Keď príde nedeľa
Daj, Bože, by sme svätili,
dni nedieľ i Tvojich slávností
nie z obyčaje, lež zo srdca,
ktoré Ťa miluje a ctí.
Nech naše vnútro v svätý deň
len čistou láskou zahorí,
by volali sme k nebesiam
v tom duchu pravej pokory. Amen (M.R.)
Mk 2, 23 – 28:
„Raz v sobotu išiel cez zbožie a Jeho učeníci idúcky začali vymŕvať klasy. (24) Tu povedali Mu farizeji: Pozri! Prečo robia v sobotu, čo nie je dovolené? (25) On im odvetil: Nikdy ste nečítali, čo urobil Dávid a jeho sprievod, keď mali nedostatok a boli hladní? (26) Ako vošiel do domu Božieho za časov veľkňaza Abiatara a jedol z posvätných chlebov, z ktorých nikomu nie ej dovolené jesť, jedine kňazom, a dal aj svojmu sprievodu? (27) Povedal im teda: Sobota bola ustanovená pre človeka a nie človek pre sobotu; (28) preto Syn človeka je pánom aj nad sobotou“. Amen
Milí bratia a sestry v našom Pánovi Ježišovi Kristovi!
Málokedy si uvedomíme, koľko nedieľ sme prežili vo svojom živote. Sedem ročný školák prežil už jeden rok nedieľ, štrnásťročný dva roky, dvadsaťjeden ročný mladý človek tri roky a sedemdesiatročný človek prežije plných desať rokov nedieľ.
Aké bolo tie naše nedele, ktoré nám Pán Boh daroval? A aké budú tie ďalšie, ktoré ešte z milosti Božej prežijeme? Čím ich vyplníme a ako ich budeme svätiť? To sú vážne otázky nášho kresťanského života. Dlhé roky a stáročia prešli bez väčších zmien a výkyvov pri svätení nedieľ v cirkevných zboroch a v rodinách.
Po druhej svetovej vojne s príchodom nového spoločenského systému a nových pracovných vzťahov, s rozvojom priemyslu a zmien v poľnohospodárstve prišlo k vyľudňovania dedín a ľudia sa začali stráca v anonymite sídlisk. Prišli aj mnohé nové možnosti a ponuky ako prežiť nielen nedeľu, ale aj tzv. víkend mimo cirkevného zboru. Prišli nové ponuky, ale aj nové úlohy a problémy veriacich začali narastať. Nechceme hovoriť o tých, ktorí odhodili vieru a tým aj poslušnosť voči tretiemu Božiemu prikázaniu: „Pamätaj, že máš sviatočný deň svätiť“! Pravdou je, že mnohé zmeny v živote ľudí nastali už v predvojnovom období a otázkou svätenia sviatočného dňa sa cirkevné zbory zaoberali. už predtým. Náš významný básnik a kňaz Marin Rázus vo svojej nezabudnuteľnej kázni už za prvej ČSR položil poslucháčom naliehavú otázku: „Čo keď príde nedeľa“? Musíme priznať, že je to aj naša aktuálna otázka, pretože nechceme skončiť tam, kde pretrváva skeptický a žalostný názor moderného človeka, ako ho vyjadrila vo svojom šansóne Hana Hegerová, kde spievala: „Ta zlá neděle, šedá neděle…“! Hovorí o „šedej“ nedeli preto, lebo v nej nevidí nič, čo by ju robilo príťažlivou, krásnou, sviežou a inou ako ostatné pracovné, všedné dni.
Martin Rázus v spomenutej kázni citoval Sama Chalupku, ktorý v básni Turčin Poničan opísal život staršej matky v tureckom zajatí u poturčeného syna, kde jej síce nič nechýbalo po telesnej stránke, ale jedno predsa a to: kresťanská nedeľa. Iste nás všetkých vždy znova „elektrizujú“ vrúcne slová Ivan Kraska, ktorý v básni: Vesper Dominicae – Nedeľný večer, spomína na svoju matku, ktorá v nedeľný večer sedí pri stole nad stránkami starého Tranosciousa, spomína na svojho syna a potom rozochveným, jemným hlasom spieva: „Den nedelný se skonáva, chválmež…“.
Tie silné momenty, ktoré vystihli naši básnici nám ukazujú, čo je a zostáva v nedeli ako sviatočnom dni nenahraditeľné a nezastupiteľné: nedeľa ponúka spoločenstvo s Pánom Bohom. Nedeľa je dňom odpočinku nielen pre telo, ale aj pre dušu a vedie nás do Božej blízkosti. Obnovuje to, čo ustanovil Pán Boh už na počiatku stvorenia. Najskôr všetko stvoril pre človeka, ale človeka samého stvoril pre seba, pre spoločenstvo so sebou ako Otcom a toto spoločenstvo chce zachovať ako niečo trvalé nielen kvôli sebe, ale aj kvôli nám.
To nám hovorí a pripomína dnes aj Pán Ježiš v dnešnom evanjeliu: „Sobota bola ustanovená pre človeka“. To znamená, že Pán Boh daroval človeku sviatočný deň ako niečo sväté a vzácne, čo nám má slúžiť a pomáhať pre telo i pre dušu. Sviatočný deň pomáha nielen regenerovať naše telesné sily tým, že v nedele sa človek má zdržiavať práce, ktorá nie je nevyhnutná, ale máme si všimnúť a poslúchnuť výzvu žalmistu: „Poďme do domu Hospodinovho“.
Podstatu nedele ako sviatočného dňa daného človeku ako veľký duchovný dar vystihli pravoslávni kresťania pomenovaním nedele „vozkresenie“, čiže: vzkriesenie. Nedeľa nám ponúka spoločenstvo s Pánom Bohom ktoré vzniklo v „prvom dni po sobote“, totiž spoločenstvo so vzkrieseným Božím Synom Ježišom Kristom. To, čo sa „mocou Otcovou“ stalo s ukrižovaným a umretým Ježišom, ponúka Otec ako dar najvyššej ceny aj nám. Vzkriesenie „prvorodeného z mŕtvych“, Syna Božieho ako Spasiteľa je základom aj nášho vzkriesenia a vykúpenia.
Pre veriacich v Krista Pána sa preto prvým dňom v týždni stala nedeľa. Iste, Židia boli na svoj „šabát“, veď to bol po obriezke druhý najväčší a najtypickejší rys ich zbožnosti a znak príslušnosti k Izraelu, ľudu SZ. Dnes, žiaľ, opäť niektoré sekty, napríklad „sobotári“ a iné zabúdajú na to, že ten starý, pôvodný deň odpočinku nahradil Boh Otec dňom a skutkom novým, vykonanom v diele vzkriesenia Pána Ježiša Krista. V ňom je vrchol a podstata evanjelia Ježiša Krista, ktoré je „mocou Božou na spasenie každému veriacemu“. (R 1, 15-16)
Bratia a sestry v Kristu, Pánovi!
V evanjeliách vidíme vždy znova skutočnosť, že to „nové víno“ Židia nechceli pochopiť ani zniesť a preto Pána Ježiša a Jeho učeníkov vždy znovu napádali a obviňovali z bezbožnosti. Sviatočný deň odpočinku mali zošnurovaný do tridsaťdeväť zákazov a príkazov. Vážne porušenie zákona sa podľa zákona Mojžišovho prísne trestalo. Tak sa stalo, že aj vymŕvanie klasov učeníkmi, ktorí to urobili z núdze, kvalifikovali zákonníci ako hrubé porušenie zákona, totiž ako prácu, konkrétne „mlatbu“, teda ako niečo v sobotu nedovolené.
Pán Ježiš poukázal na to, že aj taký zbožný muž ako bol Dávid, v núdzi jedol z posvätných chlebov v chráme za časov veľkňaza Abiatara. Nebola to však svätokrádež a nikto im to nevyčítal, lebo išlo o krajnú núdzu a hlad.
Podobne aj na iných miestach Pán Ježiš jasne povedal a dokázal, že konať a dokazovať lásku je nielen dovolené, ale je Otcovou vôľou. To konkrétne znamená, že zachraňovať človeka v nebezpečenstve smrti, nemoci, ale aj v krajnej núdzi hladu a telesne ho nasýtiť je Otcom nebeským dovolené a preto aj možné aj vo sviatočný deň.
Bratia a sestry v Pánovi!
Pánova obhajoba učeníkov a dôkaz, že On ako Syn Boží a Mesiáš je Pánom aj „nad sobotou“ a tak aj Pánom nedele, čiže poverenie správne učiť a vykladať Boží zákon, priviedla niektorých kresťanov k druhej krajnosti. K zneužívaniu nedele a sviatočného dňa vôbec na rôznu zbytočnú činnosť. Dnes vidíme a poznáme mnoho takých príkladov, keď nielen nekresťania, ale aj kresťania pohŕdajú Božím slovom i slovom Toho, ktorý je Pánom nedele a všetkého. Nedeľu nevyužívajú k dokazovaniu lásky, humanity a pomoci blížnemu, ale zneužívajú nielen na prácu, ale neraz priamo na hriešne konanie. Naša cirkev nie je proti práci, ktorá je nutná, dôležitá a je prejavom slúžiacej lásky. Nie je ani proti športu a rekreácii ľudí. Ale z výnimky sa nemá stať pravidlo. Odkladanie všetkej práce na sviatočný deň a tak obchádzanie služieb Božích a vyučovanie Božieho slova a miesta, kde nám Hospodin chce udeliť svoje požehnanie je hriechom.
Bratia a sestry!
V úvode sme začali štatistikou o tom, že sedemročný človek prežije jeden rok nedieľ. Ako sme ho prežili? Sú však aj iné zaujímavé štatistiky v súvise s nedeľou, najmä ak sa nedeľa stane iba víkendom. Najviac dopravných nehôd, najviac samovrážd a vrážd sa udeje v nedeľu. Najviac mravnej skazy sa napácha tam, kde sa nedeľa a sviatky nevyužijú správne, ale zneužijú, totiž, kde ľudia Božie slovo obchádzajú a ním pohŕdajú.
Mnoho domov sa u nás postavilo práve v nedeľu, ale nie vždy v nich ľudia zažili šťastný a dlhý život. Neraz v nich dlho nebývali a so smútkom hovorievajú: „Postavili sme si dom a teraz, keď nám malo byť najlepšie, je koniec…“. Preto sa dnes všetci nanovo zamyslime nad otázkou: „Čo keď príde nedeľa“? Kedy nám nedeľa a sviatočné dni prinesú najväčšie požehnanie: keď v nich pracujeme a umárame sa starosťami o živobytie, alebo keď dovolíme Pánu Bohu aby nám v nich On slúžil? Pamätajme najmä na to, že cieľom nášho života nie je časné prebývanie, ale smerovanie ku „večnej nedeli“. K večnému odpočinutiu a prebývaniu s naším Pánom v radostnej oslave Jeho svätého mena. Amen
20. nedeľa po Svätej Trojici – MyS – Ľubomír Batka st.