Rosa zhora
Zvlaž srdcia naše, Ty rosa z nebies čistá,
Ó, Duchu Svätý, sám sebou obživ nás,
Len s Tebou cesta vždy bezpečná a istá,
Ty hovor, Bože, Tvoj chceme počuť hlas!
I dažďom prudkým dnes v naše srdcia siahni
A nech obmyje ich celkom, dokonale.
Svojou láskou svätou k sebe si nás tiahni
By sme Tebe žili, Tvojej večnej sláve! Amen (Z.O.)
Iz 55, 10 – 11:
„Lebo ako dážď a sneh padá z neba a nevracia sa tam, lež napája zem, robí ju plodnou, úrodnou, a dáva semä rozsievačovi a jediacemu chlieb, (11) tak bude moje slovo, ktoré vychádza z mojich úst: nenavráti sa ku mne prázdne, ale vykoná, čo sa mne páči, úspešne spraví, na čo ho posielam“. Amen
Milí bratia a sestry v Kristu Pánu!
Kto niekedy stál na morskom brehu a pozoroval majestátnu hru vĺn, bol iste týmto pohľadom okúzlený. Ich príliv a trieštenie na morskom brehu je vskutku majestátny pohľad. My suchozemci poznáme podobný obraz. Tiež pohľad na more, ale nie modré, ale zelené, alebo žlté. Sú to obilné polia v bujnom raste. Niekedy tmavšie, inokedy jasnejšie sfarbené v lúčoch slnka, prípadne lány zabelievajúce sa k žatve. Tiež sa nádherne vlnia pod silou vetra.
Kým more je pre nás suchozemcov skôr obrazom smrti, obilné polia sú skôr obrazom, alebo prísľubom novej úrody a života. Ak však príde suchota a suchý vietor vysúša obilné klasy a pôdu, hospodár je sklamaný a hovorí: márne som sa namáhal a pracoval.
Vtedy si nielen želáme, ale aj prosíme, aby prišiel dážď, aby zvlažil zem a priniesol vytúžené požehnanie.
Ešte smutnejší je pohľad tam, kde vidíme ľudské srdcia, pôvodne obsiate slovom Božím, ktoré začalo sľubne klíčiť a rásť, ale potom zrazu siatina vädne. usychá. Smutný pohľad pre rozsievača i Toho, ktorý „dáva rozsievačovi zrno a jediacemu chlieb“.
Neraz sa pri pohľade na našu cirkev, podobne „usychajúcu“ pýtame: Ako ďalej? Je tu nejaká pomoc a záchrana?- Iste môže pomôcť a zachrániť siatinu len „dážď“ z neba. Je ním Duch Svätý, ktorý zostúpil v deň Letníc na učeníkov v Jeruzaleme a zvlažil ich vyprahnuté srdcia.
Prorok Izaiáš nehovorí priamo o Duchu Svätom a Jeho zoslaní, ale hovorí o „slove“, ktoré prichádza ako „dážď a sneh“ na vyprahnutú pôdu a robí ju „plodnou a úrodnou“. Slovo, ktoré spomína je slovo Božie, slovo, ktoré vychádza z Božích úst.
Avšak práve cez toto Slovo k nám prichádza Duch Svätý a dáva nám porozumieť tomu, čo chce Pán Boh. On je Ten, ktorý chce „spasiť naše duše“. Duch Svätý tak pôsobil a pôsobí vždy. „zavlažil“ srdcia učeníkov rosou zhora, aby v nich rástla viera zasiata slovom Kristovým a aby začal v nich pulzovať nový život a prejavilo sa naplno jeho ovocie.
Aj v našej súčasnosti sú a „dujú všelijaké vetry“. Neraz vysušujú pôdu do tej miery, že v nej zasiate semeno Božieho slova nedokáže vzklíčiť, alebo požehnane rásť a prinášať očakávanú úrodu. Je to tak, ako spomína aj Pán Ježiš v podobenstve o štvorakej pôde, kde je pôda plytká a pod jej nízkou vrstvou je „skala ľudského srdca“. Zasiate zrno rýchlo vzklíči, ale aj rýchlo usychá. Inokedy sa pre iné príčiny, všelijaké „spoluvzrastlé tŕnie“ neodstáva potrebnej vlahy a výžiny a klasy nedozrejú. Vysušujúcim vetrom môže byť aj zdanlivo dobromyseľná rada, aby si svojou vernosťou a poslušnosťou „neškodil svojim deťom a ich budúcnosti“. Inokedy slovo ľahostajnosti, či ty máš byť „strážcom svojho brata“? Je mnoho okolností, ktoré spôsobujú postupné usychanie siatiny a duchovné hynutie.
Právom sa pýtame: V čom, alebo v kom je naša nádej? Tak, ako to platilo vždy, v časoch SZ i v dejinách cirkvi, platí aj pre nás upozornenie na pomoc zhora. Na rosu Ducha Svätého, ktorá jediná je našou pomocou a záchranou.
Stelesnením Božieho slova bol už príchod samotného Pána Ježiša Krista, keď „slovo stalo sa telom“ a potom Jeho zvesť evanjelia. Radostná správa o Božej milosti. O tom, čo chce a pôsobí náš nebeský Otec pre našu záchranu časnú i večnú.
Božie slovo a pôsobenie Ducha Svätého v ňom je nielen napomenutím a otvorením očí pre poznanie nášho skutočného stavu, ale aj zasľúbenie o trvalej moci a pomoci Božieho Slova a príhovoru Syna Božieho, ktorý sa prihovára na pravici Otca za nás.
Slovo, ktoré vychádza z úst Božích sa nenavráti nikdy prázdne, ale „úspešne spraví, na čo ho Boh Otec posiela“. Ak je to slovo súdu, aj vtedy môže priniesť pomoc očistenia, prebudenia a povzbudenia ostatkov duchovného Siona. Tak slovo Božie „dané a zvestované“ úspešne spraví na čo je poslané.
Bratia a sestry!
Duch Svätý nielen počas týchto výročitých sviatkov je hotový zostúpiť ako osviežujúci dážď, alebo sneh na pôdu našich sŕdc.
My sa však nesmieme chovať tak, ako kedysi Izraelci na púšti pri putovaní do zasľúbenej zeme, keď si „zatvrdili srdcia“. Slovu Božiemu máme dovoliť, aby pôsobilo v našich srdciach a v našom duchu. Aby bolo vítané a aby znelo čistotne a jasne, aby tak bolo požehnaním pre nás, naše rodiny, cirkev i širšie spoločenstvo.
Ak cítime bremeno vín a hriechov, príjmime ho ako dážď Božej milosti. Ak znášame protivenstvá pre Krista, dajme sa ním povzbudiť a posilniť mocou, ktorá je od Boha. Ak sa cítime slabí a unavení, príjmime novú silu rastu a povzbudenie na cestu k pravému cieľu. Premáha nás smútok a slzy z rozlúčok, alebo nemoci tela? Príjmime Kristovo posolstvo o víťazstve života nad smrťou a povzbudenie v nádeji, že napokon nás čaká večná radosť v nebesiach.
S nábožným pevcom aj dnes prosme:
„Ó, príď, ó, príď, ty Rosa zhora,
prenikni zemou vyprahlou,
nech tvrdá srdca nášho kôra
sa obmäkčí Tvojou vlahou,
a všetko dobré, krásne, milé
vyrastie zase v plnej sile. „ (ES 273, 2) Amen
2.slávnosť svätodušná – MyS – Ľubomír Batka st.