Nový človek
Úvodná modlitba:
Ďakujeme Ti, drahý náš Spasiteľu, za nové poučenie o Tebe,
za Tvoje slovo, ktoré je pravda a ktoré vedie k životu večnému.
Pomôž nám ho aj dnes zvestovať a prijímať tak, aby z nás tvorilo nových ľudí, podľa obrazu nášho Otca nebeského,
aby sme žili a konali v svätosti, spravodlivosti a pravde
v rodine, v cirkvi i vo svete. Amen (Ľ.B.st.)
Ef 4, 22 – 32:
„ Zložte starého človeka podľa terajšieho obcovanie, rušiaceho sa v zlých, klamných žiadostiach, (23) obnovte sa duchom svojej mysle (24) a oblečte nového človeka, stvoreného podľa Boha v spravodlivosti a svätosti pravdy.(25) Preto odložte lož a hovorte pravdu každý so svojim blížnym; veď sme si navzájom údami. (26) Hnevajte sa ale nehrešte;nech slnce nezapadá nad vaším hnevom. (27) Nedávajte miesta diablovi. (28) Ten, čo kradol, nech viacej nekradne, radšej nech pracuje a vlastnými rukami zarába, aby mal z čoho udeliť núdznemu. (29) Nijaké mrzké slovo nech vám nevychádza z úst, ale len dobré, aby budovalo, kde treba, a poslucháčom prinášalo požehnanie. (30) Nezarmucujte Svätého Ducha, ktorým ste boli spečatení na deň vykúpenia. (31) Každá rozhorčenosť a vášnivosť, hnev a krik, i rúhanie so všetkou zlosťou nech sú vám ďaleké. (32) Ale buďte vospolok dobrotiví, milosrdní, odpúšťajte si, ako aj Boh odpustil vám v Kristu“. Amen
Po duchovnej obnove túžiaci bratia a sestry!
Žijeme v dobe, v ktorej sa často a mnoho hovorí o obnove. Obnovujú sa staré, historické centrá miest i fasády domov, obnovujú sa staré tradície v ľude a v národe, obnovujú sa staré remeslá a spústa iných vecí. To všetko spolu má priniesť obnovu „fasády“ celej našej spoločnosti a jej novú tvár pokrivenú rôznymi deformáciami.
Aj v cirkvi sa máme snažiť vždy o obnovu, reformáciu a revitalizáciu. Tak vzniklo už dávno v našej cirkvi zvláštne heslo:“vpred k reformácii“! Myslí sa tým Lutherova reformácia a tak by niekto mohol očakávať skôr heslo: „späť k reformácii !“ Ale pravdou je, že aj naša reformačná cirkev potrebuje vždy obnovu, obživenie a duchovné „rozvlaženie“. Svet okolo nás nechce pochopiť a priznať, že akákoľvek obnova, včetne hospodárskej sa musí začať obnovou duchovnou. Obnovou vnútra človeka, obnovou jeho „srdca“, čiže ducha. V cirkvi by sme to však mali vedieť a na to pamätať. Preto ak túžime po cirkvi „bez poškvrny a vrásky a čohokoľvek podobného“, musíme začať pri obnovení nášho duchovného života. Týmto poznaním a touto zvesťou môžeme poslúžiť sebe a kresťanom v cirkvi, ale aj každej spoločnosti.
Apoštol Pavel pripomína v dnešnej perikope z listu efezským, že význam a záväzok Krstu svätého znamená duchovné znovuzrodenie, čiže „stvorenie nového človeka“, podľa obrazu Krista, skrze Ducha Svätého. Tento dôsledok Krstu svätého nám možno niekedy uniká. Prví kresťania, ktorí prijímali Krst obyčajne ako dospelí formou ponorenia, keď krstili v riekach alebo v baptistériách prvých bazilík, lepšie rozumeli výzve „vyzliecť starého človeka“ a úlohe „obliecť nového človeka“. Symbolicky si to pripomínali vyzlečením starých šiat pred vstupom do vody pri pokrstení a oblečením nového, bieleho rúcha po vyjdení z vody.
Určitým upozornením na túto prax je biela kamža, ktorú nosí zástupca cirkevného zboru pri službách Božích, ale aj konfirmačné biele šaty dievčat a biele košele chlapcov. Ide teda o to, aby sme my všetci pokrstení, ktorí sme sa stali Božími deťmi a dedičmi večného života skrze Krista, počuli a prijali s pokorným srdcom výzvu apoštolského slova: „Nezarmucujte Svätého Ducha Božieho, ktorým ste boli spečatení na deň vykúpenia“.
Táto jemná narážka na Krst svätý nám pripomína záväzok plynúci z Krstu v slovách o „spečatení skrze Ducha svätého“. Ide o to, že Pán Boh neruší krstnú zmluvu, ktorú s nami uzavrel pri Krste svätom a ktorú potvrdil pečaťou Ducha Svätého. Preto nie je potrebné, ani správne Krst svätý opakovať. Ale z našej strany krstnú zmluvu často a rôznym spôsobom narušujeme a tým sa neraz navraciame k tomu, čoho sme sa pri krste odriekli, totiž k starým, pohanským zvyklostiam a skutkom, k zlým a klamným žiadostiam tela, ktoré sú prejavom života starého Adama v nás.
Preto z našej strany je potrebné trvalé pokánie. Ako deti Božie sa máme snažiť o nový život v spravodlivosti a svätosti pravdy.
Môže vznikúť otázka, čo je spravodlivé? Možno sa niekto pýta: A čo je pravda? Čo znamená pravda, ktorá je svätá? Je isté, že toto môže určiť iba Ten, ktorý sám je spravodlivý, svätý a pravdivý. Ten, ktorý povedal: „Ja som cesta, pravda i život“. Je to Pán Boh zjavený v Ježišovi Kristovi.
Mohli by sme povedať, že apoštol Pavel tu z moci Ducha Svätého rozvádza a rozvíja dve požiadavky zo zákona Božieho, z Desatora. Je to jednak siedme prikázanie: „Nepokradneš!“ a ôsme prikázanie: „ Nevypovieš krivé svedectvo proti svojmu blížnemu!“.
Zrejme stačia aj tieto dve požiadavky a ich rozvedenie ako ukážka hodnoty viery a kresťanskej morálky. Kazatelia to nemali nikdy jednoduché, ak mali ľuďom zvestovať povinnosti človeka podľa Božieho zákona. Nie je to ľahké ani dnes, v dnešnej spoločnosti, v ktorej si ľudia stále myslia, že „kto nekradne, okráda svoju rodinu“.
Koľkým ľuďom „šliapne do svedomia“ výzva: „Ten, čo kradol, nech viacej nekradne, radšej nech pracuje a vlastnými rukami zarába, aby mal z čoho udeliť núdznemu!?
Na druhej strane sa mnoho ľudí v dnešnej spoločnosti pýta: „Prečo poctivá a odborná práca práca stratila svoju príťažlivosť a hodnotu“? Dôvodov je iste viac, ale upozorňujem na jeden, ktorý súvisí s rozšíreným zvykom potupovať vieru a náboženstvo, Písmo sväté a Božie slovo v ňom. Kvitne tvorba nových hesiel aj v súvise s prácou: “Práca je posledný spôsob ako získať peniaze“. Podceňuje sa hodnota vzdelania a učenia sa, podceňuje sa všeobecne duševná práca. S tým súvisí aj náboženské poznanie a vzdelávanie. Náprava toho všetkého nie je a nebude ľahká. Ako kresťania však vieme o tom, že náš nebeský Otec nám mnoho odpustil v Kristu a to je pre nás povzbudením k životu podľa Božieho slova.
Ľudia okolo nás sa naučili nielen povrchne pracovať a životnú úroveň si vylepšovať kradnutím, ale rovnako nemajú radi hovorenie pravdy. Naučili sa za dlhé desaťročia, že hovoriť pravdu sa jednoducho neopláca, dokonca to bolo neraz nebezpečné. Lenže apoštolské slovo nám hovorí jednoznačne: “ Preto odložte lož a hovorte pravdu každý so svojím blížnym“.
Naviac, okolo nás je mnoho príkrych slov, rozhorčenosti, vášní, hnevu a kriku. Hnev a nadávky sa stali akousi normou vzájomnej komunikácie. Odpúšťanie mnohí považujú za neodpustiteľnú slabosť. Zvlášť bolestné je, že takéto spôsoby konania prenikli aj do cirkvi. Nám však dnes nestačí tieto mravné ideály hlásať, ale k dosiahnutiu obnovy potrebujeme podľa nich aj žiť. Je zrejmé, že potrebnú silu k dobrému konaniu nám ponúka a dáva Duch Svätý.
Rozlíšiť pravdu od lži nie je vždy jednoduché a ľahké. Ako hovorí Písmo: Diabol je „otcom lži“. V zamieňaní pravdy za lož je preto profesionál. Preto apoštolské slovo varuje: „Nedávajte miesta diablovi“.
Jedno rozprávanie hovorí o tom, ako vznikol výraz „holá pravda“: Pravda a lož sa vybrali spolu okúpať sa. Prišli k vode a obe si vyzliekli šaty a odložili si ich na brehu. Potom zlomyseľná lož vyšla z vody prvá a obliekla sa do šiat pravdy, takže bola od pravdy na nerozoznanie. Potom sa vybrala do sveta a chodí tak podnes. Keď vyšla z vody pravda, nechcela si obliecť cudzie šaty a tak ostala – nahá. Preto sa dodnes správa nenápadne a hanblivo, skrýva sa a je utiahnutá. Lož sa však pyšne a sebavedome vyťahuje a vypína v šatách pravdy a tak mnohých dokáže pomýliť“.
Bratia a sestry!
Tak to neraz býva aj s pravdou evanjelia. Je slovom o Božej dobrote k nám, slovom o odpúšťajúcej láske Božej v Kristu Ježiši našom Pánovi. Mnohí ľudia síce dávajú prednosť spôsobom sveta, hnevu, kriku, rozhorčenosti a vášnivosti, ako by v tom bola sila a cesta k novote života.
Nás však chce opäť osloviť slovo ktoré je sväté a pravdivé. Cesta k obnove, ktorú hľadáme, ktorú potrebujeme a chceme dosiahnuť je v slove evanjelia. V tom, čo urobil a čo urobil a robí Pán Boh v Ježišovi pre nás aj dnes. Ono je pre nás mocou Božou k novému životu v časnosti a mocou aj k nášmu vykúpeniu a životu večnému. Jemu dôverujme a Jeho, nášho Pána nasledujme. Amen
19.nedeľa po Svätej Trojici – MyS – Ľubomír Batka st.
OsA 19.N.po Sv.Tr.8926