Proste a vezmete, aby vaša radosť bola úplná
Úvodná modlitba:
Pane Ježiši Kriste, prosíme Ťa dnes o to, aby si nám dal spôsobnosť pochopiť Tvoje slovo a Tvoju výzvu k modleniu ako naše veľké právo. Pomôž nám vidieť v modlitbe nie povinnosť, ale výsadu Božích detí, že smieme hovoriť a rozprávať sa s naším nebeským Otcom a poznávať Jeho svätú vôľu, ktorá smeruje vždy k nášmu časnému i večnému dobru a životu.
Skrze Ducha Svätého nám daj odvahu a dôveru zveriť sa plne do Tvojich milostivých rúk, spoľahnúť sa na Tvoju lásku a dobrotu. Popraj nám dôveru, že smieme od teba prijať viac ako my prosiť vieme a dokážeme, aby naša radosť bola úplná, naša vďaka úprimná, naša chvála trvalá a tvoja sláva večná. Amen
J 16, 23 b – 28:
„Amen, amen vám hovorím: Keď budete prosiť Otca o niečo, dá vám to v mojom mene. (24) Doteraz ste o nič neprosili v mojom mene. Proste a vezmete, aby vaša radosť bola úplná. (25) Toto som vám hovoril v obrazoch, ale prichádza hodina, keď už nebudem hovoriť v obrazoch, ale vám otvorene budem zvestovať o Otcovi. (26) V ten deň budete prosiť v mojom mene, a nevravím vám, že ja budem prosiť Otca za vás, (27) lebo sám Otec miluje vás, pretože ste milovali mňa a uverili ste, že som od Boha vyšiel. (28) Vyšiel som od Otca a prišiel na svet a zase opúšťam svet a idem k Otcovi“. Amen
Bratia a sestry v Kristu, Pánovi!
V uplynulom týždni som videl za výkladom myjavskej lekárne krásny, kvitnúci pomarančovník. S úľubou som si ho obzrel a presvedčil som sa o tom, čo som už dávno vedel z kníh: že je to strom, ktorý na rozdiel od našich ovocných stromov má na sebe súčasne kvety, ale aj dozrievajúce a zrelé plody.
Dalo by sa povedať, že aj kresťanská cirkev a v nej každý cirkevný zbor je podobný pomarančovníku, najmä pokiaľ ide o modlitebný život. Na ratolestiach cirkvi môžeme vidieť rôzny vzťah a postoj k modlitbe, rôznu duchovnú situáciu. Na ratolestiach cirkvi vidíme kvety, či dokonca rašiace púčiky modlitebného života, z ktorých sa môže vyvinúť a vyrásť a dozrieť chutný plod, čiže ratolesti, ktoré ovocie kresťanského života už prinášajú.
Isteže nie z každého kvetu sa vyvinie a dorastie plod. Hoci učíme modliť sa už od mladosti aj naše deti a máme skúsenosť, že deti sa spolu mamou alebo otcom radi modlia, môžu však modlitbu chápať len ako rozprávanie svojho rodiča, ktorý ho učí skladať si rúčky a pri tom hovorí milé, ale málo zrozumiteľné slová.
Školáci sa už vedia modliť napríklad Otčenáš, ale v jeho opakovaní vidia len akési zbytočné bremeno. Neskôr niektorí kresťania chápu svoju modlitbu ako zásluhu pred Pánom Bohom a chválu pred ľuďmi. Sú aj takí, ktorí chápu modlitbu ako akýsi „bič na Pána Boha“, ktorý má povinnosť splniť všetko, čo od Neho žiadame.
Iste však sú aj také ratolesti na strome cirkvi, ktoré prinášajú zrelé a vzácne plody modlitieb, ktoré sú požehnaním nielen pre nich, ale aj pre celú rodinu alebo cirkev. Iste máme v našej cirkvi celý „oblak svedkov“ a modlitebníkov, od ktorých sa môžeme nielen učiť, ale slovami ktorých môžeme požehnane hovoriť s naším nebeským Otcom. Keďže platí, že aj nábožná pieseň je modlitbou, sú v našej cirkvi najmä mnohé piesne trvalo obľúbené a s požehnaním spievané.
Spolu s M. Lutherom a s mnohými modlitebníkmi si vysoko ceníme aj knihu Žalmov pre jej trvalo aktuálny obsah, či už ide o prosby, vďaky, chvály a oslavy, alebo slová úprimnej kajúcnosti. Vieme, že slovami Žalmov sa modlieval aj Pán Ježiš Kristus.
Modlitbu chápeme ako rozhovor veriaceho srdca s Pánom Bohom. Nedajme sa mýliť tým, ak je naša modlitba zo strany sveta terčom posmechu. Časopis Výber priniesol pred časom charakteristiky kandidátov na úrad prezidenta v Amerike. O jednom z nich sa tvrdilo, že je podvodník a šarlatán, lebo vraj o sebe tvrdí, že „sa rozpráva s Bohom“. Kiež by sa to dalo povedať aj o našich prezidentoch…
Dnes sme vyzvaní priamo Pánom Ježišom aj my, aby sme sa s Pánom Bohom rozprávali a aby sme Ho o všetko prosili v Jeho mene. Učeníci Ježišovi sa iste modlili k Pánu Boh podobne ako mnohí svedkovia SZ a Žalmista, ale to nové, čo Pán Ježiš zanecháva ako svoj „testament“ a odkaz je, aby sa modlili a o všetko prosili „v Jeho mene“. Nedivme sa preto, že v našej chrámovej liturgii máme azda všetky modlitby dotknuté práve touto požiadavkou a vyslovujeme ich spoločne vždy nanovo „pre“, alebo „skrze nášho Pána Ježiša Krista“.
Bratia a sestry!
Nezastierame však ani tú skutočnosť, že v cirkvi máme veľa sklamaných ľudí, ktorí hovoria, že sa nemodlia práve preto, že sa nenaplnili ich očakávania, túžby a nádeje, ktoré oni veľmi vrúcne a naliehavo predkladali Pánu Bohu. „Modlil som sa, ale Boh ma nevypočul“- hovoria a dokladajú „preto sa viac modliť nebudem“.
Nepochybne, v živote sme všetci zakúsili aj to, že sme sa modlili a „nebo akoby mlčalo“. Otázka znie: Prečo?
Cirkevný otec A. Augustín na toto zistenie odpovedá známou slovnou hračkou: „Mali, male, mala petimus“ – t.j.: „Zlí sme, zle sa modlíme, alebo o zlé veci prosíme“.
Áno, sme zlí a nie všetko môžeme od nebeského Otca prijať a dostať. V našom texte Pán Ježiš pripomína, že náš Otec je dobrý a miluje nás, a preto ak my prosíme o zlé veci, nemôže nám ich dať.
Inokedy sa modlíme zle – t.j. bez viery. Nie dosť vytrvalo a horlivo.
Rozmýšľam, kde by som prišiel, keby bol Pán Boh splnil všetky moje prosby a túžby. Čím by som sa bol stal? Či by som dnes stál na tomto mieste ako kňaz. Niekedy v nezrelej mladosti som totiž chcel byť vojak, ako sa rozhodol vtedy aj môj priateľ a zo ZŠ odišiel na tzv. Žiškovu vojenskú školu.
Áno, práve preto, že nás Pán Boh miluje, nemôže nám dať neraz to, čo my žiadame, o čo prosíme, alebo po čom túžime, to, čo by sa nám ľúbilo a zdalo dobré, spásonosné a krásne. Veď ani pozemský rodič nevyplní každú žiadosť, každý nápad a želanie svojho dieťaťa, práve preto, že ho má rád. Ale on obyčajne vidí ďalej a lepšie do behu života ako syn, či dcéra.
Jedným slovom, iba tá modlitba je „pravá“, v ktorej skutočne rešpektujeme Božiu vôľu a zámery, aj keď hneď nerozumieme a nechápeme Božie cesty a plány. Učme sa preto modliť tak, ako to robil a hovoril sám Pán Ježiš: „…ale nie ako ja chcem, ale ako Ty“.
Na druhej strane je potrebné poznať a vyznať aj to, – ako to Luther hovorieval – že Pán Boh nám mnoho aj bez nášho modlenia, alebo nám dáva viac, krajším a nečakaným spôsobom telesné, či duchovné dary a požehnanie, ako sme sami žiadali. Jedným slovom, Pán Boh má právo aj vtedy, keď nás vyzýva k modlitbe povedať na naše prosby: „áno“, ale môže povedaj aj: „počkaj, alebo vydrž“ syn môj, dcéra moja, alebo ak je pre nás dobré a spásonosné môže povedať aj: „nie“.
O tom nás dnes uisťuje Pán Ježiš, keď hovorí: „lebo sám Otec miluje vás, pretože vy ste milovali mňa a uverili ste, že som od Boha vyšiel“.
Bratia a sestry!
Musíme teda myslieť aj na túto podmienku vypočutia modlitby, ktorou je láska a viera v Ježiša ako Baránka Božieho a nášho Spasiteľa. O tom hovoril Pán aj v predchádzajúcom podobenstve (obraze) o vínnom kmeni, kde pripomína, že bez spojenia s Ním „nič nemôžeme činiť“ a teda ani sa správne modliť. „Ak zostávate vo mne a moje slová zostávajú vo vás, proste, čo chcete a stane sa vám“. (v.7)
Na to mali pamätať aj učeníci, s ktorými sa Pán Ježiš lúčil pred svojou smrťou a svojím vstúpením na nebesá. S nimi, a práve tak aj s nami, bol, je a zostane spojený skrze Ducha Svätého. Preto najdôležitejšou prosbou zostáva tá, ktorá smeruje k ustavičnému obnovovaniu a udržiavanie tohoto duchovného spojenia s Pánom Ježišom – prosba o dar Ducha Svätého.
Televízia niekedy upozorňuje na prerušenie vysielania oznamom: Porucha nie je vo vašom prijímači! Ale nám Pán Ježiš dnes hovorí a pripomína, že ak je v modlitebnom spojení „porucha“, tak porucha je vždy na našej strane, v našom srdci a v „malej viere“.
Preto chceme aj dnes vyznať slovami apoštola Jakuba: „Mnoho zmôže v účinkoch modlitba spravodlivého“. Preto príjmime upozornenie a zasľúbenie nášho Pána: „Doteraz ste o nič neprosili v mojom mene. Proste a vezmete, aby vaša radosť bola úplná“.
To je odkaz aj dnešnej nedele s názvom: Modlite sa (Rogate) a apoštolského slova: „Modlievajte sa každého času“ a „na modlitbách buďme ustaviční“. Amen
5. nedeľa po Veľkej noci – MyS – Ľubomír Batka st.