Pastier ľudu NZ
Kriste, Pastier náš,
veď nás, stádo svoje,
na zelené pastvy,
na čistých vôd zdroje!
Veď nás, obhajuj nás
pred úkladmi zlosti,
uveď do ovčínca
k sebe do radosti! Amen (M.R.)
4 M 27, 15 – 17:
„Mojžiš hovoril Hospodinu: (16) Nech Hospodin, Boh duchov celého ľudstva ustanoví nad zborom muža, (17) ktorý by vychádzal a ktorý by vchádzal pred ním, ktorý by ho viedol do boja a ktorý by ho viedol domov. Nech zbor Hospodinov nie je ako ovce, ktoré nemajú pastiera.“ Amen
Bohumilí kresťania, bratia a sestry v Kristu, Pánovi!
Náš slovenský národ býval v minulosti často označovaný ako národ pastierov, alebo bačov. Bola za tým snaha Slovákov určitým spôsobom ponížiť, keďže nemal svojich vlastných kráľov, a vraj ani svoju šľachtu a tisícročie mu vládli cudzí panovníci. Po páde Nitrianskeho kniežatstva a neskôr aj Veľkej Moravy to bola naozaj pravda. Národ na to reagoval buď rezignovaním postojom, zatrpknutosťou, alebo hnevom.
Je zaujímavé, že podobne aj ľud SZ, zbor Hospodinov, Izrael, býval označovaný zo strany veľkých a mocných národov podobne, ako ľud pastierov. V ich očiach a slovách to znamenalo podobne len pohŕdanie a dehonestáciu. Ale Izrael sa bránil inak. Možno povedať, že Izrael sa skôr hrdo hlásil k tejto tradícii otcov. Oni vedeli, že ich praotcovia: Abrahám, Izák a Jákob boli pastieri. Pastierom bol aj Mojžiš, ktorý pásol ovce na Sínaji u svojho svokra, pohanského kňaza Jetra, kým ho Pán Boh nepovolal za vodcu ľudu Božieho. Podobne to bolo aj s najväčším izraelským kráľom Dávidom. Písmo sväté nijako nezakrýva jeho pastiersky pôvod.
Odpoveď Izraelcov na túto tradíciu najvýznamnejších osobností Božieho ľudu, ale aj pôvod mnohých ľudí jednoduchých, bolo vyznanie Žalmistu, kráľa Dávida v 23. žalme:
„Hospodin je môj Pastier,
nebudem maž nedostatku.
Na pastvách zelených ma pasie,
k vodám odpočinutia ma privádza.“
Toto a iné podobné slová Písma svätého ukazujú, že aj pastierska úloha a služba je čestná a dôstojná, keď je ňou možno označiť hodnosť a dielo samotného Pána Boha, Stvoriteľa neba i zeme. Ak sa sám Hospodin vyjavil svojmu ľudu ako Pastier a svoje dielo dovoľuje označiť ako funkciu pastiera, je to veľká solidarita Pána Boha s ľuďmi, aj s tými „nízko postavenými“ na spoločenskom rebríčku. Pán Ježiš o svojej úlohe a službe vyznal: „Ja som dobrý pastier…“ a povedal aj krásne podobenstvo o dobrom pastierovi a stratenej ovečke.
Z úvodného textu Písma svätého je zrejmé, že aj sám Mojžiš prijal svoju úlohu nie ako úlohu klasického vojvodcu, lebo pána vládnuceho v štýle orientálneho vládcu, ale ako poslanie pastiera svojho ľudu. Ako pastiera, ktorý vie, že sa vždy musí zo svojho konania zodpovedať Najvyššiemu Pastierovi, Hospodinu.
Na sklonku svojho života sa Mojžiš modlil za svoj ľud a prosil preň nového vodcu, ktorý by dokázal pastiersku starostlivosť o svoje stádo. „Mojžiš hovoril Hospodinu: Nech Hospodin, Boh duchov celého ľudstva ustanoví nad zborom muža, ktorý by vychádzal a ktorý by vchádzal pred ním, ktorý by ho viedol do boja a ktorý by ho viedol domov. Nech zbor Hospodinov nie je ako ovce, ktoré nemajú pastiera“. V duchu slov tejto modlitby Božieho muža Mojžiša môžeme poznať a povedať, čo sú hlavné úlohy pastiera Božieho stáda v každom čase. Sú to:
Tri úlohy každého dobrého pastiera
- ochrana pred nepriateľom
- vychádzanie pred stádom
- privádzanie stáda domov
Bratia a sestry v Pánovi Ježišovi Kristovi!
Tieto tri úlohy plnil nielen sám Mojžiš, ale modlil sa za to, aby ich prevzal a plnil aj jeho nástupca Józue. Obaja títo mužovia sú predobrazom samotného Krista Pána a Jeho poslania a úlohy zverenej od Otca nebeského. O Jeho príchode vieme a vyznávame aj v známej kolede: „Dobrý pastier sa narodil, by ovečky vyslobodil“…V spomínanom podobenstve O stratenej ovci ukázal, že Mu záleží na každej stratenej ovečke, ktorej hrozí ohrozenie života a smrť. Preto každú hľadá a keď u nájde, berie ju s láskou do náručia, aby ju priviedol späť do ovčinca. Sám o sebe a svojej službe hovorí :„Ja som dobrý pastier. Dobrý pastier dušu kladie za ovce. Nájomník a ten, čo ovce nie sú jeho, keď vidí prichádzať vlka, opúšťa ovce a uteká, – a vlk ich chytá a rozháňa;……Ja som dobrý pastier, znám svoje a mňa znajú moje, ako ma zná Otec, aj ja znám Otca, a dušu kladiem za ovce“. (J 10, 11-15)
Nepriateľmi, pred ktorými chránil Mojžiš svoj ľud boli nielen cudzie národy, ale aj ich pohanská viere, modlárstvo, povery, ale najmä strata dôvery v Hospodina a v Jeho zasľúbenie, ako to poznáme z mnohých svedectiev CZ. Tak aj náš Dobý Pastier, Ježiš bol poslaný a prišiel, aby nás chránil pred tromi najväčšími nepriateľmi: pred hriechom, pred pokušiteľom a pred smrťou. Preto Pán Ježiš vždy a všade, znovu a znovu dokazoval svoje odsúdenie hriechu, pričom človeka – hriešnika vždy zachraňoval. Ukázal to aj svojím učeníkom, aj zapierajúcemu Petrovi, farizejovi Nikodémovi, colníkovi Zacheusovi, žene hriešnici, až po kajúceho lotra Dismasa na kríži, ktorému povedal: „Hovorím ti, dnes budeš so mnou v raji“.
Pán Ježiš sám bojoval aj s pokušiteľom a v tomto boji zvíťazil, aby nás povzbudil k podobnému dobrému boju viery. Bojoval aj s jeho veľkou zbraňou a služobnicou-smrťou a tak ako Dávid porazil Goliáša jeho mečom a odťal mu hlavu, urobil tak Pán Ježiš aj so smrťou. „Ó, smrť, budem tvojou smrťou“ – zvestuje a pripomína nám Veľká noc Jeho víťazstvo nad smrťou a záhrobím.
Bratia a sestry!
Sú mnohí, ktorí si myslia, že Pán Ježiš prišiel, aby bojoval proti nám a aby svoju „pastiersku palicu“ a svoju moc použil na nás a proti nám. Človek, ktorý je zrastený s hriechom tak, že sa ho nevie sám zbaviť, cíti síce jeho ťarchu a jarmo, často pochybuje o milosrdenstve Božom v Kristu. O Jeho moci, ktorou dokáže pretrhnúť a zničiť toto spojivo, keďže hriech je svojimi koreňmi zachytený hlboko v našom srdci, alebo, ako hovorí známa reklama, je ako „zažratá špina“ na šatách človeka. Úlohou cirkvi je vždy znovu zvestovať, že Božia milosť a milosrdenstvo v Kristu je väčšia. Pán prišiel a dokázal moc hriechu zničiť, diabla poraziť a nad smrťou slávne zvíťaziť. Naplnil tak sľub, ktorý ako Dobrý pastier povedal: „Ja som prišiel, aby ste život mali a hojne mali“. (J 10, 10) Z milosti a lásky nám svoje víťazstvo daruje a dáva na ňom plnú účasť každému veriacemu.
Bratia a sestry!
2. Úlohou Dobrého pastiera je nielen ochrana pred nepriateľom, ale aj „vychádzanie pred stádom“. Už Mojžiš prosil za Józuu, aby ľud viedol do boja, ale aj „vychádzal pred ním“.
Aj Pán Ježiš chce svoj ľud viesť stále. Predovšetkým viesť na „zelené pastvy slova Božieho“. Pánovo vedenie nie je násilné „hnanie“ a naháňanie stáda, ale ako sám hovorí v podobenstve, On „ide pred nimi“. (J 10, 4) Pán vie, ktorá pastva je pre jeho ovce dobrá, zdravá, užitočná a posilňujúca. My kresťania nie sme ovce zatvorené v košiari, ale žijeme v tomto svete, na jeho „stráňach“. V tomto svete sa však máme dokázať ako Pánom vykúpený a zachránený ľud. Máme svoje úlohy, ktoré máme plniť a k nim potrebujeme silu a správnu orientáciu, aby sme pri všetkej slobode neprestali nasledovať svojho Pána. Ešte totiž nie sme v cieli nášho života. Potrebujeme počúvať hlas, ktorý dôverne poznáme a ktorému smieme dôverovať. On hovorí, že „svoje ovce pozná po mene“. Preto volá aj nás a ide stále pred nami, pričom Jeho slovo, je „pravým pokrmom a nápojom“. Takým sú Jeho sviatosti, ku ktorým nás pozýva, keď hovorí: „Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život“. Preto nezabudnime na Pánov hlas, na Jeho verné nasledovanie a Jeho duchovné sýtenie, ktoré potrebujeme každý deň nášho života.
Práve v našom pozornom a ochotnom nasledovaní Pána a v našom pozornom počúvaní Jeho slova sa rozhoduje o kvalite nášho života tu v tejto časnosti a napokon sa tým rozhodne aj o budúcnosti duchovného spoločenstva, kresťanskej cirkvi ako nového ľudu Božieho. Tak ako sa v minulosti, v dejinách sa vždy nanovo ukázalo jasne a jednoznačne, čo znamená keď človek, ale aj celé rodiny, cirkev a národy žili z Božieho slova, aké požehnanie to prinášalo pre všetkých ľudí, pre veriacich i tento svet, pre národ a národy sveta. Ale platí aj opak. Vieme a poznáme hlboký úpadok, tmu nenávisti a ničenie hodnôt i životov tam, kde sa na Kristov hlas zabúdalo, alebo dokonca sa potláčal a umlčiaval. Príkladov z minulosti i súčasnosti poznáme iste všetci dosť.
3. Bratia a sestry!
Mojžiš sa modlil aj to, aby nový pastier jeho ľudu, naplnil aj tretiu dôležitú úlohu: aby priviedol zverený ľud „domov“. Pre ľud SZ to bola zasľúbená krajina „oplývajúca mliekom a medom“. Namiesto predchádzajúceho otroctva v Egypte ponuka novej vlasti, v spolužití s iným kmeňmi, za predpokladu vzájomného rešpektu a uznania. Preto Mojžiš prosil „Boha duchov celého ľudstva“, aby ustanovil zboru Hospodinovmu pastiera, ktorý by ho viedol nielen do bojov a k vodám odpočinutia, ale aj „domov“. „Nech zbor Hospodinov nie je ako ovce, ktoré nemajú pastiera.“
V žiadnej krajine sveta nežije iba jeden národ, alebo jedna národnosť. Nie je to tak ani u nás na Slovensku. Pritom každý národ chce mať svoj „rodný kút“, svoju vlasť. Vieme, aký šťastný a dojatý bol M. R. Štefánik, keď písal svoj posledný list svojej snúbenici, markíze G. Benzoni: „Uvidím znovu moju vlasť. Mám vlasť! Aká radosť, aká tesknota“! Tak ako Mojžiš uvidel kanaánsku krajinu iba z vrchu Nebó a sám už nevošiel do nej, tak aj náš veľký syn národa, slobodnú vlasť uvidel iba z lietadla, ale nevstúpil do nej.
Ako kresťania však túžime aj po inej vlasti, totiž vlasti večnej a nebeskej. Do nej nedokážeme vojsť sami, ba ani s ľudskými vodcami. Tu potrebujeme Vodcu a Pastiera nebeského. Takého nám Pán Boh dal vo svojom Synovi. On porazil našich nepriateľov, denne nás predchádza a vodí na dobré a zdravé pastvy slova a sviatostí a On nám aj pripravil príbytky večné a nepominuteľné, kam nás predišiel. Dôverujme jeho zasľúbeniu: „Idem vám pripraviť miesto, aby ste aj vy boli tam, kde som ja“– ktoré zasľúbil učeníkom aj nám.
Bratia a sestry!
Na začiatku sme povedali, že náš národ, ako aj iné národy, nemal kráľov. Lenže každý človek a každý národ, ktorý prijíma vierou Pána Ježiša Krista ako Dobrého pastiera, stáva sa členom kráľovského a veľkňazského rodu v dare Krstu svätého a tak v konečnom dôsledku aj občanom Božieho kráľovstva. To je najväčšia hodnota a dôstojnosť pre každého človeka. Boh duchov celého ľudstva nezabudol ani na nás a dal nám svojho Syna, ktorý sa ponížil pre nás, aby nás nesmierne povýšil a pozdvihol z prachu zeme a daroval nám domov večný. Preto ďakujme za dar nášho Dobrého pastiera, za to, že nemusíme byť a žiť ako ovce, ktoré nemajú pastiera. Ľud NZ pastiera má. Ide už len o to, aby tento Pastier mal nás. Aby sme sa Mu dali viesť a sprevádzať vždy, tu časne i tam do večnosti, do domova, ktorého brány nám z milosti otvoril dokorán. Amen
2. nedeľa po Veľkej noci – MyS – Ľubomír Batka st.