„Keď im to Pán Ježiš dopovedal, bol vzatý do neba a posadil sa po pravici Božej.“ Mk 16, 19
Tento svet a všetci jeho prívrženci by chceli zhostiť sa Boha, aby si tak rozdelili panovanie nad zemou. Nábožný žalmista riekol: „Zoskupujú sa zemskí králi a kniežatá sa spolu radia proti Hospodinovi a proti Jeho Pomazanému“ (Ž 2, 2)
Život Pána a nášho Spasiteľa Ježiša Krista nám odhaľuje túto snahu sveta v celej nahote. Ježiš Kristus prišiel na svet, aby zjavil svetu Toho najvyššieho Vládcu a Otca všetkých nás, vševediaceho Hospodina, oznámil Jeho svätú vôľu a ukázal svojim vlastným príkladom ako ju máme plniť. Sám povedal: „veď nezostúpil som z neba, aby som konal svoju vôľu, ale vôľu Toho, ktorý ma poslal.“ (J 6, 38)
Avšak svetu to nebolo na vďaku, lebo on nechce mať vládcu nad sebou, nechce byť zodpovedný za svoje skutky a prečiny Tomu, ktorý spravodlivo súdi a nehľadí na ľudskú osobu. A preto prívrženci sveta nechceli poznať ani Toho, ktorý bol k nim od Otca poslaný. Hneď po Jeho narodení sa schádzali a radili sa, kuli zradu, strojili úklady. Tam vidíme Herodesa, ako „zhromaždil všetkých veľkňazov a zákonníkov ľudu a vypytoval a ich, kde sa má narodiť Mesiáš.“ (Mt 2, 4) Iste to nerobil preto, aby Ho obdaroval ako mudrci z východu, – ale aby Ho zahubil, – ako o tom svedčí vyvraždenie nevinných betlehemských dietok. A toto úsilie prejavovali či prejavujú mnohí ľudia tohto sveta proti Kristovi Spasiteľovi ako to čítame v ev. Jána 11, 57, že „veľkňazi a farizeji vydali rozkaz: Keď sa niekto dozvie, kde je, nech to oznámi, aby Ho zlapali.“ Nuž a aby zlosť sveta a jeho odpadlíctvo od Boha bolo dovŕšené tak: „Toho, ktorého uložená rada a predvídavá múdrosť Božia vydala, ste vy zamordovali, takže ste Ho rukám zločincov dali pribiť na kríž.“ (Sk 2, 23)
Nie nadarmo žalmista píše: „Raz prehovoril Boh, dve veci som vyrozumel: U Boha je moc.“ (Ž 62, 12) Božia moc je väčšia ako každé úsilie sveta. Všetko dočasu, Pán Boh naveky. Hospodin už skrze proroka Izaiáša oznámil svetu: „Ja som to, ja som prvý, ja som i posledný. Veď moja ruka založila zem, moja pravica rozvinula nebesá; zavolal som na ne, ihneď sa postavili.“ (Iz 48, 12–13)
Ten, ktorý nás všetkých sem povolal, na túto zem postavil, nás môže aj odvolať, ako istotne bez výnimky aj všetkých odvolá, aby sme poznali, že On je Pánom života i smrti. Nie my Jeho, ale On nás môže pozbaviť, ako aj zbaví nášho šafárstva, keď privoláva každému z nás: „Vydaj počet zo šafárenia, lebo ďalej nemôžeš už šafáriť“ (L 16,2)
Boh zmenil námahy a úsilie sveta aj pri Kristovi, „Ale Boh Ho vzkriesil a zbavil bolestí smrti, ako ani nemohol zostať v jej moci.“ (Sk 2, 24) Pri Kristovi dôrazne ukázal svetu, že sa svojej všemohúcej moci pozbaviť nedá, lebo nielen že Ho vzkriesil, ale aj do neba vzal, na svoju pravicu posadil a Jeho nepriateľov Mu položil za podnožku Jeho nohám. Dal Mu meno nad každé meno, „aby v Ježišovom mene pokľaklo každé koleno tých, čo sú na nebi aj na zemi, aj pod zemou, a každý jazyk aby na slávu Boha Otca vyznával, že Ježiš Kristus je Pán.“ (F 2, 10–11) A odtiaľ On spravuje svoju ríšu. Kiež by sme i my patrili k Jeho prívržencom, svetu, hriechu sa vyhýbali, lebo tak po tejto časnosti i nás pritiahne k sebe do večnosti ako zasľúbil: „a ja, keď budem povýšený zo zeme, potiahnem všetkých k sebe.“ (J 12, 32)
Pokoj Vám!!