Keď slávne víťazíme, spievajme !
Úvodná modlitba:
Nebeský Otče, veľkosť Tvojho diela ktoré si vykonal v Kristu Ježiši nás napĺňa radosťou, nádejou a úžasom. Vidíme v tom Tvoju veľkú lásku. Ty si sa k nám v Ježišovi hlboko sklonil, aby si nás pozdvihol z našich pádov a hriechov. Popraj nám vždy znovu počuť Tvoje evanjelium. Povzbuď nás a poteš, aby nás nikto a nič neodlúčilo od Teba a Tvojej lásky. Daj, aby sa aj dnes naša duša upokojila a rozospievala oslavnou hymnou víťazstva, ktoré je v našom Pánovi a Spasiteľovi. Amen
R 8, 33 – 39:
„Kto bude žalovať na vyvolených Božích? Je to Boh, ktorý ospravedlňuje. (34) Kto ich odsúdi? Je to Kristus, ktorý umrel, ba i z mŕtvych vstal, je na pravici Božej a sa aj prihovára za nás. (35) Kto nás odlúči od lásky Kristovej? Súženie alebo úzkosť, prenasledovanie alebo hlad, nahota, nebezpečenstvo alebo meč? (36) Ako je napísané: Pre Teba bývame mŕtvení celý deň, pokladajú nás za ovce na zabitie. (37) Ale v tomto všetkom slávne víťazíme skrze Toho, ktorý si nás zamiloval. (38) Lebo som presvedčený, že ani smrť ani život ani anjeli ani kniežatstvá ani prítomnosť ani budúcnosť ani mocnosti (39) ani vysokosť ani hlbokosť ani nijaké iné stvorenstvá nebudú nás môcť odlúčiť od lásky Božej, ktorá je v Kristu Ježiši, našom Pánovi“. Amen
Milí bratia a sestry, milí priatelia!
Keď sa podarí športovcom nejakej krajiny získať víťazstvo, hráči, diváci i fanúšikovia vydávajú neraz silné výkriky radosti a oduševnene spievajú klubovú, alebo národnú hymnu víťazstva.
Spomínam si na 68-my rok, ako sme ako študenti vítali príchod tzv. pražskej jari. Keď sme koncom apríla pochodovali na Devín, bolo to pri neustálom speve a jasote. Podobne aj púť na Bradlo v tom istom roku a oslavy, ktoré sa tam po rokoch opäť slobodne konali, boli v znamení spevu.
Mnohí z vás starších si možno spomeniete na skončenie 2.svetovej vojny a ťažko vybojované víťazstvo, keď sa tiež všade ozýval spev, jasot a zvuk harmoniky. Príchod „nežnej revolúcie“ v 89-tom roku sa niesol podobne v znamení spevu a piesní Marty Kubišovej, Karla Kryla a „hymny“ tých dní: „Sľúbili sme si lásku….“. Áno, opojná slasť víťazstva vedie vždy a prirodzene k vyjadreniu radosti spevom a oslavnými hymnami.
Je škoda, že veľkonočné víťazstvo, ktoré je trvalé a ktoré nemá obdoby, už nedokáže mnohých rozospievať a naplniť radosťou. Alebo ak predsa, tak iba nakrátko, možno jeden-dva dni, alebo dva-tri týždne. Pritom ide o víťazstvo života nad hrobom, smrťou a peklom, ktoré je tým najväčším víťazstvom vôbec. Je nielen víťazstvom samotného Pána Ježiša Krista, ale aj nás veriacich v Neho, lebo On hovorí: „Pretože ja žijem, aj vy budete žiť!“
Dnešná nedeľa s latinským názvom: Cantate! = Spievajte! – nás preto chce viesť a povzbudiť k radostnému spevu a oslave, ktorá má a môže byť v našich životoch trvalá. To je zmysel a odkaz aj dnešného úvodného svätého textu. Znie ako mohutná salva a výbuch radosti za ktorý sa apoštol Pavel nehanbí, lebo vie, že ho už nikto a nič nemôže odlúčiť od lásky Božej a Kristovej.
Je pravda, že apoštol spomína aj nebezpečenstvá, ktoré sú tu vo svete a ktoré reálne ohrozujú vieru človeka. Ale jeho viera je už vyskúšaná a pevná a on vie, že môže čerpať novú silu viery z Ducha Svätého, ktorý je ako zdroj a prameň živej vody ktorý nevysychá. Preto môže povedať aj o ťažkostiach: „ …v tomto všetkom slávne víťazíme“.
Bratia a sestry v Pánovi Ježišovi Kristovi!
Musíme pripustiť, že naša viera nemusí byť taká silná, taká neohrozená ako viera apoštola Pavla. Svojím poukazom na rôzne nebezpečenstvá nás ako veriacich upozorňuje na to, čo nás môže, sklátiť, nalomiť, či dokonca ohroziť stratou viery. Apoštol Pavel si je vedomý toho, že nie každý má takú istotu viery ako on, nie každý prešiel toľkými skúškami a nie každý je vo viere zocelený tak ako on. Ale súčasne chce povedať, že aj tam, kde kde sú a kde prichádzajú skúšky viery, je možné dosiahnuť víťazstvo a tak skúsenosť, ktorá je nepodvrátiteľná.
Apoštol Pavel kladie veriacim dôležitú otázku: „Kto bude žalovať na vyvolených Božích?“ Vyvolení Boží sú tí, ktorých Pán Boh povolal v svätom Krste za svoje deti a ktorým povedal Pán to, čo povedal kedysi prorokovi Izaiášovi: „Neboj sa, môj si ty, ja som ťa povolal tvojím menom“. Kto teda bude žalovať na vykúpené Božie deti?
Ľud SZ vedel veľmi dobre, lepšie ako my, že slovo „satan“ znamená: „žalobník“. Je to anjel, ktorý mal pôvodne tak ako iní prístup k Pánu Bohu a mohol žalovať na Božie deti. Žaloval napríklad na Jóba, že je zbožný iba preto, že sa mu dobre vedie. Tvrdil, že ak by sa dostal do skúšok, od Pána Boha by odpadol. Preto Hospodin dovolil, aby Jóbova viera bola vyskúšaná. Bol preto na čas vydaný do ruky satanovej a vieme, aké vyberané a ťažké skúšky pre neho žalobník a zvodca pripravil.
Víťazstvo Pána Ježiša nad satanom, diablom a pokušiteľom znamenalo však aj naplnenie toho, čo apoštol Ján napísal vo svojom Zjavení: „Videl som satana ako blesk padať z neba“. Aj dnešné evanjelium nám pripomenulo, že „knieža sveta je už odsúdené“. Už nemá miesto pred Božím trónom a preto apoštol hovorí: „Kto bude žalovať na vyvolených Božích?“ A sám potom jasne odpovedá: „Je to Boh, ktorý ospravedlňuje“.
Už to nie je satan, diabol, ktorý chce pád, smrť a naše odsúdenie, ale „Ten, ktorý ospravedlňuje“. Ten, u ktorého je „milosť nad milosť!“ Satan, nepriateľ a podvodník takú možnosť stratil.
Ak keď Pán Boh má „niečo“ proti nám, ospravedlňuje nás zásluhami svojho Syna. Nechce našu smrť a odsúdenie, ale dáva nám pre Neho večný život. Ak Synom nepohŕdame, môžeme prijať viac milosti, ako si vieme predstaviť. Boh tých, ktorých ospravedlnil aj oslávil a oslávi. „Čo teda povedať nato? Keď Boh za nás, kto proti nám? Ten, ktorý neušetril vlastného Syna, ale vydal Ho za nás všetkých, ako by nám nedaroval s Ním všetko?“
Bratia a sestry!
Apoštol Pavel na inom mieste hovorí, že „ani sám sa nesúdim“, všetko prenecháva súdu Božiemu. Podobne zmýšľajme a konajme aj my, pamätajúc na to, že náš Otec nielen súdi hriešnika, ale On sám aj zaplatil pokutu za naše hriechy. Dal tú najvyššiu obeť a cenu, aby nás dokonale obmyl od našich vín, keďže „odplata za hriech je smrť“. Preto oslavujme Hospodina, že naším Sudcom je „Ten, ktorý umrel, ba i z mŕtvych vstal, je na pravici Božej a sa aj prihovára za nás“. Preto to, čo je rozhodujúce, to je náš vzťah viery dôvery v Neho. Naše plné odovzdanie sa Jemu a Jeho láske a milosti.
Preto je dôležité myslieť na to, aby toto duchovné spojenie s Pánom nikto a nič nezničil. Apoštol Pavel sa preto pýta: „Kto nás odlúči od lásky Kristovej?“ Je isté, že Pána Ježiša od nás neodlúči nikto a nič. Jeho rozhodnutie zachrániť nás je nezvratné a je aj dokonané. Zostáva teda vážne rozhodnutie z našej strany, ktoré má byť slobodné a radostné.
Spomenuli sme riziká, na ktoré nás upozorňuje apoštolské slovo a mohli by nás zastrašiť a premôcť našu dôveru. Apoštol Pavel na prvom mieste spomína: „súženie, alebo úzkosť, prenasledovanie, hlad, nahotu (biedu), prenasledovanie, alebo hrôzy „meča“, čiže vojny, ktoré akoby nemali konca.
To všetko sú ťažké skúšky a vtedy je blízko aj ten najväčší nepriateľ, ktorým je „smrť“. Iste „strach má veľké oči“ a strach zo smrti pozná každý človek. Prekonať ho dokáže iba viera a nádej v Ježiša, Víťaza nad smrťou.
Môže to však byť aj „život“, a to život pozemský v moci a sláve, alebo v hojnosti, ktorú poznal aj spomínaný Jób. Život, ktorý si viac vážime a ceníme ako Toho, ktorý je „cesta, pravda a život“ a to je sám Pán života. „Zabývanie sa“ v tejto časnosti a prítomnosti sa môže stať pokušením k ochladnutiu vo viere. Môže to byť dosiahnutá moc, čiže „vysokosť“, alebo svetská sláva, ktoré však je predsa len „poľná tráva“.
Pokušením môže by to, ak sme ponižovaní vo viere, keď sa nám svet vysmieva, že sme „naivní veriaci“, keď „pre Krista bývame mŕtvení celý deň a pokladajú nás za ovce na zabitie“. Máme aj s týmto postojom sveta veľa skúsenosti a vieme, že mnohí preto odpadli od viery i cirkvi.
Ale s Pánovou pomocou predsa len môžeme obstáť a vyznávať s Pavlom: „V tomto všetko slávne víťazíme skrze Toho, ktorý si nás zamiloval“. Preto sa vždy modlime za dar pravej a živej viery, aby sme vpravde aj my slávne víťazili s Pánovou pomocou. Vtedy nás „nikto a nič nás nemôže odlúčiť od lásky Božej, ktorá je v Kristu Ježiši, našom Pánovi“. Vtedy je celkom prirodzené a samozrejmé, že spontánne a s veľkou radosťou chceme spievať už tu a teraz hymny víťazstva a oslavné piesne a chorály vďaky a chvály Pánovi. Náš spev nebude možno vždy dokonalý, ale stáva sa súčasťou dokonalej liturgie, ktorá zneje v nebesiach Víťazovi nad smrťou, ktorý sa „posadil na pravicu Božej moci a sa aj prihovára za nás“. Amen
4.nedeľa po Veľkej noci – Cantate – MyS – Ľubomír Batka st.