250. výročie narodenia vlastenca Jána Šuleka
Na starom cintoríne v Sobotišti stál hrobový kameň, na ktorom bol nápis, ktorý sa na rozdiel od samotného pomníka zachoval vďaka odpisu miestneho kňaza Pavla Beblavého. Nápis znel:
„Hrobe, co v tvém lúne kryješ?
Muže, jenž si pletl věnec
Jak otec, manžel, vlastenec.
Věnec lásky a věrnosti.
Buď mu blaze ve věčnosti.
Poutníku viz, ať tak žiješ!”
Zde odpočívá Dvojct. P. Jan Šulek,
C. Ev. Sobotištské sl.B.k. a bratrstva Nitr. Spolustarší –
uprostřed svých dvou milovaných manželek:
Rosiny Margarethy Weber a Marie Neuman,
zanechav 15 dítek.
Nar.1774. dne 29. juni. + 1837. d. 6. X. – bra. (decembra)
Štúdiá
V tomto roku si pripomíname 250. výročie narodenia Jána Šuleka. Rodičia tohoto významného muža boli Michal Šulek a Anna rod. Kavecová a bývali v Rajci, kde sa Ján 29. júna 1774 narodil. Neskôr prešli do Veľkej Vsi na Orave. Jeho prvým učiteľom bol vlastný otec v škole vo Veličnej. Keď túto školu nariadením vyšších vrchností zavreli, otec ako učiteľ menších detí chodil každodenne do artikulárnej cirkvi v Istebnom a s ním jeho syn ako žiak. Učiteľom tu bol vtedy Ján Škrabák, ktorý začal Šuleka vyučovať latinčinu. Istý čas chodil aj do školy v Paludzi, kde bol farárom jeho strýko Matej Šulek. V roku 1785 prešiel Ján k druhému strýkovi, Jánovi Šulekovi, ktorý bol farárom v Kunovej Teplici, kde pobudol dva roky, aby sa naučil po maďarsky. Potom študoval rok v Banskej Štiavnici a ďalej v Kežmarku, kde za učenie pomáhal svojmu učiteľovi.
Učiteľ a kňaz
Na ceste z Kežmarku prechladol a ochorel. Na liečenie ho vzal strýko Matej do Níreďháze (Nyíregyháza), kam prešiel za farára. Na svoje útraty poslal Jána do Debrecína na kolégium a tu za dva roky ukončil rétoriku. Odtiaľ opäť odišiel do Kežmarku, kde strávil päť rokov a ukončil filozoficko- teologické vzdelanie. Po skončených štúdiách bol krátko vychovávateľom Mikuláša Okoličányho a následne bol vyvolený v Hybiach za učiteľa.
V roku 1801 bol povolaný za učiteľa do Mošoviec v Turci, kde učil i neskoršieho básnika a kňaza Jána Kollára. Životopisec (zrejme syn Karol Šulek) o Jánovi Šulekovi napísal: „Nevzdálím se od pravdy, že on první jiskru zápalu a národní povědomosti v prsách oslávencových zapálil”. Ján Šulek zostal s Jánom Kollárom v priateľskom zväzku až do smrti.
V Hybiach i v Mošovciach pracoval na latinskej gramatike, ktorá vyšla v Banskej Bystrici pod názvom: „Latinská gramatika k dobrému slovenské mládeži slovenským jazykom od Jána Šuleka”.
Neľahké rodinné pomery
Z Mošoviec prešiel v roku 1805 do Pržna na Moravu, kde pôsobil ako kňaz, a súčasne i ako učiteľ až do roku 1814. V tomto roku, dňa 21.decembra ho povolala evanjelická cirkev v Sobotišti za svojho kňaza. Tu pôsobil najskôr po boku staručkého Bohuslava Mudroňa, kde jeden rok pôsobil s Mudroňom i Pavel Bórik. Šulek úradoval s Mudroňom až do 25.decembra 1820, kedy Mudroň zomrel. Po jeho smrti slúžil Šulek sám. Krátko po svojom príchode prežili veľký žiaľ, keď im dňa 6. januára zomrel deň po pôrode synček a následne 21.januára 1815 zomrela aj manželka Ružena Weberová, ktorá mu zanechala osem nedospelých detí. V tejto ťažkej situácii, keď mal v cirkvi a vo fíliach množstvo povinností a často musel odchádzať od detí, rozhodol sa hľadať pomocníčku a matku deťom, ktorú našiel v šľachetnej Márii Neumannovej z Nového Mesta nad Váhom, s ktorou vstúpil do stavu manželského. Aj druhá manželka mu však zomrela 17. decembra 1837, následkom nešťastného pôrodu.
Opora v Samuelovi Jurkovičovi
Znášal tak podobný údel ako jeho najbližší spolupracovník, miestny cirkevný učiteľ Samuel Jurkovič, ktorý v Sobotišti podobne pochoval dve manželky a tri deti. Spoločne si pomáhali a posilňovali sa v ťažkých chvíľach. Súčasne spoločne premýšľali aj nad zlepšením duchovného, ale aj hospodárskeho stavu svojich cirkevníkov. Ján Šulek bol rozhľadený kňaz a jeho teoretické poznatky sa snažil prakticky založený Samuel Jurkovič uvádzať do života. Vinikajúco si rozumeli a navzájom sa dopĺňali.
Vzdelávanie mládeže i autorská činnosť
Ján Šulek bol nielen obľúbený kazateľ a rečník, ale aj priateľ a spoločník. U neho sa schádzali vlastenci a hovorili o činnosti národnej, o potrebách a pokrokoch vo vzdelávaní, ale aj o zaostalosti ľudu, ktorú chceli odstrániť. Na sobotištskej fare horlivo debatovali aj o pravopise – kde treba písať „i“ a kde „y“. Možno povedať, že Ján Šulek sa zvlášť venoval vyučovaniu ľudu a mládeže, o ktorú sa len málokto staral. O jeho činnosti a práci svedčia tlačou vydané knižky:
1. První začátkové náboženství křestanského
2. Katechizmus náboženství křestanského
3. Latinna grammatika
4. Latinská grammatika (už spomenutá)
5. Rozmlouvání o ohni; vydané od stavov stolice turčianskej (1804)
6. Kunšt živé ploty dělati; z mléka více másla vyvésti (1835)
7. Vodolékař (1838)
8. Nábožná přemyšlovánní o utrpení Ježíše Krista (1836)
9. Nákladom istého viedenského kníhkupca mal byť vydaný pre školské potreby Slovník v štyroch rečiach: latinskej, nemeckej, slovenskej a maďarskej, čo sa ale nestalo. Zanechal aj viaceré rukopisy, ktoré sa však stratili.
V senioráte zastával úrad dekana (1815 – 1826), ktorého úlohou bolo dohliadať na výučbu detí v cirkevných školách. Neskôr bol na konvente v Skalici vyvolený za konseniora (zástupcu seniora).
Deti aktívne v cirkvi i národe
Nie náhodou sa na jeho pomníku uvádzala jeho služba v rodine ako otca a manžela. Jeho pozostalých 15 detí boli ozdobou nielen rodiny, ale aj cirkvi a národa (s výnimkou Mateja Eduarda).
V Sobotišti sa manželom narodili:
1. Simenon (*5.1.1815 – + 6.1.1815)
2. Karol Bohuslav (*22 4.1816 – jazykovedec, spoluzakladateľ spisovnej srbochorváčtiny, redaktor, a od roku 1874 tajomník Juhoslovanskej akadémie vied. Zomrel v Záhrebe 30. 9.1895)
3. Mária Ľudovíta (*2. 12.1817 – vydatá za farára Pavla Štefánika v Krajnom (26. 6.1836), stará matka M. R .Štefánika)
4. Zuzana Karolína (10. 9. 1819 – + 1891, vydatá za farára a seniora Jána Szepessyho v Suchodole (okr. Nový Jičín), narodeného v Sobotišti.
5.Ľudovít (*12. 12 1822 – kaplán u Jozefa Miloslava Hurbana v Hlbokom, spolu s Karolom Boórikom ako doručovatelia Žiadostí slovenského národa v stolici Nitrianskej prijatých na Brezovej pod Bradlom 28. 4.1848,v Nitre boli obaja uväznení. Ľudovít zomrel ako martýr slovenského národa v kazematách v Komárne 17. 6.1849).
6. Fridrich Vilhem (*31.3.1825 – + 20. 10. 1848), popravený štatariálnym súdom v Bereksegu ( Šulekovo) za aktívnu účasť v slovenskom národnom povstaní, martýr slovenského národa).
7. Matej Eduard (31. 1.1827 – obchodník, jediný zo Šulekovcov si pomaďarčil meno na Sulyok).
8.Hermína (*2. 12.1829 – bola manželkou Jána Boóra, farára v Krajnom)
9. August Simeon (ako trojročný zomrel 14. 8.1834)
Z prvého manželstva sú známe deti: Judita, vydatá za Pavla Peťka, Ľudovíta vydatá za Františka Gaussa, bývali v Rovensku, kde sa im narodila dcéra Kristína. Imrich bol učiteľ v Banskej Štiavnici. Ján Michal Šulek, lekár (1806 –1860), ktorý bol autorom prvého ortopedicko-traumatologického diela pre ránhojičov u nás.
Pracoval až do smrti
Keď Ján Šulek 28.mája 1837 vážne ochorel, rozšírila sa zvesť o jeho smrti, ale dokázal sa ešte zotaviť. Keď mu však v 51. roku života zomrela druhá manželka Mária, jeho nemoc sa zhoršila. 12. novembra so slzami v očiach posledný krát dával požehnanie v chráme. Potom prišla druhá nemoc, (žltá zlátenica), ktorá sa premenila na čiernu, ktorá ukončila jeho život. Šulek neúnavne pracoval až do smrti. Keď nevládal čítať, lebo mu vypovedal aj zrak, predčítal mu syn Karol Bohuslav, ktorý ho ako levíta zastupoval aj na bohoslužbách v kostole, až do roku 1838. Šulek aj na smrteľnej posteli robil plány k novým prácam, ktorými chcel pozdvihnúť svoj národ. Poslednou myšlienkou, ktorou sa zaoberal bola túžba založiť čitateľský spolok, pre ktorý napísal svoj posledný príspevok. O dva dni na to, 6. decembra 1837 zomrel v 63.roku života k veľkému žiaľu svojich detí, ale aj učiteľa a priateľa Samuela Jurkoviča. Na pohrebe kázal Ján Šulc, myjavský farár, za prítomnosti viacerých kňazov, učiteľov a vďačných cirkevníkov a priateľov. S úctou a vďakou na neho spomíname aj my pri 250. výročí jeho narodenia.
Ľubomír Batka st.