Nádej v chorobe a v smrti
Všemohúci Bože, lákavý náš Otče nebeský,
dôverujeme Tvojmu sľubu, že máš s nami
zámery a myšlienky smerujúce k pokoju a blahu.
Na ceste života prežívame mnoho skúšok.
Dolieha na nás slabosť tela i duše.
Prosíme, zošli svoje svetlo do každej tmy života.
Obdar nás, aby nás Tvoj Duch viedol tak,
aby sme sa veselili v nádeji, v súžení boli trpezliví,
a na modlitbách ustaviční. S Tvojím požehnaním
nájdeme nový rozmer a plnosť života tu,
a potom i v Tvojej večnej sláve. Amen (Ľ.B.)
Ž 6:
„(2) Ó, Hospodine, netrestaj ma v svojom hneve
a v prchlivosti svojej ma nekáraj.
(3) Zmiluj sa nado mnou, Hospodine, veď som zomdlený;
uzdrav ma, Hospodine, lebo strnuli mi kosti,
(4) i moja duša je preveľmi zdesená. –
Ty však, ó Hospodine, dokedy…?
(5) Navráť sa, Hospodine, vysloboď mi dušu;
spomôž mi pre svoju milosť.
(6) Lebo v smrti niet spomienky na Teba;
a kto Ťa bude oslavovať v ríši mŕtvych?
(7) Ustal som úpením;
plačom si vlažím lôžko každú noc,
slzami zmáčam svoju posteľ.
(8) Žiaľom sa mi skalilo oko,
pre všetkých mojich protivníkov zoslablo.
(9) Odstúpte odo mňa všetci, čo pášete neprávosť,
lebo Hospodin počul môj plač.
(10) Hospodin počul moje úpenie,
Hospodin prijal moju modlitbu.
(11) Zahanbia sa a ustrnú všetci moji nepriatelia;
vrátia sa a zahanbia sa zrazu. Amen
Zdravie a dobro hľadajúci bratia a sestry!
Najčastejšie želanie medzi ľuďmi býva želanie a prianie dobrého zdravia. Zdravie je pre nás najväčšie časné dobro a vyslovujeme ho ako prianie priateľom a známym denne, ale aj pri jubileách a pri mimoriadnych príležitostiach.
Nielen to. Ak by niekto mohol zaznamenať a štatisticky vyhodnotiť modlitby a prosby ľudí k Pánu Bohu, nepochybne by najčastejšou bola prosba: „Uzdrav ma, Hospodine“, ako ju vyslovil aj žalmista v prečítanom žalme. V mnohých podobách a vzdychoch sa ľudia obracajú k Pánu Bohu s takouto prosbou a žiadosťou. Robia tak nielen veriaci kresťania, ale často aj ľudia duchovne ľahostajní a vlažní. Mnohí, ktorí vo všetkom odmietajú Božie slovo, Božiu radu a sú presvedčení, že si vždy poradia a pomôžu vo všetkých problémoch sami. Lenže vtedy, keď príde ťažká choroba, vážna nemoc, nečakaný úraz, zrazu dokážu volať: „Bože! Uzdrav ma, pomôž mi ! Zachráň ma“!
Samozrejme, pri prvých známkach nemoce všetci hľadáme pomoc u ľudí: navštevujeme ambulancie, odborné zdravotnícke pracoviská, liečebné ústavy, nemocnice. Spoliehame sa na lieky, medikamenty a rôzne procedúry. Niektorí veria viac rôznym alternatívnym druhom liečenia a medicíny. Nájdu sa aj takí, ktorí vyhľadávajú rôzne psychotronické praktiky a orientálne druhy medicíny. Niektorí vyhľadávajú liečivé pramene, alebo liečivé byliny.
Až po takomto, neraz až zúfalom hľadaní a skúšaní všetkého možného, pri pocite strácania telesných síl a pri poznaní, že život je vážne ohrozený, siahajú neraz aj tí, čo sa už dávno nemodlili, k modlitebnému vzdychu: „Ó, Hospodine, netrestaj ma v svojom hneve a v prchlivosti svojej ma nekáraj. Zmiluj sa nado mnou Hospodine, veď som zomdlený, uzdrav ma, Hospodine, lebo strnuli mi kosti“.
V ohrození života sme ochotní pripustiť, že „lekár lieči, ale Pán Boh uzdravuje“. Vieme, že Hospodin počuje naše volanie a neodmieta naše modlitby, aj keď možno s apoštolom Petrom hovoríme: „Verím Pane, pomôž mojej nedôvere!“. Hospodin nielen počuje všetky naše modlitby, ale na ne aj odpovedá, aj keď nie každý dokáže s Pánom Ježišom povedať: „Otče, nech ma minie tento kalich – ale nie ako ja chcem, ale ako Ty“. V týchto slovách je vyjadrené vyznanie, že Hospodin je skutočným Pánom a má právo odpovedať človeku zvrchovaným spôsobom. To znamená, že môže, ak chce, odpovedať aj zázrakom. Môže pôsobiť tak, ako konal Pán Ježiš v Naime, kde vrátil život jedinému synovi matky, vdovy. Môže dať človeku viac ako on sám prosí, alebo dokáže prosiť. Môže však odpovedať aj tak, ako odpovedal Pavlovi: “Dosť máš na mojej milosti“. Môže tiež povedať: „Počkaj ešte chvíľu, dieťa moje…“ a môže skúšať našu vieru. Ale môže povedať aj: nie. Na túto možnosť na inom mieste tiež upozornil žalmista slovami: „Do prachu vraciaš človeka a vravíš: Vráťte sa ľudskí synovia !“.
Preto nám ukazuje cestu úprimnej dôvery, cestu spoľahnutia sa Božiu dobrotu a pomoc hovoriac: “ Netrestaj ma v svojom hneve a v prchlivosti svojej ma nekáraj.“
Bratia a sestry!
Na inom mieste však žalmista vyslovil aj iné, nie menej dôležité poznanie a vyznanie: „Lebo tvoja milosť je lepšia ako život“!
To znamená, že Pán Boh chce vždy jedno: „Aby sme život mali a hojne mali“. Vieme, že Pán Boh je dobrý, že On je dokonca najvyššie dobro. Pokiaľ ide o dar telesného zdravia iste je, ako sme už povedali, veľký, dôležitý a dobrý pozemský dar. Predsa však tu je od nášho Otca ešte väčšia ponuka Jeho dobroty. Tou je práve dar milosti Božej, ktorá sa týka nielen nášho tela a časného života, ale ktorá všetko toto prevyšuje. „Tvoja milosť je lepšia ako život“.
Pokiaľ ide o nás, iste nie je pravidlom, že by sme našim blížnym, najmä tým, ktorí sú chorí, želali namiesto skorého uzdravenia prianie: „Želám ti veľa Božej milosti !“ Je to skôr zriedkavejší prejav viery. Predsa však to mnohí dokážu z plnosti srdca a v sile viery vysloviť, či už priamo, alebo v spoločnej modlitbe.
Vieme, že aj súčasníci Pána Ježiša prichádzali k Nemu ako k zázračnému lekárovi a On ľudí uzdravoval a liečil mnohé choroby a nemoce. Svojím slovom dokázal odstrániť telesné neduhy a trápenie, ale aj posilniť dušu a ducha človeka. Spravidla je s telesnou nemocou spojené aj utrpenie duchovné.
Žalmista to tiež spoznal a preto prosil:“ Uzdrav ma, Hospodine, lebo strnuli mi kosti – i moja duša je preveľmi zdesená.“ Navyše, strata telesného zdravia akoby ohlasovala blízkosť smrti. Čím dlhšie nemoc trvá, tým je myšlienka na smrť nástojčivejšia. Človek sa pýta :„Dokedy, Hospodine?“…
Človek vníma smrť ako vážnu hrozbu, ako koniec svojej existencie. Túto obavu vyslovil vo svoje modlitbe ako to najťažšie aj žalmista a preto prosil: „Navráť sa Hospodine, vysloboď mi dušu; spomôž mi pre svoju milosť. Lebo v smrti niet spomienky na Teba; A kto Ťa bude oslavovať v ríši mŕtvych ?“.
Aj Pán Ježiš poznal tieto pocity i strach ako pravý človek. Poznal ich a rozumel im a preto nemocným ponúkal s telesným uzdraveným aj uzdravenie duše. Odpustenie hriechov ako dar Božej milosti, aby sa človek prestal báť smrti ako definitívneho konca.
Ponuka Božej milosti pre všetkých nás je veľkým darom a pomocou k tomu, aby sme sa prestali báť toho, keď skôr, či neskôr budeme postavení pred Božiu tvár a pred súd Boží. Keď prijímame Božiu milosť v Ježišovi Kristovi, mení to náš ľudský pohľad na smrť ako najvyššieho pána. Pohľad na hrozbu prebývania v ničote, alebo „v ríši mlčania“, ako smrť vnímal ľud Izraela. Prijatie Ježišových zásluh, Jeho zástupného utrpenia za nás a pre nás, ako aj prijatie Jeho zasľúbenia, znamená pre nás nádej na život s Ním. Nádej na život večný, v ktorom oslava Víťaza nad smrťou nekončí a bude trvalá.
Bratia a sestry!
Pán Ježiš nielen bol, ale aj je a zostáva Lekárom nášho tela, ale aj našich duší. O tom bola a je Jeho misia v tomto svete. Každý človek, podobne ako žalmista, sa zamýšľa nad svojím životom a jeho vyústením. Otázky a našej budúcnosti sú iste vážne otázky, ktoré bývajú umocnené vtedy, keď sa stráca zdravie, keď nás tlačia k zemi či už roky a únava tela, alebo rôzne nemoce.
V nočných bdeniach, v mnohých bezsenných nociach sa nemocný človek pýta sám seba: Privodil som si to všetko sám, alebo ma Pán Boh skúša? Je môj stav spôsobený ťažkou námahou, možno vlastnými slabosťami, alebo k tomu prispelo nezdravé, narušené životné prostredie? Napokon, aj ono je vlastne dôsledkom ľudského hriechu, chamtivosti ľudí modernej spoločnosti, ktorá chce stále viac a za každú cenu.
Rôzne vážne otázky priniesli aj pre žalmistu iba zväčšenie trápenia, keď vyznáva: „Ustal som úpením, plačom si vlažím lôžko každú noc, slzami zmáčam svoju posteľ. Žiaľom sa mi skalilo oko,
pre všetkých mojich protivníkov zoslablo“.
K vážne nemocným pristupujú aj ľudia, ktorí chcú svojimi myšlienkami, odpoveďami a aj prostou ľudskou účasťou a slovami útechy nejako pomôcť svojmu blížnemu. Aj to poznal a zakúsil žalmista. Zistil, že ani tie najlepšie mienené ľudské rady a útechy nie sú pomocou. Skôr naopak – ako to zakúsil aj trpiaci Jób.
Preto hovorí: „Odstúpte odo mňa všetci, čo pášete neprávosť, lebo Hospodin počul môj plač. Hospodin počul moje úpenie, Hospodin prijal moju modlitbu. Zahanbia sa a ustrnú všetci moji nepriatelia, vrátia sa a zahanbia sa zrazu“.
Nie útecha človeka je pomocou, ale Božia odpoveď a pomoc.
Dôvera v Pána Boha a Jeho milosť nesklamala nikoho. Aj vtedy, ak je Božie slovo slovom o návrate do náruče Božej. Aj vtedy je a zostáva posilou, pomocou a v konečnom dôsledku evanjeliom, dobrou správou pre nás. Preto zverme seba i našich blížnych v zdraví i v nemoci do Božích milostivých rúk a to v každom v každom čase. Tak, ako to urobila aj plačúca matka v Naime, ktorá dostala od Ježiša viac, ako si dokázala predstaviť. Prosme aj my so žalmistom v zdarví i v nemoci: “Navráť sa Hospodine, vysloboď mi dušu; spomôž mi pre svoju milosť“. Dôverujme jeho milosti a nebudeme zahanbení. Amen
16.nedeľa po Svätej Trojici – MyS – Skalica – Ľubomír Batka st.