela slobodn\u00e1 vo Vrbovom. Brat Karol a sestry Janka a Anna sa z\u00fa\u010dastnili na pr\u00edprav\u00e1ch i priebehu Slovensk\u00e9ho povstania r.1848-1849 a zasl\u00fa\u017eia si osobitn\u00fa pozornos\u0165.
\n Daniel Jaroslav B\u00f3rik bol \u00fa\u010dastn\u00edkom revolu\u010dn\u00fdch z\u00e1pasov na jar 1948, \u00fa\u010dastn\u00edkom Slovensk\u00e9ho povstania 1848 -1849, ke\u010f\u017ee bol tajomn\u00edkom Slovenskej n\u00e1rodnej rady spolu s Bohuslavom Nos\u00e1kom. Jej \u010dlenmi boli Jozef Miloslav Hurban, \u013dudov\u00edt \u0160t\u00far a Michal Miloslav Hod\u017ea a vojensk\u00ed velitelia povstania Bed\u0155ich Bloudek a Franti\u0161ek Zach.
\n Daniel J.B\u00f3rik \u0161tudoval na evanjelickom l\u00fdceu v Bratislave v rokoch 1831 – 1838 5 ro\u010dn\u00edkov a k tomu dva osobitn\u00e9 ro\u010dn\u00edky pre pr\u00edpravu na k\u0148azsk\u00e9 povolanie s v\u00fdborn\u00fdm prospechom V r\u00e1mci \u00dastavu re\u010di a literat\u00fary \u010deskoslovenskej vznikla v r.1827 Spolo\u010dnos\u0165 u\u010dencov \u0159e\u010di \u010deskoslovensk\u00e9, ktorej sa stal Daniel akt\u00edvnym \u010dlenom. Vykon\u00e1val funkciu knihovn\u00edka a s\u00fa\u010dasne pokladn\u00edka Slovanskej knihovny. Recitoval na zasadnutiach, vypracoval 14 p\u00f4vodn\u00fdch b\u00e1snick\u00fdch i prozaick\u00fdch pr\u00e1c a kriticky pos\u00fadil 12 pr\u00e1c. V diskusii o kozmopolitizme zaujal kritick\u00e9 stanovisko, preto\u017ee bol st\u00fapenec n\u00e1rodnej orient\u00e1cie.
\n Okrem toho sa aktivizoval aj v in\u00fdch smeroch. Po ve\u013ekej povodni na jar 1837 v Budape\u0161ti, ktor\u00e1 sp\u00f4sobila straty na \u017eivotoch i majetku, urobila bratislavsk\u00e1 ml\u00e1de\u017e zbierku, ktor\u00fa poslali J.Koll\u00e1rovi. Koll\u00e1r o tom v liste M.Godrovi nap\u00edsal: \u201dSlov\u00e1ci pre\u0161pur\u0161t\u00ed prekr\u00e1sn\u011b a u\u0161lechtile se preuk\u00e1zali: skrz dva vyslance poslali zdej\u0161\u00edm Sl\u00e1v\u00fam 100 v\u00fdborn\u00fdch chleb\u00fa a 60 font\u00fa syra. Mnoz\u00ed prej z nich 3-4 dni do alumnea a conviktu ne\u0161li, sob\u00e9 utrhli, jen aby uspo\u0159iti mohli.\u201d Spom\u00ednan\u00ed dvaja vyslanci boli D.B\u00f3rik a J.M.Hurban.
\n Spolu s in\u00fdmi \u0161tudentami sa z\u00fa\u010dastnil aj pam\u00e4tnej vych\u00e1dzky na Dev\u00edn 10.5. 1835, kde prijal k menu Daniel aj slovansk\u00e9 a vlasteneck\u00e9 meno Jaroslav, ktor\u00e9 pou\u017e\u00edval s\u00e1m i jeho priatelia. Hurban, ktor\u00fd ho vtedy op\u00edsal nasledovne: \u201d ku\u010derav\u00fd, pekn\u00fdch \u010derven\u00fdch l\u00edc Jaroslav B\u00f3rik\u201d.
\n Daniel J. B\u00f3rik dokon\u010dil \u0161t\u00fadi\u00e1 vo Viedni, kde teologiu \u0161tudoval v \u0161kolskom roku 1838\/39. Potom sa vr\u00e1til domov, aby vypom\u00e1hal v k\u0148azskej slu\u017ebe otcovi, ktor\u00fd bol v tom \u010dase far\u00e1rom na Vrbovciach.
\nRoku 1840 nast\u00fapil na u\u010dite\u013esk\u00e9 miesto v Pukanci. Ke\u010f jeho otec zomrel,15.3.1847, nast\u00fapil na jeho miesto syn Daniel. In\u0161tal\u00e1cia sa konala v pr\u00edtomnosti 21 k\u0148azov senior\u00e1tu, \u010do sved\u010d\u00ed o \u00facte, ak\u00fa D.B\u00f3rik po\u017e\u00edval. Popri k\u0148azsk\u00fdch povinnostiach sa venoval aj osvete a hospod\u00e1rskej \u010dinnosti. Sved\u010d\u00ed o tom \u010dl\u00e1nok, \u201cHospod\u00e1rsky \u00fastav v Soboti\u0161ti v Nitrianskej stolici\u201d, uverejnen\u00fd v Orle tatranskom, v ktorom informuje o \u00faspechu \u00fastavu v Soboti\u0161ti a k tomu prip\u00e1ja: \u201dSotva na Vrbovciach, bl\u00edzkom tom meste\u010dku, o tomto po\u010d\u00ednan\u00ed do\u010duli, dos\u0165 skoro tam tje\u017e p.Jaroslav B\u00f3rik, p.\u010eur.Lubor.Kul\u00ed\u0161ek, medzi svoj\u00edm \u013eudom podobn\u00ed \u00fastav zalo\u017eili\u201d.
\n Daniel J.B\u00f3rik sa aktivizoval vo verejnej \u010dinnosti po vyhl\u00e1sen\u00ed ob\u010dianskych slob\u00f4d v Uhorsku. O jeho postojoch, \u00fa\u010dinkovan\u00ed a \u017eivotnom \u00fadele sa zachovali mnoh\u00e9 spr\u00e1vy a p\u00edsali o \u0148om aj historici Slovensk\u00e9ho povstania K.Gol\u00e1\u0148, D.Rapant. Z\u00e1pas D.J. B\u00f3rika zachytil prv\u00fd historik povstania Mikul\u00e1\u0161 Dohn\u00e1ny (Historie povst\u00e1n\u00ed slovensk\u00e9ho z roku 1848) a spom\u00edna ho aj senior J\u00e1n Trokan v epickej skladbe Mijava s nov\u00fdm vekom. Cenn\u00e9 s\u00fa najm\u00e4 osobn\u00e9 sk\u00fasenosti J.M.Hurbana v memo\u00e1rov\u00fdch dielach: \u013dudov\u00edt \u0160t\u00far a Rozpomienky. Na podnet priate\u013eov nap\u00edsal koncom 80.rokov
\n jeho brat Karol spomienkov\u00fa pr\u00e1cu Slovensk\u00e9 povstanie z r.1848-1849. D\u00f4le\u017eit\u00e1 je preto, lebo bli\u017e\u0161ie osvet\u013euje dramatick\u00e9 udalosti po jeho zatknut\u00ed a uv\u00e4znen\u00ed v \u017eupnom v\u00e4zen\u00ed spolu s \u013dudov\u00edm J.\u0160ulekom, z ktor\u00e9ho sa Danielovi podarilo utiec\u0165. Po prekonan\u00ed mnoh\u00fdch n\u00e1strah sa \u0161\u0165astne dostal a\u017e na Moravu, k far\u00e1rovi Danielovi Slobodovi, p\u00f4sobiacemu na Rusave.
\n V\u00fdrazn\u00fd vlyv na Daniela mal \u013d.\u0160t\u00far a nesk\u00f4r J.M.Hurban. Ich spolupr\u00e1ca za\u010dala najm\u00e4 po pam\u00e4tnom stretnut\u00ed na hlbockej fare 19.3.1848, kde v pr\u00edtomnosti viacer\u00fdch mlad\u00fdch mu\u017eov evanjelickej cirkvi koncipovali pl\u00e1ny a pr\u00edpravu verejn\u00e9ho vyst\u00fapenia za pr\u00e1va n\u00e1roda. Hurbanovi spomedzi host\u00ed utkvel v pam\u00e4ti \u201c i zamra\u010den\u00fd, s p\u00e1liacim ho v hrudi nadchnutej oh\u0148om a hlbok\u00fdmi my\u0161lienkami, mal\u00fdmi, iskry sr\u0161iacimi o\u010dami, \u010delom predv\u00eddav\u00fdm Jaroslav B\u00f3rik\u201d. Pozornos\u0165 vzbudzoval aj u svojich protivn\u00edkov. Jeden z nich, Simon Zmertych vo svojich spomienkach Epiz\u00f3dy z \u010dias hurbanovsk\u00e9ho povstania nap\u00edsal t\u00fato charakteristiku: \u201dHurban, vtedaj\u0161\u00ed i teraj\u0161\u00ed evanjelick\u00fd k\u0148az v Hlbokom, vo spojen\u00ed s dvomi slovansky zm\u00fd\u0161\u013eaj\u00facimi druhmi, toti\u017eto evanjelick\u00fdm far\u00e1rom B\u00f4rikom a r\u00edmskokatol\u00edckym k\u0148azom Pavlom Halu\u0161kom z Vrboviec, usiloval sa u\u017e roku1847 z\u00edska\u0165 cirkevn\u00edkov spomenutej cirkvi pre panslavistick\u00e9 protima\u010farsk\u00e9 pl\u00e1ny. Preto im nas\u013eubovali okrem in\u00e9ho, \u017ee im porozde\u013euj\u00fa pansk\u00e9 majetky\u201d.
\n Svedectvom o upadnutom n\u00e1rodnom povedom\u00ed je fakt, \u017ee prostredie Vrboviec nebolo B\u00f3rikovej \u010dinnosti naklonen\u00e9 \u00faplne. \u010cas\u0165 cirkevn\u00edkov dokonca podala na neho s\u0165a\u017enos\u0165 biskupovi, v ktorej okrem in\u00e9ho uv\u00e1dzali, \u017ee \u201cje \u00fadem tak re\u010den\u00e9ho Tatr\u00edna, v kter\u00e9m Slov\u00e1ci jakov\u00e9si rady vedou a jemu odtud ka\u017ed\u00fd rok jak\u00e9si spr\u00e1vy a p\u00edsma zas\u00edlajou\u201d. S\u0165a\u017eovatelia sa ob\u00e1vali, \u017ee ako \u010dlen Tatr\u00edna \u201cnesk\u00f3r v tej hrubej sloven\u010dine k\u00e1zt bude\u201d. Vyslovili n\u00e1zor, \u017ee D. B\u00f3rik \u201cneni samostatn\u00fdm, ale n\u00e1strojem p.Hurbana, co\u017e odtud jist\u00e9 jest, \u017ee ka\u017ed\u00e9 okam\u017een\u00ed spolu obcuj\u00fa a od p.Hurbana aj s p.rechtorem v\u0161ecky rady bere…\u201d.
\n Pam\u00e4tn\u00e9 zost\u00e1va zhroma\u017edenie \u013eudu na Brezovej 28.4.1848, na ktorom \u00fa\u010dastn\u00edci prijali svoje n\u00e1vrhy pod n\u00e1zvom \u017diadosti slovensk\u00e9ho n\u00e1roda v stolici Nitrianskej. D.B\u00f3rika zvolilo obecn\u00e9 zhroma\u017edenie Vrboviec za vyslanca na Verejn\u00e9 stoli\u010dn\u00e9 zhroma\u017edenie a ulo\u017eili mu, aby predniesol tieto \u017diadosti na stoli\u010dnom zhroma\u017eden\u00ed 10.5.1848 v Nitre. Na Brezovej zvolili spolu s n\u00edm aj druh\u00e9ho deleg\u00e1ta, hlbock\u00e9ho kapl\u00e1na \u013dudov\u00edta \u0160uleka. Oboch uv\u00e4znili, ke\u010f sa pok\u00fasili po slovensky prednies\u0165 tieto \u017diadosti. Nepomohlo ani to, \u017ee sa obec Vrbovce op\u00e4tovne postavila za svojho k\u0148aza, d\u00f4vodiac, \u017ee bol legit\u00edmne vyslan\u00fd ako deleg\u00e1t. Nepomohla ani obhajoba \u010dachtick\u00e9ho advok\u00e1ta Jozefa Bieleho, ktor\u00fd sa sna\u017eil dok\u00e1za\u0165, \u017ee ani D. B\u00f3rik, ani \u013d.\u0160ukek nechceli vyvol\u00e1va\u0165 v krajine rozbroje a n\u00e1siln\u00e9 povstanie proti \u0161t\u00e1tu. D.B\u00f3rik sa pre du\u0161evn\u00e9 depresie ktor\u00fdmi trpel vo v\u00e4zen\u00ed dostal do vojenskej nemocnice, kde bol vo\u013enej\u0161\u00ed re\u017eim a odkia\u013e sa mu napokon podarilo ujs\u0165. Spoluv\u00e4ze\u0148 \u013dudov\u00edt \u0160ulek zomrel napokon bez s\u00fadu, \u00fat\u00fdran\u00fd v kazemat\u00e1ch v Kom\u00e1rne 16. j\u00fana 1849.
\n Daniel v septembri odi\u0161iel z Rusavy a pripojl sa k organiz\u00e1torom ozbrojen\u00e9ho vyst\u00fapenia. Iste po\u017e\u00edval Hurbanovu a \u0160t\u00farovu d\u00f4veru, ke\u010f bol menovan\u00fd za tajomn\u00edka Slovenskej n\u00e1rodnej rady, najvy\u0161\u0161ieho org\u00e1nu v\u00fdpravy nieko\u013eko dn\u00ed pred odchodom dobrovo\u013en\u00edkov na Sovensko. Jeho brat Karol bol vysl\u00fa\u017eil\u00fd vojak a stal sa velite\u013eom odielu. Po potla\u010den\u00ed povstania ustupoval spolu s dobrovo\u013en\u00edkom Samkom Kol\u00e9nym z Myjavy smerom k moravsk\u00fdm hraniciam. Pri \u00fastupe im pom\u00e1haa proviantom aj neohrozen\u00e1 sestra Janka. Z Moravy sa odobral spolu so \u0160t\u00farom a Hurbanom do Prahy, \u010do vypl\u00fdvalo z B\u00f3rikovho \u010dlenstva v rade, ktor\u00e1 pracovala aj \u010falej. Z Prahy odi\u0161la SNR za\u010diatkom okt\u00f3bra do Viedne, aby spolupracovala s vl\u00e1dnymi kruhmi na pr\u00edprave druhej v\u00fdpravy. Vedenie slovensk\u00e9ho odboja sa usilovalo, aby sa pri novom administrat\u00edvnom usporiadan\u00ed \u0161t\u00e1tu dbalo aj na slovensk\u00e9 \u017eiadosti. Menovite na obs\u00e1dzanie \u00faradov aj Slov\u00e1kmi, zavedenie vyu\u010dovania na \u0161kol\u00e1ch v sloven\u010dine, ale aj o vy\u010dlenenie Slovenska ako samostatn\u00e9ho \u00fazemia.
\n Aj ke\u010f sa \u010dlenovia SNR nesk\u00f4r vzdialili z frontovej l\u00ednie, dobrovo\u013en\u00edcke oddiely bojovali \u010falej, a\u017e do kapitul\u00e1cie ma\u010farsk\u00fdch vojsk pri Vil\u00e1go\u0161i. Rozhodnutie podnikn\u00fa\u0165 tretiu v\u00fdpravu slovensk\u00fdch dobrovo\u013en\u00edkov s\u00faviselo s aktivitami Hurbana, \u0160t\u00fara a D.B\u00f3rika, ktor\u00ed konali ne\u00fanavne agita\u010dn\u00e9 cesty po Slovensku.
\n26.7.1849 vydala trojica Hurban, \u0160t\u00far a D.J.B\u00f3rik Pr\u00edhlas k slovensk\u00e9mu n\u00e1rodu, ktor\u00fd bol povzbuden\u00edm, ale aj kritikou istej pasivity a nerozhodnosti.
\n Po potla\u010den\u00ed ma\u010farskej revol\u00facie zostalo v\u00e1\u017enym probl\u00e9mom zamestnanie ved\u00facich predstavite\u013eov slovensk\u00e9ho hnutia a dobrovo\u013en\u00edkov. Predt\u00fdm museli v\u0161etci \u010dlenovia rady vr\u00e1ti\u0165 pr\u00edslu\u0161n\u00fdm vojensk\u00fdm org\u00e1nom svoje poverenie na agita\u010dn\u00fa pr\u00e1cu.
\nD.B\u00f3rik bol medzi t\u00fdmi osobnos\u0165ami, s ktor\u00fdmi sa po\u010d\u00edtalo, \u017ee bud\u00fa p\u00f4sobi\u0165 vo verejnom \u017eivote. Preto sa miesta zborov\u00e9ho far\u00e1ra vo Vrbovciach vzdal, lebo fakticky svoju funkciu od m\u00e1ja 1948 nevykon\u00e1val. \u010coskoro bol vymenovan\u00fd za okresn\u00e9ho komis\u00e1ra na Myjave, kde nast\u00fapil po komis\u00e1rovi Mantzovi, prepustenom za korupciu. Miesto v s\u00fadnictve neprijal, ke\u010f\u017ee mu prek\u00e1\u017eal \u00faradn\u00fd jazyk ma\u010far\u010dina, ako nap\u00edsal v jednom liste: \u201c S tou bych ner\u00e1d mau v moj\u00f3m \u017eivote u\u017e da\u010do do \u010dinenn\u00e1\u201d.
\n Po zru\u0161en\u00ed okresu na Myjave pre\u0161iel pracova\u0165 do Trnavy ako c.kr.spr\u00e1vny komis\u00e1r. Patril aj medzi zakladaj\u00facich \u010dlenov Matice slovenskej. Publikoval vtedy odborn\u00e9 pr\u00e1ce z odboru \u017eivnostensk\u00e9ho z\u00e1kona, v ktor\u00fdch sa zasadzoval za pr\u00e1va robotn\u00edkov a u\u010d\u0148ov. Koncom 60. rokov v\u0161ak publikoval pr\u00e1cu Slovo na \u010dase ku slovensk\u00fdm rod\u00e1kom a vol\u00e1 n\u00e1rod k aktivite. Nap\u00edsal aj historick\u00fa \u010drtu Hrad smolenick\u00fd. V \u010fal\u0161om pr\u00edspevku Chv\u00e1la Slovanov, ktor\u00e1 m\u00e1 korene v Herderovej filozofii, v zn\u00e1mej kapitole Slawische V\u201dolker, vyjadruje vieru v bud\u00facnos\u0165 Slovanov. Ke\u010f nazna\u010duje program, ako dosiahn\u00fa\u0165 rozvoj n\u00e1roda a zve\u013eadovanie \u201cdobrobytu\u201d, opiera sa o program \u0160t\u00farov a najm\u00e4 program Matice slovenskej, kde na prv\u00e9 miesto kladie vzdel\u00e1vanie na \u0161kol\u00e1ch n\u00e1rodn\u00fdch, cirkevn\u00fdch i vy\u0161\u0161\u00edch.
\n \u010eal\u0161ie \u017eivotn\u00e9 cesty D.B\u00f3rika s\u00fa m\u00e1lo zn\u00e1me. V liste Hurbanovi 20.4.1862 nap\u00edsal: \u201d Ja ako pansl\u00e1v som prirodzen\u00fdm sp\u00f4sobom v disponibilite zostal\u201d. T\u00fdm nazna\u010duje, \u017ee na \u0161t\u00e1tne funkcie nereflektuje. Preto zo \u0161t\u00e1tnych slu\u017eieb odi\u0161iel a nast\u00fapil ako \u00faradn\u00edk na \u017eeleznici v Salzburgu. Tu sa spr\u00e1vy o \u0148om str\u00e1caj\u00fa. V penzijnom veku p\u00ed\u0161e o likvidovan\u00ed svojej kni\u017enice, \u010do ukazuje na jeho ne\u013eahk\u00fa soci\u00e1lnu posta\u0165. Aj o \u017eivote sestry Anny nap\u00edsal: \u201d\u017divor\u00edme na ten \u010das \u017eivoren\u00edm star\u00fdch \u013eud\u00ed, jako to in\u00e1\u010de ani by\u0165 nem\u00f4\u017ee\u201d.
\n Daniel Jaroslav B\u00f3rik napokon zakotvil v Domani\u017ei pri Pova\u017eskej Bystrici. V nekrol\u00f3gu Ernest Kri\u017ean uviedol: \u201dV poslend\u00fdch rokoch svojho \u017eivota b\u00fdval v tichej dolinke domani\u017ekej u mlad\u0161ieho syna Vladim\u00edra, nadpolesn\u00e9ho\u201d. \u010casn\u00fd \u017eivot Daniel Jaroslav B\u00f3rik dokonal 22.6.1899. Meno jeho man\u017eelky je doteraz nezn\u00e1me. On s\u00e1m m\u00e1 trval\u00e9 miesto v dejin\u00e1ch na\u0161ej cirkvi i n\u00e1\u0161ho n\u00e1roda. Z\u00e1merom tejto spomienky je, aby ho mal aj v na\u0161ej v\u010fa\u010dnej pam\u00e4ti.<\/p>\n
Mgr. \u013dubom\u00edr Batka<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"
Daniel Jaroslav B\u00f3rik – (ne)zabudnut\u00fd hrdina (Spomienka pri 200.v\u00fdro\u010d\u00ed narodenia) D\u0148a 22.septembra 1814 sa na evanjelickej fare v Soboti\u0161ti narodil v rodine k\u0148aza Pavla B\u00f3rika syn Daniel. Pavel B\u00f3rik sa narodil na Myjave a bol najsk\u00f4r 10 rokov far\u00e1rom v Humpolci. Odtia\u013e pre\u0161iel 30. novembra 1813 do Soboti\u0161\u0165a a p\u00f4sobil tu popri far\u00e1rovi Bohuslavovi Mudro\u0148ovi … \u010c\u00edta\u0165 viac<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":4,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[95],"tags":[222],"class_list":["post-5644","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-sobotiste","tag-osobnosti-ecav"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/5644","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/4"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=5644"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/5644\/revisions"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=5644"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=5644"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=5644"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}