Ako to bude v nebi?
Kam pôjdeš – chceme za Tebou,
pristri nás svojou velebou,
daj sily, Kriste, zdvíhaj nás
a neopusti
na žitia púšti –
a tam za hrobom,
spas nás, spas! Amen (M.R.)
Mt 22, 23 – 33:
„V ten deň prišli k Nemu saduceji, ktorí hovorili, že nieto zmŕtvychvstania, a spýtali sa Ho: (24) Majstre, Mojžiš povedal: Keby niekto umrel bezdetný, brat sa prižení k jeho manželke a splodí potomstvo bratovi. (25) Bolo u nás sedem bratov. Prvý sa oženil a umrel, a pretože nemal potomstva, zanechal ženu bratovi; (26) podobne aj druhý, aj tretí až do siedmeho. (27) A konečne po všetkých umrela aj žena. (28) A tak pri zmŕtvychvstaní ktorému z tých siedmych bude ženou? Veď všetci ju mali. (29) Odpovedal im Ježiš: Blúdite, pretože neznáte Písmo, ani moc Božiu. (30) Lebo pri zmŕtvychvstaní sa ani neženia ani nevydávajú, ale sú ako anjeli Boží v nebi. (31) A o zmŕtvychvstaní či ste nečítali, čo vám povedal Boh, ktorý hovorí: (32) Ja som Boh Abrahámov, Boh Izákov a Boh Jákobov. Boh nie je Bohom mŕtvych, ale živých. (33) Keď to zástupy počuli, veľmi sa divili Jeho učeniu.“ Amen
Milé sestry a bratia v Kristu, Pánovi našom!
Maďarský spisovateľ Kálmán Mikszáth v knižke: Dvaja žobraví študenti, spomína príhodu staršieho z bratov, Laca Vereša, ktorý sa pri svojom putovaní dostal na dvor kniežaťa Michala Apaffyho, kde bol vyzvaný, aby rozsúdil vášnivý spor dvoch šľachticov v otázke, ako to je po smrti na druhom svete. Bystrý študent nechcel ani jedného z pánov uraziť a preto prítomným vyrozprával príbeh. Bol to príbeh o dvoch priateľoch, farároch, z ktorých jeden bol kalvín a druhý rím.katolík. Obaja boli dlhoroční priatelia, ale aj ich stretnutia vždy skončili hádkou o rovnakej otázke. Ich názory boli navlas rovnaké, aké zastávali aj spomínaní páni. Keď pri poslednej návšteve po zabíjačkovej večeri pred Vianocami na katolíckej fare stretnutie končilo ako vždy predým, farári sa dohodli a navzájom si sľúbili, že ten, ktorí prvý zomrie, príde povedať pozostalému, kto z nich mal pravdu. Domáci pán si ľahol spať, ale okolo polnoci sa zobudil na zvláštny zjav a hlas, ktorý mu oznámil: Priateľu, prišiel som, ako som sľúbil a musí ti povedať, že na druhom svete to nie je tak, akom hovoril ja, ale ani tak, ako si hovoril ty. Je o úplne inak.
Ráno kuchárka oznámila pánovi farárovi veľmi smutnú správu. Sane s jeho priateľom vo fujavici zišli z cesty, prevrátili sa do priepasti a jeho priateľ zahynul. – Laco Vereš potom doložil: Keďže toto je správa priamo z druhého sveta, tak ani jeden z týchto pánov nemá pravdu, lebo na druhom svete je to inak ako si páni mysleli. Prítomní ocenili študentovu múdrosť a odpoveď, za ktorú bol kráľovsky odmenený.
Spisovateľ K.Mikszáth v tomto rozprávaní vyslovil dôležitú a pozoruhodnú myšlienku, ktorá je odpoveďou aj pre nás a naše predstavy, keď sa s blížiacim koncom cirkevného roku viac ako inokedy zaoberáme myšlienkami o posledných veciach človeka.
Ak sa v duchu pýtame, ako to bude po vzkriesení vo večnom živote, čiže “v nebi“ a možno máme pri tom nejaké svoje vlastné predstavy alebo očakávania, je tu odpoveď aj pre nás: bude to inak! Inak ako si my myslíme, predstavujeme, alebo snívame. Je to odpoveď úplne v duchu slov apoštola Pavla, ktorý napísal: „Ani oko nevídalo, ani ucho neslýchalo ani do srdca ľudského nevstúpilo, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú“. Naše predstavy o naplnení kresťanskej nádeje sa nemajú opierať o našu fantáziu, alebo o nejaké racionálne úvahy a skúsenosti z tohoto časného života a sveta. Odpovede na otázky o posledných veciach prijímajme výlučne také, ktoré sú založené na Božom slove a na slove evanjelia Pána Ježiša Krista. Môžeme Mu plne dôverovať, keď hovorí: “Ajhľa, nové činím všetko“. (Zjav.21,3) To, čo bude za bránou smrti a po vzkriesení je všetko Pánovou vecou a bude to úplne nové, dokonalejšie a slávnejšie ako čokoľvek, čo poznáme v tomto terajšom svete, ktorý je poznačený hriechom. Ten bude odstránený, aby sa uplatnila Božia vôľa pri človeku, ktorý bol pri stvorení obdarený svätosťou, slobodnou vôľou a nesmrteľnosťou.
Mikszáthovo rozprávanie nám do značnej miery pripomína spor, ktorý ohľadom budúcich veci a o názore ako to bude po smrti v nebi v izraelskom národe zastávali dve politicko-náboženské zoskupenia: saduceji a farizeji. Saduceji hovorili, že nieto zmŕtvychvstania, neverili v anjelov ani v život po smrti. Zo SZ uznávali iba päť kníh Mojžišových. Farizeji síce vo večný život po smrti verili, uznávali ako slovo Božie aj prorokov a vyučujúce knihy SZ, ale rovnako ako saduceji odmietali vieru v Ježiša. Jedných i druhých spájala nedôvera a neraz až nenávisť voči Ježišovi a obe skupiny sa snažili Ježiša pokúšať a usvedčiť z nesprávneho učenia a nesprávneho výkladu zákona.
Zámerom saducejov bolo zosmiešniť Ježiša a Ním hlásané pravdy ktoré sa im nehodili do ich koncepcie. Chceli si pomôcť poukazom na Mojžišov zákon a jeho prikázanie o tzv. švagrovskom manželstve.( 5 M 25nn) V ňom sa uvádzala povinnosť brata, vziať si za manželku vdovu po svojom zosnulom bratovi, s cieľom splodiť potomstvo a tak zachovať jeho rod. Keďže si vzkriesenie predstavovali ako púhe predĺženie pozemského života a jeho poriadkov, chceli ukázať nemožnosť naplniť tento príkaz pomocou vymysleného príbehu o siedmych bratoch, ktorí postupne jeden po druhom umreli a každý z nich si vzal za manželku vdovu po svojom bratovi. Ježišovi položili zdanlivo neriešiteľnú otázku: “ A tak pri zmŕtvychvstaní ktorému s tých siedmych bude ženou? Veď všetci ju mali ?“
Odpoveď Pánova saducejom je príznačná:“ Blúdite, lebo neznáte Písmo ani moc Božiu“. Títo niekdajší racionalisti blúdili hneď v dvoch veciach. Predovšetkým sa sami usvedčili z nevery v moc Božiu, v neuznaní Hospodina ako skutočného Pána Boha, ktorý ustanovil svoju vôľu nielen pre život na zemi, ale aj pre život budúceho veku. Akoby Pán povedal: „Je a bude to inak“ ! „Lebo pri zmŕtvychvstaní sa ani neženia, ani nevydávajú ale sú ako anjeli v nebi“. Manželská láska a manžeské spolužitie má iste svoju veľkú hodnotu a svoj dobrý zmysel, ale je určené pre tento časný život na zemi. To, čo bude ľudí spájať v nebi je láska Božia (agapé). Láska, ktoré spája osoby Svätej Trojice v jedno. Na láske Otca, Syna a Ducha Svätého bude mať účasť každý veriaci v Pána Ježiša Krista. Ona je je tým čo, zostáva pre večnosť. „Láska nikdy neprestane. Proroctvá sa pominú, jazyky umĺknu, poznanie sa pominie“. Láska Božia zostáva. Ľudská láska, aj tá najväčšia či najhorúcejšia nie je dokonalou a preto ani trvajúcou v nebeskom svete a spoločenstve. Ak aj nebude pokračovať v nebi, neznamená to, že budeme ochudobnení o lásku. Práve naopak, budeme mať účasť na láske dokonalej a večnej. To je zasľúbenie z Božej strany, ktoré priniesol Kristus Pán.
Zároveň povedal aj svedectvo o druhom omyle saducejov. Aj Päť kníh Mojžišových zo SZ svedčí o živom a milostivom Pánu Bohu ktorý daruje ľuďom vzkriesenie i život večný. Dokladom sú slová, v ktorých sa Hospodin vyjavil ako Boh Abrahámov, Izákov a Jákobov. O praotcoch viery Izraelci vedeli, že nie sú dokonalí ľudia, že boli v mnohom slabí a hriešni a predsa sú v nebi. Všetci, ktorí zomreli vo viere v Hospodina majú účasť na spoločenstve s Pánom Bohom, ale aj na spoločenstve s vykúpenými a spasenými. Aj chudobný a trpiaci Lazár, ktorý keď zomrel, dostal sa do „lona Abrahámovho“. Pretože Boh je Bohom živých a nie mŕtvych. Preto sú všetci ktorí už v Neho veria zachránení a očakávajú vzkriesenie a dar nového, duchovného tela.
Pán Ježiš toto všetko oznamuje nielen vtedajším saducejom, ale aj tým, ktorí sa im dnes podobajú. Jeho svedectvo bolo dôležité aj pre betánsku Martu, ktorej Ježiš povedal, že jej brat bude vzkriesený. Verila v Božiu moc a budúce vzkriesenie, ale smela poznať už tu moc Ježiša ako Pána nad smrťou, ktorý hovorí svojim: „Ja som vzkriesenie a život, kto verí vo mnňa bude žiť aj keď by umrel a nik neumrie naveky, kto žije a verí vo mňa“. (J 11, 25-26)
Zostaňme verní Pánovi, žime v nádeji vzkriesenia a spoľahnime sa na Pánovo zasľúbenie o nebeských príbytkoch ktoré nám pripravil. Ako konkrétne to v nich bude, je plne v Jeho kompetencii. Naše ľudské predstavy odložme bokom. Bude to inak, ako akákoľvek ľudská predstava. Spoľahnime sa na Božiu moc a lásku a pokojne vyznávajme s naším pevcom:
„ Viem ja, že v nebi je miesto krásne, kde sa skvie Kristus nad slnko jasné; láska a nádej,, pravda a viera do toho neba dvere otvára.
Keď sa zo svetom raz rozlúčime, v nebi nás čaká miesto, veríme!
Volajme k Pánu vo svojej viere: Príď, Pane, otvor nebo nádherné“. (ES 697; 1,5) Amen
Pamiatka zosnulých – MyS – Ľubomír Batka