Viera v život večný Kvet opršal i uschla tráva, drahý Pane, Na zemi nemoc, bôľ i umieranie – A predsa v duši našej preradostne, Bo Ty si zlomil smrti čiernej ostne! Ty vzkriesenie si, život – naša spása! Slovo Tvoje nám nový … Čítať viac
„Žalm judského kráľa Chizkiju, keď bol chorý a vyzdravel zo svojej choroby. Povedal som: V polovici svojho života musím odísť, do brán podsvetia som vykázaný na zvyšok mojich rokov. Povedal som: Neuvidím viac Hospodina v krajine živých, neuzriem človeka medzi obyvateľmi sveta. Môj príbytok je strhnutý a odvlečený odo mňa sťa stan pastiera. Dotkal som svoj život ako … Čítať viac
O súde Kristovom J 5, 21- 29: „Lebo ako Otec kriesi mŕtvych a oživuje, tak aj Syn oživuje koho chce. (22) A Otec ani nesúdi nikoho, ale celý súd odovzdal … Čítať viac
Viac ako reštitúcia Ján 11, 1-11, 17, 27, 35 – 45: „Bol jeden nemocný, Lazar z Betánie, z mestečka Márie a jej sestry Marty. (2) Bola to Mária, ktorá pomazala Pána masťou a svojimi vlasmi … Čítať viac
Môj otec prišiel ko mne, — ako neraz chodíza tichých, hviezdnych nocí, — prišiel z cmiterana pár slov: opýtať sa, ako sa mi vodí,jak‘ znáša hruď, čo Pán Boh z lásky namerá . . . Bol skľúčený, jak‘ niekdy, keď sa vrátil z prácev deň sobotný — tak pozde, s celou týždňovkou,len oči ešte mdlejšie, … Čítať viac
Zamyslenie na cintoríne Ty vzkriesenie si i život, Pane,ku Tebe v kríži dvíhame dlane…Ó, teš nás, zdvíhaj a vierou spravujpo časnom žití nebo nám daruj! Amen. (M.R) F 3, 2O-21: “ Ale naša otčina je … Čítať viac
Ako spomíname? Skloň sa k nám, Bože, z milostia podaj v našich smútkoch ramä:sám poteš – slovom uhosti,keď spomíname…spomíname…Veď len Tys’ naša útechaa nádeje i sily zdrojom…Duch Tvoj nás zúfať nenechá,veď pokoj skvitá v lone Tvojom…Amen ( M.R.) Mk 4, 35 – 41: “V ten … Čítať viac
Spoločenstvo, ktoré je večné Smrť – za hriech odplataBoh cnosti odmení.Raz zasľúbil nám raja viac to nezmení.V slepote nevidíšjas otvorených brán,nebesá dokorán.Prehliadni! Uvidíš. Amen (M.R.) J 17, 22 – 26: “A slávu, ktorú si Ty dal mne, ja som dal im, aby boli jedno, ako my jedno … Čítať viac
Tie tvoje ruky zrobené,mať moja, zľúbal vrelosom, milo-nežne zloženéna moje mladé čelo,keď si ma z domu vyslalaa pritom vrúcne žehnala:„Boh spravuj kroky tvoje,ty milé dieťa moje!“ V tie tvoje oči zrosené,mať moja, pohľad milýsom vnosil nežne, skrúšenea rieknul ti v tej chvíli:„Ach neplač, neplač, ľúba mať, —to nemôž’ večne potrvať?,syn tvoj ti príde spiatky v … Čítať viac
Slnca lúče hravézapadali, hasli práve,keď som vstúpil v záhradu pokoja, —kde sa túžby duše už ukoja; —a kde klesne ubolená hlava, —kde bôľ hynie a spočin nastáva,a kde mŕtve telátíško spia, keď duša odletela! — Noci závoj tmavýpovrch zeme i hôr hlavyzapálil už; — mesiac za mrakamičupel tíško s tisícmi hviezdami,jakby šípil: okolo polnociže dľa danej z výšin neba moci,v … Čítať viac
