Nie je chvála ako chvála
Pr 27, 1- 2:
(1) „Nechváľ sa dňom zajtrajším, lebo nevieš, čo deň prinesie.
(2) Nech ťa chváli iný a nie tvoje ústa, cudzí a nie tvoje pery.“ Amen
Bratia a sestry v Pánovi!
Aj jednoduché biblické pravdy nás môžu viesť k pokániu a môžu posilniť našu dôveru v Pána Boha. Zbierkou takýchto jednoduchých Božích právd v Biblii je aj starozmluvná kniha Prísloví. Mnohé z nich majú základ v ľudovej zbožnosti Izraelského národa, ktorý mal vedomie o Božom vyvolení a vedomie závislosti na Božej milosti. Dodnes toto povedomie mnohí Židia majú.
Viaceré príslovia podľa tradície pochádzajú priamo od slávneho kráľa Šalamúna, ale aj o od iných známych i menej známych Božích svedkov. O kráľovi Šalamúnovi je známe, že sa vo svojej mladosti modlil v Gibeone k Pánu Bohu v hlbokej dôvere a pokore: “ Ty Hospodine, Bože môj, Ty si učinil kráľom svojho služobníka po mojom otcovi Dávidovi. Ja som však mladý človek, neviem vychádzať ani vchádzať. Tvoj služobník je uprostred Tvojho ľudu, ktorý nemožno zmerať ani spočítať pre množstvo. Daj svojmu sluhovi poslušné srdce, aby spravoval Tvoj ľud, aby mohol rozoznávať dobré od zlého… Pánovi sa zaľúbilo, že si Šalamún toto žiadal a povedal: Dávam ti múdre a chápavé srdce, takže tebe rovného nebolo ani pred tebou, ani po tebe nepovstane taký ako si ty. Dám ti aj to, za čo si nežiadal: bohatstvo i slávu, takže za všetkých tvojich čias nebude ti medzi kráľmi nikto rovný. A ak budeš chodiť po mojich cestách…ako chodieval tvoj otec Dávid, predĺžim aj tvoje dni“.( 1 K 3,9 – 14)
Druhou správou o jeho živote je to, že bohatstvo a slávu „nezvládol“. Keď sa stal slávny a bohatý – spyšnel. Vybudoval síce slávny chrám v Jeruzaleme, ale podľa spôsobov orientálnych vládcov si zriadil hárem a následne pod vplyvom pohanských žien podľahol aj hrubému modlárstvu. Tento jeho duchovný úpadok možno výstižne vyjadriť slovenským ľudovým príslovím: „Keď sa starý somár zblázni, tak aj káru doláme“. Preto pre všetkých veriacich platí slovo Pána Ježiša kresťanom do Smyrny: „ Buď verný až do smrti a dám ti veniec života“! (Zj 2, 10).
Bratia a sestry V Pánovi!
Výrok z knihy Prísloví nám chce povedať dôležité pravdy v súvise s chválou a chválením sa človeka. Všimnime si najskôr to druhé, všeobecnejšie napomenutie z dnešného svätého textu: „Nech ťa chváli iný a nie tvoje ústa, cudzí a nie tvoje pery.“
To, čo zneje z tohoto napomenutia Božieho zákona ohľadom chvály a chválení sa človeka, môže sa nám javiť ako niečo malicherné a ničotné, čo nemá nejaký vážny dopad na náš kresťanský život. Ale opak je pravdou. Prirodzene, svet okolo nás považuje chválenie seba samého div nie za cnosť. Je za ním túžbu človeka, byť uznávaný, akceptovaný a pozitívne prijímaný svojimi blížnymi, ktorá je prirodzená.
Je pravdou aj to, že mnohí ľudia si chválu, či pochvalu skutočne zaslúžia, či už za dosiahnuté výsledky, za vykonané dobro, za mimoriadny výkon a hrdinské činy. Keď ale chvála neprichádza, alebo prichádza len v nepatrnej miere, vtedy je človek v pokušení siahnuť po samochvále. O samochvále však výstižne hovorí naše slovenské ľudové príslovie, že „samochvála smrdí“. Výsledný efekt môže byť tak v konečnom dôsledku opačný: blížnych samochvála popudzuje, alebo aj odpudzuje, keďže chválenkárov ľudia nemajú radi.
Pán Boh chce svojím slovom obnovovať a budovať naše vzťahy na dobrých základoch a preto hovorí:“ Nech ťa chváli iný, nie tvoje ústa, – cudzí – nie tvoje pery“. Chváliť, či pochváliť by sme mali všetkých a všetko čo je chvály hodné. Najmä ľudí, ktorí to potrebujú počuť pre svoje nízke sebavedomie a pre neskúsenosť a neistotu vo svojom konaní, by sa neprehlbovala ich frustrácia. Rodičia majú svoje deti nielen karhať a napomínať,pretože dieťa je citlivé a krehké a potrebuje často skôr podporu a povzbudenie. Konajme tak, ako konal a koná Pán Ježiš, ktorý „trstinu nalomenú nedolomil a tlejúci knôt neuhasil“. Inou takou krehkou skupinou ľudí sú manželia, na čo by mali ich manželky vždy pamätať…V knihe Prísloví máme síce krásnu chválu súcej ženy, ale pochváliť treba aj manželov, inak by sa mohli dožiť nemilých prekvapení.
Samozrejme, chváliť máme to, čo je Pánu Bohu milé a ľuďom prospešné. – Z cirkevného života uvediem starý, ale pravdivý príbeh: Keď okolo roku 1855 prišiel kázať na Bukovec mladý kaplán Ján Leška, po službách Božích mu kostolník povedal:“ Pán kaplán, jestli nebudú pyšný, pújde šťestí aj pred nima aj za nima. Líbilo se to Pánu Bohu i nám“ (J.Bodnár: Historia cirkve ev.a.v Bukovskej).
Príkladom kresťanského zmýšľania je pre nás apoštol Pavel, ktorý v liste Galatským o svojej apoštolskej službe napísal: „ Ak Duchom žijeme, aj obcujme podľa Ducha. Nebuďme žiadostiví márnej chvály, popudzujúc sa a závidiac si navzájom“. (G 5, 25-26)
Animisijné úspechy cirkevného zboru nie sú dôvodom nejakej osobnej chvály a chválania sa, keďže akékoľvek pravé duchovné prebudenie, alebo obrátenie ľudí nie je naším dielom, ale dielom Božím. Preto chvála a oslava v cirkvi má patriť predovšetkým Pánu Bohu. Apoštol Pavel aj v ďalších slovách Galatským kresťanom napísal: „Bože chráň, aby som sa aj ja vychvaľoval, ak len nie krížom nášho Pána Ježiša Krista, ktorým mi je svet ukrižovaný a ja svetu“. (G 6,14)
Bratia a sestry!
Z týchto dôvodov aj sviatky apoštolov v cirkvi: Petra a Pavla, mučeníka Štefana a iné nemajú a nemôžu byť oslavou človeka.
Podobne aj vo sviatok Pamiatky posvätenia chrámu, v niektorých zboroch veľmi obľúbený, musíme vždy dať pozor na to, aby sme neoslavovali staviteľov kostola, dobrodincov a horlivých budovateľov chrámu na prvom mieste, ale Hospodina. Aj keď sme ľuďom vďační za ich službu a obete, platí slovo Žalmistu: „Nie nám Hospodine, nie nám, lež menu Tvoju patrí česť a sláva naveky“.
Z toho všetkého je zrejmé, že nielen samochvála, ale aj akákoľvek márna chvála je nielen ľuďom nepríjemná, ale v Božích očiach je hriešna.
V našej cirkvi vládne dnes veľká netrpezlivosť, ba až nespokojnosť s misijným napredovaním cirkvi, Všade badáme skôr akúsi duchovnú letargiu a úpadok. Cirkevné zbory trpia úbytkom duší, niekde sa boria s finančnými problémami, mladé rodiny sa nám strácajú. V snahe po obživení cirkvi, po jej „revitalizácii“ sa siaha k rôznym tzv.novým formám misie. Prejavom týchto foriem sú aktivity bežné a známe skôr v svetskej sfére, počnúc od neformálnych stretnutí a posedení „pri kávičke“, až po usporadúvanie cirkevných plesov. Preto sa v zboroch zavádzajú tzv.zborové dni, seniorálne dni, dni dištriktuálne a stretnutia j celocirkevné. Iste, radi by sme všetci chceli vidieť početnejšie zástupy ľudu Božieho, ako sú známe z nedeľných bohoslužieb.
Keď sa taká duchovná aktivita uskutoční, je o čom písať v našej cirkevnej tlači, alebo v kňazských správach. Nič proti tomu, ak len pri tom nezabudneme na nadbytočnú márnu chválu.
Bratia a sestry v Kristu, Pánovi!
Sú tu však dnes aj iné snahy, ktoré vyvolávajú niekedy rozpaky, niekde úsmevy, ale aj vážne otázniky. Do našich evanjelických služieb Božích zavádzajú v poslednom čase niektorí aktéri tzv. svedectvá. Ide o svedectvá rôznych ľudí, ktoré sú veľmi zvláštne. Rečníci sa pri nich predháňajú v osobnej samochvále. Hovoria: „Pozrite len na mňa: nemodlieval som sa, ale obrátil som sa a hľa, ako sa viem modliť. – Pil som, ale znovuzrodil som sa a pozrite, aký som slušný človek. – Chodil som do kostola, ale bol som hriešnik – ale obrátil som sa, a. hľa, aký som dobrý a svätý človek. Potom zvyčajne vyzývajú poslucháčov k nasledovaniu. Otvorene, alebo skryte robia „reklamu pre nebo“, ale nie k zotrvaniu na pôde našej cirkvi, lebo tá je vraj málo svätá. Chvália len iné, nové spoločenstvo a spoločenstvá a v konečnom dôsledku svoju duchovnú matku opúšťajú.
V jednom susednom senioráte pôsobí misijné stredisko: Súš a v inom vedľajšom senioráte pre zmenu stredisko s názvom: Prístav. Náš evanjelický Spevník nepoužívajú a prinášajú „lepšie“ piesne, ktoré nazývajú „chvály“. Svoje stretnutia neraz konajú práve v čase riadnych služieb Božích, ktorým, vraj, mladí nerozumejú, lebo na nich máme „zastaralú liturgiu“.
Často je v týchto „svedectvách“ veľa zbožnej samochvály, o ktorej však platí to, čo o každej inej samochvále. Aby chvála propagátorov nebola až príliš nápadná, držia sa zásady, ktorá by sa dala sformulovať takto: “Pochváľ svojho brata a keď bude treba, pochváli on teba“. Poznávacím znakom je, že meno toho, koho chcú pochváliť vyslovujú v zdrobnenine: „Janko, Paľko, Silvinka atp.“. Mená, podľa nich neobrátených, vyslovujú najčastejšie priezviskom.
Čo môžeme bez hriechu povedať o tejto nove (staronovej ) praxi?
Je toto cesta duchovného budovania naších zborov a k tzv. „revitalizácii“ našej cirkvi? Bude takto zajtra naša cirkev živšia, silnejšia, početnejšia? Tu nás k opatrnosti nabáda aj dnešné Božie slovo: “Nechváľ sa dňom zajtrajším, lebo nevieš, čo deň prinesie“.
Dôvera v naše aktivity, v naše diela, naše „dobré skutky“ a naše plnenie zákona by nemala prekryť dôveru v Božie konanie v Slove, v Božie zaľúbenia a milosť. Apoštol Pavel nás učí vyznávať:“ Nepohŕdam milosťou Božou. Lebo ak je spravodlivosť zo zákona, tak Kristus nadarmo umrel“. ( G 2, 21) Obrazne povedané: Ak si človek svojím úsilím dokáže zhotoviť rebrík do neba, Kristus nemusel prísť na tento svet.
Dôverujme aj dnes cesteM.Luthera, keď v reformácii cirkvi kládol na prvé miesto zvestovanie slova Božieho a prisluhovanie sviatostí a dôverujme biblickému učeniu o ospravedlnení hriešneho človeka z milosti a vierou v Ježiša Krista.
O našich plánoch a zámeroch zmýšľajme realisticky a skromne, ako nás to učí aj apoštol Jakub:“ Vy, ktorí hovoríte: Dnes, alebo zajtra vypravíme sa do tohto, lebo tamtoho mesta, pobudneme tam rok a budem kupčiť a zarábať…miesto toho, aby ste hovorili: Ak Pán bude chcieť budeme živí a vykonáme toto, alebo tamto!, teraz sa vychvaľujete v pýche! Každá takáto chvála je hriešna.“ (Jk 4, 13-16)
Bratia a sestry!
O našej ľudskej službe a konaní napokon vždy rozhodne Ten, v ktorého rukých je všetko, aj posledné hodnotenie. V chvále a v chválení buďme striedmy, a ak aj ľudia možno neocenia našu prácu, službu, našu vieru a lásku, pamätajme, že ju napokon ocení a nezabudne na ňu Pán vekov. Mnohí presbyteri a služobníci našich cirkevných zborov v skromnosti a tichosti slúžia svojim zborom a my ich nevieme primerane oceniť finančne a žiaľ, niekedy ani dobrým slovom. Ako kresťania však čakajme všetci na ocenenie a chválu nášho Pána, ktorá určite príde: „Správne a dobre verný sluha, nad málom bol si verný, nad mnohým ťa ustanovím, vojdi v radosť svojho Pána“. Amen
18.nedeľa po Svätej Trojici – MyS – Ľubomír Batka st.
OsA 18.N.po Sv.Tr. 06/26