Vykročme s Nikodémom

                          Vykročme s Nikodémom               

Bože náš v Trojici,

čo zjavil si sa nám,

povzbuď nás, obživ nás

a uprav srdcia v chrám,

zroď znovu, by telo

duchom sa zaskvelo…

Buď s nami, Pane náš,

a ľud svoj uč a chráň! Amen (M.R.)

J 3, 1 – 15:

   „Ježiš mu odpovedal: Veru, veru, hovorím ti: Ak sa niekto nenarodí znova, nemôže uzrieť kráľovstvo Božie. (4) Nikodém Mu povedal: Ako sa človek môže narodiť, keď je starý? Nemôže predsa druhý raz vojsť do života matky a narodiť sa! (5) Odpovedal Ježiš: Veru, veru ti hovorím: Ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do kráľovstva Božieho. (6) Čo sa narodilo z tela, je telo, a čo sa narodilo z Ducha, je duch. (7) Nediv sa, že som ti povedal: Treba sa vám znova narodiť. (8) Vietor veje, kam chce; čuješ jeho hlas, ale nevieš, odkiaľ prichádza a kam ide: tak je s každým, kto sa narodil z Ducha. (9) Odpovedajúc Mu Nikodém, povedal: Ako sa to môže stať? (10) Ježiš mu odpovedal: Ty si majster v Izraeli a nevieš to? (11) Veru, veru ti hovorím: Čo vieme, hovoríme, a čo sme videli, svedčíme, ale neprijímate naše svedectvo. (12) Ak neveríte, keď som vám o zemských veciach hovoril,  akože uveríte, keď vám budem hovoriť o nebeských? (13) A nikto nevstúpil do neba, len Ten, kto zostúpil z neba, Syn človeka. (14) A ako Mojžiš povýšil hada na púšti, tak musí byť povýšený aj Syn človeka, (15) aby každý veriaci mal v Ňom večný život.“ Amen

   Bohumilí kresťania, bratia a sestry v Pánovi Ježišovi Kristovi!

   Sú rozličné cesty, po ktorých sa chce človek dostať k Pánu Bohu, k pravde o jeho bytí a k viere v Neho. Mnohé z tých ciest ktoré by človek rád prijal sú však celkom neschodné. Výsižne o tom hovorí indický pastor Johnson Gnanabaranam v jednej svoje úvahe: 

„Svoju vieru neviem odovzdať iným tak, ako lekár striekačkou zaštepí chorého; svoju vieru neviem odovzdať iným tak, ako plnia auto benzínom cez hadicu; ako robotníci žeriavom prekladajú tovar z lode do lode; svoju vieru neviem odovzdať v tabletkách. 

   Svoju vieru môžem dokázať len tak, ak svoj neužitočný, hriešny život vložím do Kristových rúk. Svoju vieru môže dokázať len silou Svätého Ducha, ktorého poslal k nám Kristus“.

   K Pánu Bohu je vlastne iba jedna správna cesta. Pán Ježiš o nej hovorí: „Ja som cesta i pravda i život. Nik neprichádza k Otcovi, ak len nie skrze mňa“. (J 14, 6)

   V dnešný sviatok Svätej Trojice sa chceme utvrdiť vo viere v Trojjediného Pána Boha a chceme si pripomenúť a zhrnúť požehnané dielo celej Trojice Svätej. Chceme poznať jeho dôležitosť pre život tento i budúci.

   Možno sa pýtame s Nikodémom: „Ako sa to môže stať?“ Ako sa môže celé toto dielo a pôsobenie stať zjavným aj pri nás? Ako sa človek môže znovu narodiť a prísť do Božieho kráľovstva?

   Bratia a sestry! 

   Predovšetkým si vezmime príklad od Nikodéma, ktorý je vlastne jedným z nás a je naším obrazom. Čo urobil on vo svoje túžbe prísť k poznaniu pravdy? – Obrátil sa so svojimi otázkami na Pána Ježiša Krista! Išiel k Ježišovi. Je zrejmé, že najskôr nechápal  čo mu Pán hovoril – a predsa ho napokon vidíme pod krížom Ježišovým spolu so ženami a Jozefom z Arimatie. To je znak, že postupne mnohé pochopil. Ak na začiatku všetko dôležité pochopiť nedokázal, lebo jeho postoj bol určovaný prostredím z ktorého vyšiel, totiž prostredím farizejov a synedria, židovskej rady. Aj on musel ešte počuť mnohé slová a mnoho vidieť, kým pochopil, že:.. „iba ten, kto sa narodil z Boha, nehreší…a zlostník sa ho nedotýka a že celý svet je v moci toho zlostníka“ ( 1 J 5) Preto mu Pán hovorí: „Treba sa vám znovu narodiť“ a to „z vody a z Ducha“. 

   Vykročiť s Nikodémom  – je prvý krok. Znamená to vyjsť z prostredia tohoto sveta, ktoré je pochybné, hriešne a zlé. Podobne ako naše životné prostredie je zamorené a znečistené všelijakými škodlivinami, ktoré znečisťujú náš duchovný život. Ísť za Ježišom, znamená vykročiť na „zelené pastvy“ Jeho slova a pristúpiť k „občerstvujúcim vodám“ Jeho sviatostí. Ísť za Ježišom Kristom znamená vykročiť z ľahostajnosti, alebo spokojnosti so sebou samým k náročnejšiemu, novému životu.

   Evanjelisti a apoštolovia vedeli o obťažnosti takéhoto vykročenia, aj o novosti toho, čo Ježiš prináša. Preto sa k tomuto kroku a výzve  Ježiša vracajú vždy znovu. Evanjelista Ján napríklad v rozhovore Ježiša so ženou Smaritánkou pripomína slová Pánove: “Vodu, ktorú ti ja dám, bude prameňom vody prúdiacej sa k večnému životu“.(J 4, 14) Slepému od narodenia povedal:“ Dokiaľ som na svete, ja som svetlo sveta“ (J 9, 5)

 Vykročiť s Nikodémom máme aj my. Vykročiť „vo dne“, alebo aj „v noci“ – keď je strach veľký a viera malá. Každý s tým máme určité skúsenosti, keď sme chceli, alebo aj skutočne vykročili každý z vlastného prostredia. Keď sme sa rozhodli vážne brať vieru v ježiša a žiť podľa Jeho slova, keď sme sa rozhodli odriekať sa zlého a túžili po novom živote. Takáto cesta je znova a znova pred nami.

   Bratia a sestry! 

   Cieľom Nikodémovej snahy bolo „dopátrať sa“ pravdy o Pánu Bohu, o ceste k Nemu a uzrieť kráľovstvo Božie. Preto prišiel za Ježišom, ktorý „bol učiteľ, ktorý od Boha vyšiel,lebo nikto nečinil také znamenia, ak len Boh nie je s Ním“. Preto išiel k Ježišovi, hoci aj v noci.

   Je pravdivé slovo Písma svätého: “Boha nikdy nikto nevidel…“, ale súčasne platí aj to ďalšie slovo: “Jednorodený Syn Boží,Ten Ho známym učinil“. Preto Pána Boha videli mnohí. Možno im aj závidíme a myslíme si, aké to mali jednoduché a ľahké. Lenže stretnutie so živým Bohom je veľmi často, ba spravidla, bolestné !

Znamená to vidieť Pána Ježiša aj na kríži. Znamená to stretnúť sa s ľudskou biedou, hriešnosťou i utrpením. Znamená to vidieť najskôr vlastný hriech, prevrátenosť srdca a všetko, čo nás od Pána Boha oddeľuje. Vidieť ľahostajnosť, nelásku, tvrdosť i žiadostivosť. Znamená to priznať si svoj podiel viny na Jeho utrpení a to je bolestné!

   Preto evanjelista Ján poznamenal: „Každý totiž, kto zle robí, nenávidí svetlo a nejde na svetlo, aby jeho skutky nevyšli najavo“. (J 3, 20) Apoštol Pavel tomu rozumel rovnako, keď napísal:“ Lebo hnev Boží z neba zjavuje sa proti každej bezbožnosti a neprávosti ľudí, ktorí neprávosťou prekážajú pravde“. (R 1, 18) Preto predpokladom „videnia Boha“ je odstránenie hriechu, pokánie a znovuzrodenie „skrze vodu a Ducha“.

    Preto aj my všetci potrebujeme, aby nás Duch Svätý  pod krížom znovuzrodil k večnému životu. Potrebujeme najskôr pozrieť na Kristov kríž a poznať, že Pán zomrel aj za mňa a moje hriechy. To Nikodém pochopil až neskôr, podobne ako Peter a iní.

   Milí bratia a sestry!

   Pán Ježiš hovorí:“ Duch veje, kam chce“. My Jeho vanutie môžeme pozorovať na mnohých miestach, najmä tam, kde človek poznáva a vyznáva svoje hriechy. Tam, kde človek vzhliada ku krížu Kristovmu s vierou a nádejou, lebo to je cesta, ktorú Boh Otec vyvolil k našej záchrane. „Ako Mojžiš povýšil hada na púšti, tak musí byť povýšený aj Syn človeka, aby každý veriaci mal v Ňom večný život“. Jeho povýšenie začalo jeho príchodom a ponížením, ale smeruje k Tomu, od ktorého vyšiel a ku ktorému sa vrátil. Ak Ježišovi dôverujeme, s Ním napokon dosiahneme aj večný život a naša viera sa stane videním „tvárou v tvár“ a poznaním tajomstva a lásky celej Trojice Svätej. Amen 

          Nedeľa Svätej Trojice   –  MyS  –  Ľubomír Batka st.

Vložiť komentár