Konfirmačný príhovor
Štedrý Darca, Hospodine,
buď Ti chvála, zvelebenie,
že sa Tvoja láska nepominie
pre to naše pokolenie!
My prosíme a Ty dávaš –
prácu zdarom požehnávaš-
praješ nám vždy to, čo treba,
ako slova – tak i chleba!
Ó, sýť nás i tejto chvíle,
vychovávaj ducha k sile,
nechže pravda Tvoja svieti,
vedie žitia púťou k zdaru,
nebeský náš Hospodáru,
a po časnej smrteľnosti
v nebesiach nás večne hosti! Amen
1 S 17, 32 – 46:
„Dávid povedal Saulovi: nech z neho nikto nemá strach; tvoj služobník pôjde s bude bojovať s tým Filištíncom. (33) A Saul odpovedal Dávidovi: nemôžeš ísť proti tomu Filištíncovi a bojovať s ním, veď ty si chlapec, on však je bojovníkom od svojej mladosti. (34) Ale Dávid povedal Saulovi: Tvoj služobník bol pastierom pri stáde svojho otca; keď prišiel lev alebo medveď a odvliekol ovcu zo stáda, (35) pustil som sa za ním, zrazil som ho a vytrhol som mu ju z tlamy. Ak sa však oboril na mňa, chytil som ho za bradu a bil som ho, kým som ho nezabil. (36) Aj leva a medveďa zabil tvoj služobník a tento neobrezaný Filištínec bude ako jeden z nich, pretože hanil šíky Boha živého. (37) Ďalej Dávid hovoril: Hospodin, ktorý ma vytrhol z moci leva a z pazúrov medveďa, vytrhne ma i z ruky toho Filištínca. Vtedy povedal Saul Dávidovi: Choď a Hospodin bude s tebou! (38) Potom Saul obliekol Dávida do svojich šiat, dal mu na hlavu bronzovú prilbu a navliekol mu pancier. (39) Dávid si pripásal i meč na šaty a chcel pokročiť, ale nakoľko nebol na to zvyknutý, povedal Saulovi: Nevládzem v tom chodiť, lebo nie som na to zvyknutý. I zložil to Dávid zo seba. (40) Vzal si do ruky palicu, vybral z potoka päť hladkých kameňov, vložil ich do kapsy medzi pastierske náčinie, ktoré mal, vzal si do ruky praka tak sa približoval k Filištíncovi. (41) A Filištínec sa stále viac a viac približoval k Dávidovi; muž, ktorý niesol jeho štít, kráčal pre ním. (42) Keď Filištínec pozrel a videl Dávida, pohrdol ním, lebo bol len mladíkom červenolícim a pekným na vzhľad. (43) I povedal Filištínec Dávidovi: Či som ja pes, že ideš proti mne s palicou? A Filištínec preklial Dávida svojimi bohmi. (44) A ďalej Filištínec hovoril Dávidovi takto: Len poď ku mne, nech dám tvoje telo nebeskému vtáctvu a poľnej zveri! (45) Nato Dávid odpovedal Filištíncovi: Ty prichádzaš ku mne s mečom, s kopijou a so štítom,, ale ja idem k tebe v mene Hospodina mocností, Boha šíkov izraelských, ktorého ty si potupoval. (46) Dnes ťa Hospodin vydá do mojich rúk, zrazím ťa, a zotnem ti hlavu. Dnes vydám mŕtvoly filištínskeho vojska nebeskému vtáctvu a zemským šelmám, aby celá zem poznala, že je Boh v Izraeli“. Amen
Slávnostné kresťanské zhromaždenie,
bratia a sestry v Kristu, Pánovi, milí konfirmandi!
Jar sa prejavuje všade okolo nás. Prišla do našich záhrad, na polia, do lesov a odiala všetko do krásnej zelene, farby nádeje. Okrem nej do nášho cirkevného zboru, do nášho chrámu v dnešnú tretiu nedeľu po Veľkej noci (lat.Jubilate) aj duchovná jar. Prišla v podobe radostnej oslavy vzkrieseného Krista Pána a nanovo prináša radostnú oslava života a výzvu k plesaniu a dnes aj v podobe slávnosti konfirmácie našich detí, mladých ratolestí a nádejí cirkevného zboru.
Keď boli pred štrnástimi rokmi boli tieto deti pokrstené, vnímali sme ich Krst ako duchovné znovuzrodenie. Rodičia a krstní rodičia sľúbili v ich mene, že ich budú vždy privádzať k živému, Vzkriesenému Pánovi, aby mohli neskôr sami vyznať svoju vieru v Neho, sľúbiť Mu vernosť a zároveň aj vernosť našej duchovnej matke – evanjelickej cirkvi. Tento sľub bol základom a východiskom celého ďalšieho konania a spoločného kresťanského života, smerujúcemu k plnému a pravému života.
Konfirmačná príprava sa končila, ale my si spoločne uvedomujeme, že v konečnom cieli ešte nie sme, že sme ešte nedosiahli to, o čo sa máme usilovať, ale spoločne „snažne bežíme“. Ak s apoštolom Pavlom prirovnáme našu kresťanskú púť k maratónskemu behu, k behu na dlhú trať, môžeme povedať, že sme dosiahli, alebo prišli k „prvej občerstvovacej stanici“ na tejto trati. Chceme spoločne prijať Kristom Pánom ponúknuté „občerstvenie“, doplnenie „vody“ a duchovných kalórií prostredníctvom „pravého pokrmu a nápoja“, ktorý nám dá silu „bojovať“ ďalej dobrý boj viery. Úvodné biblické slovo je pre nás povzbudením a výzvou:
Vykročme spolu na ďalšiu cestu života v mene Božieho Syna!
- On nám úspech zaručí
- On nám v láske žiť učí
- On nás cez pokánie omilostí
Milí bratia a sestry, milí konfirmandi !
Hovorí sa – a iste právom, že život je boj. Nemusí vždy ísť priamo o prežitie, alebo zachovanie života. Neraz tak hovoríme aj vtedy, keď nám ide o kvalitu života. Keď máme poznať a získať pravé hodnoty života. Aj vtedy je dôležité napnúť sily a um a je potrebné zápasiť o mnohé, zdanlivo drobné víťazstvá.
K takému zápasu o pravú hodnotu patrí aj zápas o víťazstvo viery v nebeského Otca. Vždy bol dôležitý, a je aj dnes, jej prínos pre nás, poznanie a skúsenosť, že viera patrí k dôležitým a pravým hodnotám života.
Keď sa ešte raz započúvame do textu Písma svätého, uvedomujeme si, že máme pred sebou príbeh a príklad mladého muža, ešte v podstate len „červenolíceho chlapca Dávida“, ktorý vstupuje na prahu mladosti do dôležitého boja a zápasu, ale hovorí odhodlane a s vierou k svojmu protivníkovi: „Ty prichádzaš ku mne s mečom, s kopijou a so štítom, ale ja idem k tebe v mene Hospodina mocností, Boha šíkov izraelských“…
Mladý pastier Dávid, neskorší kráľ Izraela jasne hovorí a vyznáva osobnú vieru a presvedčenie, kto mu v tomto, ľudsky videné – nerovnom boji s mocným Filištíncom, pomôže a zaručí úspech. Je to viera v Božiu pomoc. Preto sa snažme aj my urobiť náš život životom a zápasom bojovaným s Božou pomocou. Pre nás to znamená milosť a pomoc nášho Pána Ježiša Krista, dôveru v Toho, v meno ktorého sme boli pokrstení a mene ktorého smieme dosiahnuť napokon aj ten konečný cieľ – život v plnosti a sláve neba.
Milí konfirmandi!
Aj doteraz ste sa snažili prekonávať rozličné prekážky a úskalia života, ale je isté a nepochybné, že mnohé a ešte väčšie zápasy a skúšky vás čakajú. Budú to rozličné „zvieratá“, raz „lev, inokedy medveď“, ktorý vás budú chcieť olúpiť o duchovné hodnoty, ktoré ste získali a ktoré si máte strážiť. Tými zvieratami sú ľudia, ktorí žijú okolo nás. Niekedy sú to protivníci slabší, málo nebezpeční, ale môžete naraziť aj na „filištíncov“, silných ozbrojencov, ktorí sú mocní a bezohľadní. Aj oni môžu mať „vieru v svojich bohov“ a budú sa vám možno vysmievať, inokedy budú zastrašovať, práve tak, ako to robil Goliáš voči Dávidovi. Zostaňte pevní, pokojní, neklátiví vo viere. Pán Ježiš vám svoju pomoc poskytne a On sám vám napokon zaručí úspech života.
2. Uvedomte si tiež, že aj naďalej budú pri vás vaši milí a drahí rodičia, krstní i starí rodičia, ktorí vás s láskou prijali, s láskou vás vychovávali a preukazovali vám mnohé dobro. Aj vtedy, keď vás napomínali, snažili sa vám preukázať dobro a lásku. Iste ste im už poďakovali za všetko, urobíte tak ešte raz a znovu aj tu v spoločenstve ostatných veriacich. Nepochybne sa môžete na nich, otcov i matky oprieť aj v ďalšom živote po konfirmácii. Ani táto spoločná cesta v rodine, v ktorej predovšetkým má kvitnúť láska dnes nekončí.
Pri tom však každý rodič vie, že tým naším najlepším Učiteľom lásky je náš spoločný Pán Ježiš Kristus. On bude mať pre vás vždy čas, On vám bude pripravený odpustiť vám vždy znovu vaše hriechy mladosti a On nám všetkým dal príklad skutočnej a pravej lásky. Preto na Neho pamätajte vždy, na Neho myslite, keď budete hľadať zdroj lásky a od Neho sa učte vždy nanovo. Spoločne žime z Jeho zasľúbenie: „Ajhľa, ja som s vami po všetky dni…“.
Nedávno sme si priblížili syna košariskej fary, Milana Rastislava Štefánika, ktorý miloval svojich najbližších, ale aj svoj národ, z ktorého vyšiel a na slobodu ktorého nezabudol ani v cudzom svete a pre ktorý vstúpil aj do ťažkého boja ako letec a vojak. Bol mužom viery, lásky a nádeje a je naším veľkým príkladom.
Najväčším a najdokonalejším príkladom v dôvere k nebeskému Otcovi a príkladom dokonalej lásky je Syn Boží, Ježiš Kristus.
V Jeho meno dôverujte a s od Neho sa učte aj pravej, obetavej láske.
3. Bratia a sestry, milí konfirmandi!
Predstavili sme si mladého pastiera, neskoršieho milého pevca Hospodinovho a skladateľa krásnych Žalmov, úspešného kráľa Dávida. Od neho sa iste tiež môžeme učiť pevne dôverovať Hospodinu a slúžiacej láske, pretože ani on neišiel do zápasu s Goliášom pre osobnú slávu, ale pre dobro svojho národa. Bol ochotný položiť svoj život za bratov.
Avšak aj ten najväčší hrdina, alebo človek, ktorý síce miluje svojich, môže v určitom okamihu zakolísať a sklamať seba aj iných. Nemôžeme obísť ani veľký tieň na živote kráľa Dávida, totiž jeho hriech voči svojmu vojakovi Uriášovi Chetejskému a jeho manželke Batšebe, ktorú si nezákonne vzal za manželku.
My ako kresťania vieme, že nie sme dokonalí v láske. Zostáva preto otázka, čo máme urobiť vtedy, ak azda zlyháme na našej ceste, ak zakopneme a padneme do hriechu.
Kráľ Dávid prostredníctvom a s pomocou Božieho muža Nátana spoznal pravdu o sebe, spoznal svoj hriech, ale aj cestu, ktorá je cestou všetkých kajúcich hriešnikov. Z Božieho slova poznávame svoj hriech, učíme sa ho vyznať a ľutovať a potom prosiť o odpustenie nebeského Otca i našich blížnych.
Aj vy ste dnes iste prišli do chrámu po prosbách o zmierenie a odpustenie toho, čo ste možno zanedbali, v čom ste sklamali a tým Pána Boha rozhnevali. Kráčať cestou Kristovou znamená aj to, že vieme, kam a ku komu máme ísť a zdôveriť sa so svojimi hriechmi. Vieme, pred kým a prečo máme urobiť pravé pokánie. Opäť je tým najlepším Radcom, cestou a pravdou náš Pán a Syn Boží. Nevyženie nás, ani sa nám nevysmeje, ani nezneužije proti nám naše pokánie. Naopak, On je Ten, ktorý nám pomáha tým, že nám zo svojej milosti dáva plné odpustenie a pomocnú ruku na ďalšej ceste života.
Slávnostné kresťanské zhromaždenie, bratia a sestry, milí konfirmandi!
Vykročme preto spoločne na ďalšiu cestu života v mene Božieho Syna, Pána Ježiša Krista. On nám úspech zaručí, On nás aj naďalej v láske žiť naučí a On nás, kajúcich hriešnikov, dokonale omilostí, pozdvihne a zachová vo viere a privedie aj k pravému cieľu života vo večnosti. Amen
3. nedeľa po Veľkej noci. – MyS – Ľubomír Batka st.