„Nechceme však, bratia, aby ste nevedeli o zosnulých, aby ste sa nermútili ako ostatní, ktorí nemajú nádej. Lebo keď veríme, že Ježiš umrel a vstal z mŕtvych, tak aj Boh privedie spolu s Ním všetkých, ktorí umreli v Ježišovi. Lebo to vám hovoríme slovom Pánovým: my, ktorí zostaneme nažive až do Pánovho príchodu, nepredídeme tých, čo umreli, lebo keď (zaznie) povel a hlas archanjela a Božia trúba, sám Pán zostúpi z neba, a najprv vstanú tí, čo umreli v Kristovi, potom my, ktorí zostaneme nažive, budeme spolu s nimi uchvátení v oblakoch do vzduchu v ústrety Pánovi, a tak budeme stále s Pánom. Tak sa potešujte vospolok týmito slovami.“ 1Tes 4, 13—18
Prečítané slová apoštola Pavla nás pozývajú k nádeji. Možno by sa niekto spýtal: aká je možná ešte nádej v tento deň, keď si spomíname na všetkých našich blízkych a drahých, ktorí prebývali spolu s nami, po ktorých nám zostalo v srdci prázdne miesto, ale o ktorých vieme, že v tej telesnej podobe ako ich teraz poznáme ich už viac neuvidíme? Často hovoríme o tom, že pohreb je poslednou rozlúčkou, ale z pohľadu kresťanskej viery je tu predsa dôvod k nádeji. Ten dôvod spočíva v tom, že tým skutočným motorom, alebo tou silou, ktorá hýbe našimi životmi, ktorá nám dáva možnosť niečo vykonať na tomto svete je práve nádej. Nádej je úžasný dar. Nádej treba uchovávať a pestovať v sebe. Nádej nám nedovolí vzdať sa a rezignovať, lebo nádej má zvláštnu moc, je hybnou silou, ktorá uvádza človeka do pohybu, znovu veriť a ísť za Kristom. Nádej je úžasná preto, lebo vie vzbudiť odhodlanie tam, kde ľudsky máme pocit, že už nič nemá zmysel a všetkému je koniec. Nádej je pre život oveľa dôležitejšia ako ostatné pozemské veci. Práve v nádeji sa človek učí to, čo bude potrebovať pre ďalší život, v nádeji človek zakladá svoju rodinu aby priviedol na svet potomstvo, novú generáciu. Práve nádej je tým čo drží náš život pokope. Bez vody či pokrmu je ťažké žiť, ale bez nádeje sa žiť vôbec nedá.
Apoštol Pavel na inom mieste nám hovorí že tie najväčšie, najvzácnejšie hodnoty v našom živote sú viera, láska a nádej. Najväčšia je iste láska a práve láska k nebeskému Otcovi, ktorá je v srdciach nás privádza k nádeji aj pri spomienke na našich milovaných zosnulých. Láska nikdy neprestane, láska je to prvé, posledné čo dostávame vo svojom živote a práve Boh, ktorý je zdrojom tejto lásky je večný, ten istý včera i dnes i naveky a na tejto istote, že Božia láska nikdy neprestane môžeme založiť svoju nádej aj pri spomienke na našich zosnulých. Pretože Boh nás z lásky na tento svet povolal, ale na tomto svete nemáme trvalé miesto, nemáme pevný domov, preto nám nebeský Otec pripravil trvalé miesto, trvalý domov, kam sa uberáme, kam putujeme a kam, ako veríme, nás predišli naši milovaní zosnulí na ktorých počas týchto dní spomíname. V Pánovi Ježišovi Kristovi máme teda aj my nádej, ktorú svet nedáva, ale nám je darovaná v srdciach vzácne Božie požehnanie. Práve preto, že Pán Ježiš Kristus za nás podstúpil bolestnú smrť, za nás niesol trest za hriechy a pre naše spasenie bol vzkriesený na tretí deň. Práve v Pánovi Ježišovi hovorí nebeský Otec áno životu všetkých nás aj našim zosnulým a to nielen životu časnému, ale predovšetkým, najmä, životu večnému. To sa stalo podľa večnej Božej vôle podľa nezmeniteľného Božieho plánu, ktorý naplnil v dokonalej miere Boží Syn, náš Pán a Spasiteľ Ježiš Kristus, ktorý zomrel za hriechy všetkých ľudí a vstal z mŕtvych pre večnú nádej všetkých, ktorí vierou s Ním spoja svoje srdcia.
Žiaľ, v dnešnej dobe tak ako aj v dobe apoštola Pavla je mnoho ľudí, ktorí nemajú nádej, ktorí sú bez nádeje až to do tej miery, že sa rozhodnú ukončiť svoj život vlastnou rukou. A to je vždy veľmi smutné. Preto je namieste v modlitbe týchto ľudí odporúčať do Božej milostivej ochrany, lebo pokiaľ človek vidí iba tú časnú smrť, potom naozaj stráca nádej. Potom si môže povedať, že v tomto krátkom pozemskom živote treba hľadať len vlastný prospech to, čo je mne milé a príjemné, lebo po časnej smrti už ničoho niet. Ale možno je medzi ľuďmi častý aj opačný extrém, keď človek vidí hodnotu len v tomto živote. Iste je dobré a správne naplniť pozemský život užitočnou prácou, požehnaním a pomocou svojim blížnym, ale tento pozemský život akokoľvek nám v ňom dáva nebeský Otec dobré veci môžeme prijímať Jeho požehnanie tak nemôže tu byť na trvalo. Preto jediné a najlepšie čo môžeme urobiť aby sme nestratili nádej je, mať srdcia trvalo otvorené pre Božie slovo, ktoré nám ukazuje pravý základ našej nádeje, ktorá sa kŕčovito nepridŕža tohto pozemského života, ale jasne sa pridŕža Božieho slova, ktoré nám ukazuje cestu k večnosti, ktoré nám ukazuje, že v diele Pána Ježiša Krista bola porazená a zlomená moc smrti aj keď je ešte stále prítomná vo svete aj v našom živote, predsa Božie slovo dáva istotu, že smrť už nemá posledné slovo, ale po nej sa odkrýva prístup do blahoslavenej večnosti. Apoštol Pavel chce v tomto smere povzbudiť kresťanov, že nezáleží na tom či sa dožijú príchodu Pána Ježiša Krista v tej telesnej podobe alebo už budú zosnulí, pretože náš život je skrytý s Kristom v Bohu. Každého kto s vierou je spojený a zjednotený s Božím Synom Ježišom Kristom Boh vzkriesi, ale nebude to v takom poradí ako by sme to my chceli alebo predstavovali. Je dôležité, že pre všetkých veriacich v Ježiša Krista je pripravené trvalé miesto v nebeskom kráľovstve, tak ako povzbudil Pán Ježiš Kristus svojich učeníkov, keď im hovoril: „nech sa vám srdcia nestrachujú, verte v Boha a verte vo mňa. V dome môjho Otca je množstvo príbytkov.“
A tak nás Božie slovo potešuje aj pri dnešnej pamiatke zosnulých v tej istote, že aj pre našich drahých za ktorými smútime, ktorých sme museli nechať ísť cestou všetkého čo je časné tak aj pre nich Boh pripravil príbytok, a nielen pre nich, ale pripravuje ho aj nám. A tak nám dáva nádej, že spoločenstvo lásky, ktoré sme mali s našimi zosnulými tu v časnosti, ktoré bolo pretrhnuté časnou smrťou, bude obnovené mocou večného vzkriesenia v Božom kráľovstve. Pokým sme tu v časnosti tak nám zostáva povolanie a úloha žiť pred Bohom podľa Jeho vôle, pridŕžať sa vierou Božieho Syna Ježiša Krista, aby sme Ho nasledovali svojim životom, aby sme spolu s Ním niesli kríž a spolu s Ním aj mali podiel na Jeho víťazstve nad hriechom a smrťou a napokon spolu s Ním mali večný život v dokonalej sláve so všetkými anjelmi a vykúpenými aj našimi milovanými zosnulými.