Sila blahoslavených je v Bohu
Svätý Bože, príjmi naše chvály,
za deň, ktorý si nám daroval.
Vieme, že záleží na nás, ako ho využijeme,
práve tak, ako celý náš život, ktorý je Tvojím darom.
Daj nám žiť podľa Tvojho Ducha,
aby sme dávali miesto dobrému a nie zlému.
Dávaj nám silu, aby sme v skúškach neklesali a nereptali.
Popraj nám víťaziť s naším Pánom, Ježišom Kristom
vo všetkých skúškach a zápasoch života.
Za to všetko chceme Ťa chváliť
tu časne i potom vo večnosti. Amen
Ž 92:
„Dobre je Hospodinu ďakovať a ospevovať Tvoje meno, Najvyšší;
(3) za rána Tvoju milosť zvestovať a Tvoju vernosť po nociach
(4) hudbou na desaťstrunnej lutne, na harfe a hrou na citare.
(5) Lebo si ma rozradostil, Hospodine, svojimi činmi;
nad skutkami rúk Tvojich plesám.
(6) Aké veľké sú Tvoje skutky, Hospodine, prehlboké sú
Tvoje myšlienky !
(7) Nerozumný človek to nechápe, blázon to nepochopí.
(8) Keď bezbožníci rašia ako bylina
a prekvitajú všetci páchatelia neprávosti,
to preto, aby boli naveky vyhladení.
(9) Ty si však Najvyšší naveky, Hospodine!
(10) Lebo hľa, Tvoji nepriatelia, Hospodine,
lebo hľa, Tvoji nepriatelia zahynú,
a rozptýlení budú všetci páchatelia neprávosti.
(11) Vyvýšiš roh môj ako byvolí a pomažeš ma čerstvým olejom.
(12) Moje oko uvidí mojich sliedičov a moje uši počujú o zlosynoch,
keď povstávajú proti mne.
(13) Spravodlivý bude prekvitať sťa palma
a vyrastie ako libanonský céder.
(14) Tí, čo sú zasadení v dome Hospodinovom,
prekvitať budú na nádvoriach nášho Boha,
(15) ponesú ovocie i v šedinách a budú svieži, čerství,
(16) aby zvestovali, že je priamy Hospodin,
moja skala, v ktorej niet neprávosti. „ Amen
Milí bratia a sestry v Kristu Ježiši, našom Pánovi!
Vzťah človeka k Pánu Bohu nie je ideálny. Rajské spoločenstvo je dávno minulosťou. Pán Boh to má s nami ťažké…
Možno si pomyslíme: On to má ťažké najmä s bezbožníkmi a nevercami, s tými, ktorí hovoria: „Niet Boha !“ a s tými, ktorí odmietajú plniť Jeho vôľu a pohŕdajú Jeho láskou. Popierajú existenciu Pána Boha a súčasne paradoxne hovoria, že chcú proti Pánu Bohu bojovať. Nepochybne, „má to ťažké“ aj s nimi.
Neraz to máme s nimi ťažké aj my, a hovoríme podobne ako Žalmista: “ Keď bezbožníci rašia ako bylina a prekvitajú všetci páchatelia neprávosti, to preto, aby boli naveky vyhladení“.
Bezbožný svet je okolo nás aj dnes a kto tvrdošijne zostáva na ceste nevery a hriechu, rúti sa do záhuby.
Na druhej strane však z iných slov Písma vieme, že:“ Pán Boh chce, aby všetci ľudia boli spasení a prišli k poznaniu pravdy“.
Keď Hospodin videl skazenosť sveta a „zabolelo Ho srdce“, dopustil na starý svet potopu. Ale po nej dal veľké, pre človeka až nepochopiteľne veľké zasľúbenie, že taký trest, totiž zničenie života už na zem nedopustí. Pre nás je toto zasľúbenie prejavom veľkej Božej milosti a dobroty.
Práve o tejto Božej milosti mnohí pochybujú, alebo sú voči ponuke Božej lásky ľahostajní a vlažní. Vieme však, čo povedal Pán ježiš práve na adresu vlažného laodicejského cirkevného zboru: „Pretože nie si ani studený, ani horúci, ale si vlažný, vypľujem ťa z úst“.
Zostávajú tu ešte ľudia veriaci, ale ako sme už povedali, aj s nami „to má Pán Boh ťažké“. Možno dokonca najťašie. Pýtame sa : Ako? Prečo?
Neraz sa totiž podobáme apoštolovi Petrovi, ako ho poznáme z Getsemansje záhrady, kde spal vtedy, keď mal bdieť a modliť sa. Bol až príliš horlivý, keď mal znášať utrpenie so svojím Majstrom a zobral do ruky meč, aby so „svätým hnevom“ bojoval za Krista. Vieme, že z Božej milosti spoznal Ježiša správne vtedy, keď vyznal: „Ty si Kristus, Syn Boha živého“, napokon však tri krát svojho Pána zaprel. Pán to „mal aj s ním ťažké“ a má to ťažké aj s nami, keď na otázku o našej viere hovoríme: „Verím Pane – pomôž mojej nedôvere!“
V pokore nám prichodí vyznať, že často je náš prístup k Hospodinu podobný spôsobu pohanov, ktorí sa riadia princípom: „Do ut des“- čo znamená: „Daj, aby ti bolo dané“! Podstatou takéhoto prístupu je presvedčenie, či dokonca priamo tendencia, urobiť z Pána Boha akýsi „nástroj“ ľudskej vôle, alebo dokonca „vec“, na spôsob automatu. Niečo do neho dám a on je povinný dať mi to, čo očakávam. Pohania veria: Dávam božstvu obeť, aby som dosiahol to, čo chcem. V takomto duchu konajú svoje modlitby aj niektorí kresťania. Ak sa pomodlím ( to je moja obeť), iste mi Pán Boh splní moje prosby, túžby, očakávania, alebo žiadosti.
Žalmista nás povzbudzuje k úprimnej, spontánnej a trvalej vďake: „Dobre je Hospodinu ďakovať a ospevovať Tvoje meno, Najvyšší; za rána Tvoju milosť zvestovať a Tvoju vernosť po nociach“. Ďakoval Hospodinu neprestajne, aj keď v jeho živote prichádzali aj skúšky viery. Také chvíle sú aj v našom živote. Prichádzajú aj vtedy, keď sa modlíme a Hospodin odpovedá inak, ako my žiadame, alebo nám ako svojim deťom hovorí: Počkaj, dám ti, po čom túži tvoje srdce – ale spôsob, miesto a čas určím sám. Preto sa v duchu pýtajme: Vieme byť my „na modlitbách ustaviční“ a pritom trpezliví? Dokážeme bez pochybovania očakávať na Hospodina?
Nasledujúci príbeh je pravdivý: Raz, v letnom období, keď dlhšie nepršalo, pred nešpornými službami Božími mi jedna sestra povedala: Mali by sme sa pomodliť za dážď. Súhlasil som.
Po výklade som tak v modlitbe aj urobil. Keď sme vyšli z kostola, prekvapila ma iná spolusestra a povedala mi: Pán farár, moja mama ma učila, že za dážď netreba prosiť ! – Prekvapene som sa spýtal: A prečo, ako to zdôvodňovala? A ona povedala: Pán Boh vie čo robí a prečo to robí! On na nás nezabúda, ale možno nás skúša…Za dážď máme hlavne ďakovať! – S prekvapením, ale s láskou som sestre Márii poďakoval za túto „kázeň“ evanjelia a poučenie, na ktoré som nikdy nezabudol.
Možno sa mnohí aj v tomto roku modlili za dážď. Nevyčítame to nikomu. Keď však zaprší – budeme vedieť aj ďakovať? Alebo sa zachováme tak, ako tí uzdravení desiati malomocní?( L 17, 11 – 19) Desiati volali a prosili o uzdravenie a keď ich Ježiš uzdravil, iba jeden jediný prišiel, aby mu poďakoval. Aj to bol Samaritán, čiže podľa Židov polopohan…
Žalmista hovorí, že „je dobre Hospodinu ďakovať“ a ešte lepšie ak človek ďakuje a oslavuje Hospodina hudbou, či spevom. Lebo Hospodin dáva ľuďom dobré dary a neraz dokonca robí „veľké veci“, čiže koná aj divy. Často nám dáva viac ako prosíme, alebo prosiť dokážeme. Pravdu mal teda náš veľký pevec Juraj Tranovský, keď povedal: “Dva krát sa modlí, kto spieva, len keď pri tom srdce býva!“. K „Cithare sanctorum“ pripojil aj „Phialu odoramentorum“…Nech je jeho odkaz a jeho požehnané dielo medzi nami stále živé a inšpirujúce!
Nepochybne, máme v osobnom, rodinnom i cirkevnom živote dosť dôvodov so žalmistom svedčiť a vyznávať: “ Lebo si ma rozradostil, Hospodine, svojimi činmi; nad skutkami rúk Tvojich plesám. Aké veľké sú Tvoje skutky, Hospodine, prehlboké sú Tvoje myšlienky“. (v.5 -6)
V tomto časnom živote máme byť pripravení aj na to, že sa okolo nás nájdu aj posmievači, aj nerozumní ľudia a bezbožníci, ktorým sa možno dobre vedie, lebo peniaze a majetok im nechýba. Obyčajne však ich majetok nepochádza z poctivej práce, skôr naopak. To sa môže stať skúškou viery pre človeka poctivo pracujúceho a skromného, ktorý čaká na svoju mzdu a odmenu ktorá nie je žiadnou rentou, ani kapitálom. Možno sa niekto podobá a zmýšľa ako Jóbova žena, ktorá chorému a schudobnenému mužovi hovorí: “Zloreč Bohu a umri !“. Životných príbehov podobných zbožnému Jóbovi je vždy dosť. Nikdy nemôžeme vedieť, či sa nedostaneme do takej situácie, keď povieme: “Dokiaľ sa budeš skrývať Hospodine“? (Ž 89, 47) Sme roztrpčení, keď vidíme, že bezbožníci okolo nás nielen „rašia“ a vyrastajú ako huby po daždi, ale dokonca „prekvitajú páchatelia neprávosti“.
Preto máme prosiť nášho Pána o trpezlivosť a s dôverou očakávať na Jeho milosť. On je verný a nikoho nedovolí pokúšať a skúšať nad možnosť, ale „s pokušením spôsobuje aj vyslobodenie, aby sme ho mohli zniesť“. Naši predkovia dokázali obstáť a prekonať oveľa väčšie skúšky a neprávosti ako prežívame my dnes, preto sa máme aj od nich učiť dôverovať Hospodinu. Povzbuďme sa aj myšlienkou istého mladého muža, ktorý napísal: “ Ľudia reptajú, že Pán Boh dal na ruže aj tŕne. Mali by ho chváliť za to, že aj na tŕne dal ruže“!
Prosme Toho, ktorý je verný vo svojich sľuboch, aby podľa svojej milosti a lásky konal aj pri nás a naplnil svoje zaľúbenia, tak ako to dokázal v živote Žalmistu. Spôsobom a v čase, ktorý On určí za najvhodnejší:
„Spravodlivý bude prekvitať sťa palma a vyrastie ako libanonský céder. Tí, čo sú zasadení v dome Hospodinovom, prekvitať budú na nádvoriach nášho Boha, ponesú ovocie v šedinách a budú svieži, čerství, aby zvestovali, že je priamy Hospodin, moja skala, v ktorej niet neprávosti“. S našimi otcami spievajme a vyznávajme:
„Pán Boh je mi silou a dúfaním,
potešením istým a nepremenným;
len v Jeho moci i vo dne i v noci
hľadám pomoci“. (ES 525, 1) Amen
14.nedeľa po Svätej Trojici – MyS – Ľubomír Batka st.