Ako sa rodí viera
Ty vstal si mocne, Kriste milý,
To zárukou je nášho žitia –
Aby sme s Tebou večne žili.
Nás ponad smrti vlnobitia
Prenesieš s láskou, vzbudíš z hrobu,
Ty, Kriste večný, Pane milý,
buď pochválený v túto dobu,
Tys’ umrel, vstal si, by sme žili. Amen (Z.O.)
Mk 16, 9 – 14:
Bohumilí kresťania, bratia a sestry v Kristu, Pánovi!
Staré latinské príslovie (v preklade) hovorí: „Proti smrti nieto lieku, ani bylín v záhradách“. Keby sme ho chápali v absolútnom zmysle, znamenalo by to, že sme posolstvo Veľkej noci nevzali na vedomie, alebo sme ho nevzali vážne. Boli by sme podobní učeníkom, ktorí počuli Ježišove slová pred Jeho smrťou, keď hovoril: „ Zborte tento chrám a za tri dni ho postavím“. Aj inými slovami ich pripravoval na Veľkonočný div. Patrili k nim slová o Jonášovom znamení, o zrne, ktoré, keď neodumrie, neprinesie úžitok. A hovoril im aj celkom otvorene, že „musí ísť do Jeruzalema, musí trpieť a bude zabitý, ale na tretí deň vstane z mŕtvych“.
Ani obrazná reč, ani priame poukazy učeníci nechápali, lebo so vzkriesením vážne nepočítali. To len dosvedčuje, že bez pomoci Ducha Svätého ani učeníci nič z evanjelia neprijímali a nerozumeli a „boli leniví srdcom veriť všetko, čo hovorili proroci“ (L 24,25)
Evanjelista Marek podobne svedčí, že keď Mária Magdaléna prinesla učeníkom správu o vzkriesení, oni „žalostili a plakali“ (v.10) „Tí však, keď počuli, že žije a že Ho videla, neuverili“. (v.11) Podobne neuverili ani emauským učeníkom (v.12). Preto neskôr Ježiš „karhal ich nedôveru a tvrdosť srdca, že neuverili tým, čo Ho videli vzkrieseného“. (14)
Väčšina z nás od detstva pozná Písmo sväté a tak sa vo všetkom podobáme učeníkom. V mnohom neveríme Ježišovým slovám a sľubom, až dovtedy, kým Duch Svätý sám neprekoná našu “malú vieru“, a „tvrdosť srdca“. Podobáme sa im aj v ich pasivite a v strachu a najmä v „kardioskleróze“, ktorý je horšia choroba ako všetky ostatné, pretože tvrdosť srdca odmieta práve ten jediný liek proti smrti, ktorým je evanjelium o vzkriesenom a živom Pánovi Ježišovi Kristovi. On je totiž „svetlom“ v každej tme a životom, ktorý víťazí nad smrťou.
Preto: Neodporujme svedectvu Ducha Svätého, ale:
1. verme Božím poslom
2 a majme miesto plaču radosť
Milí bratia a sestry v Pánovi!
Kedykoľvek sa ľudia vzpierajú moci Ducha Svätého, vždy získajú iba nepokoj, neistotu a strach. Ale ovocím Ducha Svätého je radosť a pokoj. Ten ponúka Pán Ježiš aj nám, tak ako ho priniesol Ježiš učeníkom po vzkriesení, keď ako prvé slovo im povedal: „Pokoj vám!“ Ak by boli učeníci uverili Ježišovým slovám už skôr, neboli by prežívali taký šok a nepokoj v srdci. Preto stratili aj duchovné prvenstvo pri zvesti o víťazstve života nad smrťou. Toto posolstvo ako prvá niesla do sveta Mária Magdaléna.
Pripomíname si to preto, aby sme si uvedomili, že ak sa v našom povolaní niesť evanjelium svetu nedokážeme vernými, Pán si nájde iných. Apoštol Pavel preto naliehavo, s veľkou prosbou sa obracia na kresťanov v Ríme: “ Prosím vás teda, bratia, pre milosrdenstvo Božie, vydávajte svoje telá v živú, svätú, Bohu príjemnú obeť, vašu rozumnú to službu Bohu“. Kedykoľvek sa môže naplniť slovo:“ Ak títo budú mlčať, kamenie bude kričať“. Je však pravdou, že učeníci po krátkom tápaní uverili a tak sa stali viery hodnými svedkami pre svet. Aj apoštol Pavol sám spoznal, že natrvalo „ sa vzpierať ostňu“ nemá silu.
Milí bratia a sestry v Pánovi!
To sú tie najdôležitejšie zápasy, ktoré máme každý z nás vybojovať za príkladom pochybujúceho Tomáša, Augustína, M. Luthera a iných, ktorí dosiahli blahoslavenstvo. Pamätajme na to, že k takej viere nás chce viesť a pomáhať nám sám Duch Svätý, prostredníctvom zvestovaného slova a sviatostí.
2. Neodporujme Duchu Svätému, aby namiesto plaču a strachu vstúpila do našich sŕdc radosť. Duch Svätý má moc a silu premeniť všetky naše pochybnosti na živú vieru a tak na pravú radosť.
Myslím, že túto skúsenosť máme aj my mnohí, ktorí sa lúčili nad hrobom so svojimi milými a drahými. Viera nás dokázala upokojiť a priviesť k blahoslavenstvu.
Apoštol Pavel spomína na svoju osobnú skúsenosť, keď pri stroskotaní lode, v ohrození života pripomenul Božiu moc a milosť, že „všetkým sa vrátila dobrá myseľ“.
Dôverujme Božím poslom a svedkom aj my dnes, keď nám evanjelisti a apoštolovia zvestujú ten najväčší prejav a skutok Božej moci a pomoci pre nás.
Pamätajme, že proti smrti je „Liek“. Je to „bylina“, ktorá vyrástla pre nás v skalnom hrobe v Getsemanskej záhrade v to prvé slávne veľkonočné ráno. Prijímajme tento „Liek a Dar“ s dôverou, keď hovorí: „Ja som vzkriesenie a život, kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrel“.
Preto Mu dobrorečme a vzdávajme mu naveky chvály:
„Nastal nám čas preradostný,
kresťania plesajme,
nadišiel čas veľkonočný,
radostne spievajme:
Vyšiel z hrobu náš Spasiteľ,
zvíťazil náš Vykupiteľ,
chválu Mu vzdávajme“. Amen ( ES 141, 1)
1.nedeľa po Veľkej noci – MyS – Ľubomír Batka st.