Kristus na pravici Otca
Podľa Tvojho sľubu, Pane milý,
čakáme zem novú, nebo nové.
Dnes odchádzaš, ale prídeš zase –
cirkev Tvoja svätá neovdovie.
Prídeš, hoc’ čas skrytý nám, že kedy
dôjde konca zhovievavosť Tvoja,
pojmeš verných svojich v stánky slávy,
kde sa duše naše s Tebou spoja. Amen. (M.R.)
Ef 1, 15 – 23:
„Preto i ja, keď som počul o vašej viere v Pána Ježiša a o láske ku všetkým svätým, (16) neprestávam ďakovať za vás a rozpomínať sa na vás v modlitbách, (17) aby Boh nášho Pána Ježiša Krista, Otec slávy, dal vám Ducha múdrosti a zjavenia v poznávaní Jeho, (18) a osvietil vám oči, aby ste vedeli, čo je to za nádej, do ktorej On povoláva, čo je to za bohatstvo Jeho slávneho dedičstva, ktoré je pre svätých (19) a čo je to za nesmierna veľkosť Jeho moci pri vás, ktorí veríme tak ako pôsobí v nás moc Jeho sily.
(20) Túto moc dokázal na Kristu, keď Ho vzkriesil z mŕtvych a posadil si Ho na pravici v nebesiach, (21) nad všetky kniežatstvá, mocnosti, moci, panstvo a nad každé meno, menované nielen v tomto, ale aj v budúcom veku, (22) a všetko Mu poddal pod nohy a urobil Ho hlavou nad všetkým v cirkvi, (23) ktorá je Jeho telom, plnosťou Toho, ktorý naplňuje všetko vo všetkých.“ Amen
Slávnostné kresťanské zhromaždenie, bratia a sestry v Pánovi!
Štyridsaťdňová oslava vzkrieseného Pána Ježiša Krista vrcholí dnes spomienkou na Jeho cestu do slávy neba, ktorá má ďalekosiahle dôsledky. Otec, ktorý vzkriesil svojho Syna z mŕtvych, ktorý „nedal svojmu Svätému vidieť porušenie“, povýšil Ho a „posadil si Ho na pravici v nebesiach“. Toto povýšenie znamená, ako pripomína apoštol Pavel, že je povýšený „nad všetky kniežatstvá, mocnosti, moci a nad každé meno menované nielen v tomto, ale aj v budúcom veku a všetko Mu poddal pod nohy a urobil Ho hlavou nad v všetkým v cirkvi…“.
To spoznal a vyznal apoštol, ktorý Pána Ježiša počas jeho pozemského života nestretol a osobne nepoznal. Stretol sa však práve s Ježišom povýšeným na nebesá a osláveným Otcom. Nevidel Ho ako Dieťa v jasliach, nevidel Ho ako muža bolesti na kríži, ale poznal Ho ako Toho, ktorého Otec urobil „Hlavou v cirkvi, ktorá je jeho telom“, proti ktorej on bojoval a chcel ju zničiť.
Nielen Gréci v Efeze, ale aj všetky ostatné národy, vrátane nášho, môžeme poznať Pána Ježiša práve takým istým spôsobom, cez Jeho vyjavenie v Jeho slove. Takto sa s ním môžu stretnúť všetci mocnári a kniežatá tejto zeme, ktoré za príkladom Konštantína Veľkého poznávajú a vyznávajú: „Predsa si zvíťazil, Galilejský!“.
Ježiša Nazaretského od Jeho vstúpenia na nebo možno stretnúť a poznať len ako Pána cirkvi a Toho, „ktorý naplňuje všetko vo všetkých“.
Ak niekto bojuje proti Nemu, bojovať môže len proti Jeho cirkvi, ktorá je na tejto zemi, ktorá je Jeho telom, ktorej Hlava je však v nebesiach. Boj proti cirkvi je bojom aj proti „Pomazanému Božiemu“, ktorý je „Prvý a Posledný a živý na veky vekov“ a preto ten boj, alebo snaha zničiť ju, ako to zamýšľal aj Saul cestou do Damašku je odsúdená na prehru.
Sú iste aj takí, ktorí zaujímajú tzv.neutrálny postoj a hovoria, že Ježiš a Jeho cirkev im je ľahostajná, predsa však to musia urobiť s vedomím, že ignorujú Pána tohoto i budúceho veku.
Ak Ho niekto zrádza, zrádza „meno, ktoré je na každé meno“, teda ktoré je sväté, meno v ktorom „je život a ktorý je svetlom ľudí“ a preto pre svoju „vlažnosť“, bude napokon „vypľutý z úst“.
Pán Ježiš po svojom vzkriesení prišiel a prichádzal k svojim učeníkom „pracujúc“ na tom, aby ich viera nezanikla. Prosil aj za slabého Šimona Petra, ale to neznamená, že chce nejakým násilím zlomiť niekoho k viere. Platí to, čo apoštol Ján napísal ako Jeho odkaz cirkvi a ľuďom v cirkevných zboroch: „Stojím pri dverách a klopem“… Každé zvestovanie Jeho slova je „klopaním“ pri dverách nášho života. My smieme, paradoxne“ vyhrať zápas s Ním, podobne ako Saul – Pavol vtedy, keď pred Ním kapitulujeme a dobrovoľne Mu odovzdáme svoj život. Vtedy smieme prijať Jeho život, Jeho slávu, Jeho spoločenstvo a Jeho dedičstvo slávne a večné.
Jeho pôsobenie po vzkriesení, obmedzené na štyridsať dní a na skupinku „nalomených“ učeníkov sa skončilo a teraz je už navždy a trvalo v sláve Otca nebeského. Tento návrat „do nebies“ si preto dnes pripomíname, aby sme si uvedomili Jeho „inakosť“ od nás ľudí a súčasne Jeho rovnosť s Otcom, pretože bol, je a zostáva na veky pravým Bohom, Otcom od večnosti splodeným. Preto Jeho prebývanie a príchod k nám podobne ako Jeho vstúpenie je „tajomstvom“ pre naše oči a rozum a my Ho môžeme „poznať, počuť a vidieť“ len potiaľ, pokiaľ nám On otvára „oči, uši a rozum“ mocou svojho Ducha múdrosti, čiže mocou Ducha Svätého.
Aj o Pánovi Ježišovi platí: „Zmilujem sa, nad kým sa zmilujem“. Avšak aj keď je suverénnym Pánom všetkého, Jeho zámer je, aby sme poznali a pochopili „čo je to za nádej, do ktorej On povoláva, čo je to za bohatstvo Jeho slávneho dedičstva, ktoré je pre „svätých“, totiž tých, ktorí v Neho uverili a „čo je to za nesmierna veľkosť Jeho moci pri nás, ktorí veríme tak, ako pôsobí v nás moc Jeho sily“. Je to potvrdením Pánových slov a programu, ktorý sa nemení: „Ja som prišiel, aby ste život mali a hojne mali“, a aj teraz, po vstúpení platí: Ja som odišiel, aby ste mali život v plnosti.
Milí bratia a sestry!
Toto je teda odkaz sviatku Vstúpenia Pána Krista na nebesá, ktorý dnes svätíme. Pán Ježiš sa nemusí nikomu ospravedlňovať, alebo zodpovedať nijakému mocnárovi, ani mocnárstvu, prečo založil na zemi cirkev, duchovnú „ríšu“, ani preto, že volá ľudí k pokániu, alebo prečo si získava srdcia a priazeň tisícov, ktorí Ho milujú naprieč národmi alebo panstvami a kniežatstvami tohoto sveta. On nie je proti nikomu, ale je „za nás“, pretože pre nás pripravil a pripravuje nebeské prebývanie. Môžeme ho dosiahnuť vtedy, ak chceme byť s Ním a milovať našich bratov a sestry, Jeho cirkev.
Je samozrejmé a pochopiteľné, že On neprijíma zo sveta „všetko“ a všetkých“, to znamená žiaden hriech, ani zlobu sveta a „špinu“, ale ponúka svoje „obmytie“, oblečenie do nových, čistých a slávnostných šiat, príhodných pre tých, ktorí prijali Jeho poznanie na „svadbu Baránkovu“. Jeho „umytie“, je Jeho Svätý krst, v ktorý smieme veriť, na ktorý sa smieme spoľahnúť. Krst nie je iba „obyčajná voda, ale voda s Božím (Kristovým) prikázaním a zasľúbením spojená a spečatená“.
Kresťania, ktorí „uverili“, stali sa neraz možno aj „divadlom svetu“, ale nachádzali aj úprimný údiv a obdiv: “Pozrite, ako sa milujú“.
Neboli to len samotní apoštolovia, ale aj tí, ktorí skrze ich svedectvo a nový život uverili v Ježiša a On sa stal ich Pánom, tak ako uveril a začal žiť aj apoštol Pavel.
Bratia a sestry!
Aj my, pri dnešnej spomienke na Pánov „odchod“ z tejto zeme, správnejšie povedané: pri spomienke na Jeho oslávenie a skutočnosť, že Ho Otec „posadil na svoju pravicu v nebesiach“, ďakujeme za Jeho trvalé prichádzanie k nám v slove a sviatostiach skrze moc Ducha Svätého. Vieme, že nie je ďaleko od nikoho z nás a my smieme žiť v nádeji, že aj nás raz príjme tam, kde On žije a kraľuje na veky vekov. Táto chvíľa oslavy vyvýšeného Pána nie je pre nás stratený, alebo premrhaný čas, ale radostný závdavok toho, čo v nádeji očakávame, keď sa viera premení na videnie tvárou v tvár a na radosť v spoločenstve Otca, Syna a Ducha Svätého, spolu so všetkými vykúpenými a svätými. Amen
Vstúpenie Krista Pána na nebo – Ascensio Domini – Ľubomír Batka st.