Angli\u010dania maj\u00fa jedno pr\u00edslovie, ktor\u00e9 hovor\u00ed: – Ra\u0148ajky zjedz s\u00e1m, o obed sa pode\u013e s priate\u013eom a ve\u010deru daruj svojmu nepriate\u013eovi. Toto pr\u00edslovie v podstate vyjadruje s\u00fa\u010dasn\u00e9 n\u00e1zory na stravovacie n\u00e1vyky a bezpochyby by s n\u00edm s\u00fahlasil ka\u017ed\u00fd dietol\u00f3g.<\/p>\n\n\n\n
V starozmluvnom Izraeli (aj v krajin\u00e1ch cel\u00e9ho Bl\u00edzkeho v\u00fdchodu) to ale bolo presne opa\u010dne. Star\u00ed Izraelci jedli oby\u010dajne iba dva razy za de\u0148, ak nepo\u010d\u00edtame \u013eahu\u010dk\u00e9 ra\u0148ajky, skladaj\u00face sa iba z nieko\u013ek\u00fdch ol\u00edv alebo in\u00e9ho ovocia. S\u00fdto jes\u0165 hne\u010f zr\u00e1na sa pova\u017eovalo za zvr\u00e1tenos\u0165 (Kaz 10, 16). Prv\u00e9 denn\u00e9 jedlo (chlieb, ovocie, mlieko) sa jedlo a\u017e okolo poludnia, kedy slne\u010dn\u00e1 \u017eiara n\u00fatila k odpo\u010dinku od pr\u00e1ce (R\u00fat 2, 14). Ale aj toto jedlo bolo \u013eahk\u00e9 (chlieb namo\u010den\u00fd v \u013eahkom v\u00edne, alebo chlieb s k\u00faskom ryby – J 21, 13). Iba mimoriadni hostia, ktor\u00fdch bolo potrebn\u00e9 si ucti\u0165, dost\u00e1vali aj napoludnie m\u00e4so a v\u00edno (1M 43, 16). A\u017e ve\u010der, po z\u00e1pade slnka, ke\u010f sa dokon\u010dila pr\u00e1ca na poli, sa zasadalo k hlavn\u00e9mu jedlu, ktor\u00fdm bola ve\u010dera (L 17, 7-8). Toto zlo\u017eenie denn\u00fdch jed\u00e1l bolo, a zrejme je aj v s\u00fa\u010dasnosti, sp\u00f4soben\u00e9 in\u00fdmi geografick\u00fdmi podmienkami a priebehom teploty behom d\u0148a.<\/p>\n\n\n\n
V predpotopnej dobe bola potrava v\u00fdhradne rastlinn\u00e1 (1M 1, 29). A\u017e po potope bolo dovolen\u00e9 jes\u0165 aj zvierat\u00e1, ale s podmienkou, \u017ee z nich bude odstr\u00e1nen\u00e1 krv (1M 9, 4). Strava priemern\u00e9ho Izraelca bola tie\u017e takmer v\u00fdhradne rastlinn\u00e1. Iba pri rodinn\u00fdch sl\u00e1vnostiach, pri vz\u00e1cnej n\u00e1v\u0161teve (1M 18, 7) a samozrejme pri obetn\u00fdch hostin\u00e1ch vo sv\u00e4tyni sa konzumovalo aj m\u00e4so. Z\u00e1kladom stravy bolo obilie (najm\u00e4 p\u0161enica a ja\u010dme\u0148). Zrno sa jedlo priamo bez akejko\u013evek \u00fapravy alebo upra\u017een\u00e9. Obilie sa tie\u017e mlelo na m\u00faku, z ktorej sa piekol chlieb a in\u00e9 pe\u010divo. \u010eal\u0161\u00edmi potravinami boli strukoviny, zelenina a samozrejme ovocie. Za bo\u017esk\u00fa stravu sa pokladal med dom\u00e1cich aj divok\u00fdch v\u010diel. Podrobnej\u0161ie sme jednotliv\u00e9 plodiny spomenuli v botanickom exkurze – vi\u010f Tren\u010diansky Evanjelik 1\/2013.<\/p>\n\n\n\n
Jedlo malo v starozmluvnej dobe ve\u013emi \u010dasto kultick\u00fd v\u00fdznam. Zahajovalo sa (1S 9, 13) aj kon\u010dilo (5M 8, 10) modlitbou. Jes\u0165 s niek\u00fdm znamenalo naju\u017e\u0161ie spolo\u010denstvo (1S 9,19), obetn\u00e9 hody znamenali spolo\u010denstvo s bo\u017estvom. Preto bolo zak\u00e1zan\u00e9 uzatv\u00e1ra\u0165 zmluvy s pohanmi, lebo to predpokladalo zapojenie sa do kultick\u00e9ho spolo\u010denstva s ich bo\u017estvami (2M 34, 15). Zmluva s Bohom sa uzatv\u00e1rala obetou a stolovan\u00edm (2M 24,1-11). \u010cas\u0165 dobytka sa sp\u00e1lila pre Hospodina (3M 1, 1), v niektor\u00fdch pr\u00edpadoch (pod\u013ea druhu obeti) zvy\u0161ok zjedli bu\u010f samotn\u00ed k\u0148azi alebo k\u0148azi spolu s obetuj\u00facimi. Preto\u017ee jedlo malo kultick\u00fd v\u00fdznam, museli sa zachov\u00e1va\u0165 ur\u010dit\u00e9 predpisy, ktor\u00e9 sa t\u00fdkali predov\u0161etk\u00fdm delenia pokrmov na \u010dist\u00e9 a ne\u010dist\u00e9 (toto delenie sme spom\u00ednali v zoologickom exkurze – vi\u010f Tren\u010diansky Evanjelik 1\/2010), ale tie\u017e um\u00fdvania r\u00fak, p\u00f4stu at\u010f.<\/p>\n\n\n\n
Kultick\u00e9 (alebo ritu\u00e1lne) predpisy sa v \u017eidovstve zachovali a\u017e do dne\u0161n\u00fdch \u010dias. Trad\u00edcia ich v mnoh\u00fdch pr\u00edpadoch roz\u0161\u00edrila a spresnila. N\u00e1js\u0165 ich m\u00f4\u017eeme v Talmude, ktor\u00fd je \u017eidovsk\u00fdm n\u00e1bo\u017eensko-pr\u00e1vnym k\u00f3dexom. Jedn\u00e1 sa v podstate o s\u00fabor v\u00fdkladov k Starej zmluve, najm\u00e4 k T\u00f3re (Desatoru Bo\u017e\u00edch prik\u00e1zan\u00ed). Tieto predpisy ur\u010dovali, a dodnes ur\u010duj\u00fa k\u00f3\u0161ern\u00fd r\u00e1z \u017eidovskej kuchyne (k\u00f3\u0161er znamen\u00e1 v hebrej\u010dine zodpovedn\u00fd, ale aj vhodn\u00fd \u010di schopn\u00fd). K\u00f3\u0161ern\u00e9 predpisy obsahuj\u00fa op\u00e4\u0165 delenie zvierat a ich m\u00e4sa na \u010dist\u00e9 a ne\u010dist\u00e9. Pre dokument\u00e1ciu toho, ako neskor\u0161ia trad\u00edcia niektor\u00e9 nariadenia upres\u0148ovala, uvediem jeden pr\u00edklad: 5. kniha Moj\u017ei\u0161ova uv\u00e1dza medzi \u201e\u010dist\u00fdmi\u201c zvieratami aj niektor\u00e9 vo\u013ene \u017eij\u00face zvierat\u00e1 (jele\u0148, gazela, srnec a \u010fal\u0161ie \u2013 5M 14, 5). Pod\u013ea Talmudu sa zo srn\u010dej a jelenej zveri smie jes\u0165 iba jej predn\u00e1 \u010das\u0165.<\/p>\n\n\n\n
Nariadenia t\u00fdkaj\u00face sa z\u00e1kazu po\u017e\u00edvania krvi predpisuj\u00fa, \u017ee zab\u00edjanie aj spracov\u00e1vanie m\u00e4sa pre potreby k\u00f3\u0161ernej kuchyne mus\u00ed robi\u0165 \u017eidovsk\u00fd m\u00e4siar – \u0161ochet. Ka\u017ed\u00fd kus rozporcovan\u00e9ho m\u00e4sa mus\u00ed by\u0165 ozna\u010den\u00fd \u0161ochetovou pe\u010diatkou. V s\u00fa\u010dasnosti je takmer nemo\u017en\u00e9 z\u00edska\u0165 k\u00f3\u0161ern\u00e9 m\u00e4so, preto je treba postara\u0165 sa pri jeho pr\u00edprave o ak\u00fasi dodato\u010dn\u00fa n\u00e1hradu: starostlivo ho m\u00e1\u010da\u0165 a d\u00f4kladne poum\u00fdva\u0165.<\/p>\n\n\n\n
Trad\u00edcia \u010falej prikazuje d\u00f4sledn\u00e9 odde\u013eovanie niektor\u00fdch surov\u00edn, predov\u0161etk\u00fdm mlie\u010dnych produktov a m\u00e4sa. Pravdepodobn\u00fd p\u00f4vod tohto nariadenia nach\u00e1dzame v 2. knihe Moj\u017ei\u0161ovej (23, 19 a 34, 26), ale aj v 5. knihe Moj\u017ei\u0161ovej (14, 21). Vo v\u0161etk\u00fdch t\u00fdchto pr\u00edpadoch sa hovor\u00ed: \u201eNevar koz\u013ea v mlieku jeho matky!\u201c Talmud povo\u013euje jes\u0165 mlie\u010dne jedl\u00e1 po m\u00e4sit\u00fdch a\u017e po uplynut\u00ed \u0161iestich hod\u00edn. Obr\u00e1ten\u00e9 poradie je povolen\u00e9 iba s podmienkou, \u017ee stolovn\u00edk si medzi t\u00fdmito jedlami vypl\u00e1chne \u00fasta a zahryzne k\u00fasok chleba. Ad absurdum tento predpis priviedlo nariadenie pou\u017e\u00edva\u0165 dve sady kuchynsk\u00e9ho riadu. Nie ka\u017ed\u00e1 gazdinka si dve s\u00fapravy riadu mohla dovoli\u0165, a preto bola umo\u017enen\u00e1 aj v\u00fdnimka – d\u00f4kladn\u00e9 poum\u00fdvanie a preliatie riadu vriacou vodou.<\/p>\n\n\n\n
V k\u00f3\u0161ernej kuchyni sa pou\u017e\u00edvaj\u00fa aj neutr\u00e1lne suroviny naz\u00fdvan\u00e9 parve (zelenina, ovocie, m\u00faka, vajcia, cukor), ktor\u00e9 sa m\u00f4\u017eu konzumova\u0165 z\u00e1rove\u0148 s m\u00e4som i mlie\u010dnymi produktmi.
V\u00e4\u010d\u0161ina jed\u00e1l m\u00e1 symbolick\u00fd a sviato\u010dn\u00fd r\u00e1z: kos\u0165 pe\u010den\u00e9ho jah\u0148a\u0165a symbolizuje obety Bohu, vajce predstavuje symbol \u017eivota, chren pr\u00edchu\u0165 egyptskej nev\u00f4le. Niektor\u00e9 jedl\u00e1 maj\u00fa pripom\u00edna\u0165 mur\u00e1rsku maltu, ktor\u00fa pou\u017e\u00edvali \u017eidovsk\u00ed otroci na egyptsk\u00fdch stavb\u00e1ch. V ustanoven\u00ed sviatku paschy (2M 12, 8.11) sa hovor\u00ed: \u201e… s nekvasen\u00fdm chlebom a hork\u00fdmi bylinami nech ho jedia … Bedr\u00e1 majte podp\u00e1san\u00e9, obuv na noh\u00e1ch a palice v ruk\u00e1ch; s chvatom ho budete jes\u0165; je to pascha Hospodinova.\u201c<\/p>\n\n\n\n
Tieto nariadenia symbolizuj\u00fa utrpenie v Egypte (hork\u00e9 byliny) a chvat pri \u00fateku z neho (nekvasen\u00fd chlieb, lebo nebol \u010das na pr\u00edpravu kvasen\u00e9ho cesta; obuv, palice). Tento nekvasen\u00fd chlieb je s\u00fa\u010das\u0165ou mnoh\u00fdch jed\u00e1l (aj rozdrven\u00fd ako na\u0161a str\u00fahanka). Pozn\u00e1me ho pod n\u00e1zvom maces. V neskor\u0161om \u017eidovstve musel by\u0165 aj on pripraven\u00fd z kulticky \u010distej m\u00faky (tzv. jomtivik m\u00faka – osved\u010denie o jej kultickej \u010distote potvrdzoval rab\u00edn svojou pe\u010diatkou). Ke\u010f sa J\u00e1kob vracal k svojmu bratovi \u00c9zavovi, z\u00e1pasil pri brode cez potok Jabbok s Bohom (1M 32,29) a\u017e do v\u00fdchodu rannej zory. Pri tomto z\u00e1pase dostal J\u00e1kob nov\u00e9 meno – Izrael (ten, ktor\u00fd bojuje s Bohom) a utrpel tie\u017e zranenie na bedrovom k\u013abe. Od t\u00fdch \u010dias nejedia Izraelci \u0161\u013eachy z bedrov\u00e9ho k\u013abu, lebo Boh t\u00fato \u0161\u013eachu J\u00e1kobovi poranil (1M 32,33).<\/p>\n\n\n\n
Origin\u00e1lne a zvl\u00e1\u0161tne s\u00fa jedl\u00e1, ktor\u00e9 \u017didia jed\u00e1vaj\u00fa cez sabat. Po\u010das neho nie je dovolen\u00e9 vykon\u00e1va\u0165 nijak\u00fa pr\u00e1cu, teda ani pripravova\u0165 jedl\u00e1 a zaklada\u0165 ohe\u0148 v spor\u00e1ku. Preto sa jedlo mus\u00ed starostlivo pripravi\u0165 vopred. Najzn\u00e1mej\u0161\u00edm sabatov\u00fdm jedlom je \u0161olet. Na z\u00e1ver jeden recept pre pr\u00edpravu \u0161oletu s c\u00edcerom (pre 8 a\u017e 10 os\u00f4b).<\/p>\n\n\n\n
Suroviny: 1 kg hov\u00e4dzieho m\u00e4sa z rebier, 250 g pliecka, 500 g c\u00edcera alebo fazule, 250 g ry\u017ee, 2 kg stredne ve\u013ek\u00fdch zemiakov, 1 te\u013eacia no\u017ei\u010dka, 10 natvrdo uvaren\u00fdch vajec, 1 poh\u00e1r olivov\u00e9ho oleja, 1 hl\u00e1vka cesnaku, 1 bal\u00ed\u010dek \u0161afranu. Na plnku: 250 g mlet\u00e9ho m\u00e4sa, 100 g loja, 1 poh\u00e1r str\u00fahan\u00fdch macesov (alebo str\u00fahanky), 1\u20442 ly\u017ei\u010dky str\u00fahan\u00e9ho mu\u0161k\u00e1tov\u00e9ho orecha, 1 ly\u017ei\u010dka \u0161korice, 2 ly\u017eice olivov\u00e9ho oleja, 2 vajcia, petr\u017elenov\u00e1 v\u0148a\u0165, so\u013e, mlet\u00e9 \u010dierne korenie.<\/p>\n\n\n\n
Postup: C\u00edcer alebo fazu\u013eu preberieme, opl\u00e1chneme a namo\u010d\u00edme na noc do studenej vody. Na druh\u00fd de\u0148 sced\u00edme, prepl\u00e1chneme a vysypeme na pek\u00e1\u010d. Prid\u00e1me so\u013e, olej, ry\u017eu, \u0161afran a neol\u00fapan\u00fa hl\u00e1vku cesnaku. Na to polo\u017e\u00edme m\u00e4so a te\u013eaciu no\u017ei\u010dku preseknut\u00fa napoly. Mlet\u00e9 m\u00e4so, loj, str\u00fahan\u00e9 macesy, koreniny a posekan\u00fa petr\u017elenov\u00fa v\u0148a\u0165 spoj\u00edme, dobre premie\u0161ame a prid\u00e1me vajcia a olej. Sformujeme gu\u013eu a zabal\u00edme ju do g\u00e1zy. Gu\u013eu z plnky polo\u017e\u00edme doprostred hrnca, oblo\u017e\u00edme zemiakmi a natvrdo uvaren\u00fdmi vajcami. Pod\u013ea chuti prid\u00e1me so\u013e, mlet\u00e9 \u010dierne korenie a podlejeme vodou. Pek\u00e1\u010d so \u0161oletom vlo\u017e\u00edme do vyhriatej r\u00fary a pe\u010dieme 3 a\u017e 4 hodiny pri teplote 180\u00b0C. Jedlo bude lep\u0161ie, ak ho budeme piec\u0165 cez noc pri teplote, ktor\u00e1 neprekro\u010d\u00ed 120\u00b0C.<\/p>\n\n\n\n
Upe\u010den\u00e9 m\u00e4so aj gu\u013eu z macesov rozdel\u00edme na porcie a prelo\u017e\u00edme na zohriatu misu. Pod\u00e1vame so \u0161al\u00e1tom, \u010derstvou zeleninou alebo cviklou, pr\u00edpadne s kysl\u00fdmi uhorkami.<\/p>\n\n\n\n
\u0160alom alejchem a dobr\u00fa chu\u0165!<\/p>\n\n\n\n
Ing. Bohdan Krampl
\nVy\u0161lo v zborovom \u010dasopise ECAV Tren\u010d\u00edn – Tren\u010diansky evanjelik 9.9.2014<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"
Angli\u010dania maj\u00fa jedno pr\u00edslovie, ktor\u00e9 hovor\u00ed: – Ra\u0148ajky zjedz s\u00e1m, o obed sa pode\u013e s priate\u013eom a ve\u010deru daruj svojmu nepriate\u013eovi. Toto pr\u00edslovie v podstate vyjadruje s\u00fa\u010dasn\u00e9 n\u00e1zory na stravovacie n\u00e1vyky a bezpochyby by s n\u00edm s\u00fahlasil ka\u017ed\u00fd dietol\u00f3g. V starozmluvnom Izraeli (aj v krajin\u00e1ch cel\u00e9ho Bl\u00edzkeho v\u00fdchodu) to ale bolo presne opa\u010dne. Star\u00ed Izraelci … \u010c\u00edta\u0165 viac<\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":""},"categories":[1,226],"tags":[225],"class_list":["post-5656","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-adventna-modlitba","category-trencin","tag-zborovy-casopis"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/5656","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=5656"}],"version-history":[{"count":2,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/5656\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":38252,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/5656\/revisions\/38252"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=5656"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=5656"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.e-anjelik.sk\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=5656"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}