Triumf viery
Oslavuj Pána, všemocného Vládcu a Kráľa,
nech Mu znie chválospev, akým Ho anjeli slávia,
Piesňou a hrou, harfami aj citarou,
hlásajme: Buď Bohu chvála! Amen (ESP 355,2)
Jób 19, 25 – 27:
„ Ja viem, že môj Vykupiteľ žije a nakoniec sa postaví nad prachom. (26) I keď moja koža bude tak rozrušená, zo svojho tela uzriem Boha, (27) ktorého uvidím pri sebe; moje oči, nie cudzie Ho uvidia. Srdce mi v hrudi prahne po tom.“ Amen
Bohumilí kresťania, bratia a sestry v Kristu Pánu!
Biblický Jób je v našich mysliach zakotvený ako typ človeka, ktorý patrí k najväčším trpiteľom medzi ľuďmi. Keďže trpel takým mnohorakým spôsobom a bol pritom samým Pánom Bohom označený za človeka bohabojného a spravodlivého, zostáva v našich mysliach ako predobraz samého Pána Ježiša Krista. Ježišovo utrpenie bolo zástupné utrpenie. Trpel za nás a za naše hriechy. Aj Jób trpel nie za svoje skutočné hriechy, vyjmúc hriech dedičný, ale skôr za hriechy svojich synov. Jób si pomyslel:“Možno sa moji synovia prehrešili a rúhali sa Bohu vo svojom srdci.“ Preto prinášal za každého z nich spaľované obete Hospodinu a posväcoval svoje deti. (Jób 1, 5)
Okrem toho z biblickej knihy Jóbovej vieme, že jeho utrpenie bolo v skutočnosti skúškou viery. Satan žaloval na Jóba a hovoril Bohu: “ Či je Jób zadarmo bohabojný?“ (1, 9) Jób bol totiž zámožný a dobre sa mu viedlo. „Dielo jeho rúk si požehnal a jeho statok sa rozmohol v krajine. Ale len vystri ruku a dotkni sa všetkého, čo má, či s ti nebude do očú rúhať?“ Preto Pán Boh dovolil, aby bol podrobený veľkým skúškam viery. Vieme, že v týchto súškach neobstála ani Jóbova manželka, ktorá vo chvíli najväčšieho utrpenia radila svojmu mužovi: “Ešte sa držíš svojej bezúhonnosti? Rúhaj sa Bohu a zomri!“ (2, 9) Prišla k presvedčeniu, že smrť je jediným vykúpením zo všetkého trápenia človeka. Takýto postoj neraz zaujíma aj dnešný človek, keď hovorí: „Lepšia smrť ako biedny život“ a podobne považuje smrť za jedinú vykupiteľku z trápenia a utrpenia.
Tak ako väčšina vtedajších ľudí si Jóbova manželka predstavovala smrť ako zostúpenie človeka do „ríše mlčania“, alebo „ríše tieňov“, kde už nesiaha Božia moc.
Jób jej návrh však označil za nerozumný: “Aj ty vravíš ako nejaká bláznivá žena. Dobré prijímame od Boha a zlé by sme nemali prijímať? Pritom všetkom sa Jób neprehrešil svojimi perami“. (2, 10)
V našom vedomí sú zafixované najmä Jóbove rany, ktoré boli mnohoraké a rôzneho druhu, tak že by sme jeho situáciu a žalospev mohli zhrnúť do výroku, ako ho vyslovil aj žalmista: „Kladieš ma do prachu smrti“. (Ž 22,16 b)
Jób si bol vedomý, že je blízky smrti, ale aj vtedy dôveroval Pánu Bohu.Jób veril, že Božia moc siaha aj nad ríšu smrti. Bol si pritom vedomý toho, že bez Božej milosti a pomoci nie je možná reálna zmena jeho údelu k lepšiemu. Nechcel vedieť o žiadnej inej moci, ktorá by mohla človeka vyslobodiť a účinne mu pomôcť. V tom je Jóbova viera pravá a príkladná aj pre nás.
Jeho vyznanie je obdivuhodné a na pôde SZ priam prevratné. Jób plne dôveroval v Hospodinovu. Veril, že Pán Boh panuje aj nad smrťou, nad „ríšou mŕtvych“ (hebr.šeólom), nad ríšou „večného mlčania“. „Ja viem, že môj Vykupiteľ žije a nakoniec sa postaví nad prachom. I keď moja koža bude tak rozrušená, zo svojho tela uzriem Boha, ktorého uvidím pri sebe. Moje oči, nie cudzie Ho uvidia“.
Bratia a sestry v Pánovi Ježišovi Kristovi!
Pre nás, ľud NZ táto pravda o našom Vykupiteľovi, ktorý sa postaví aj nad naším prachom a viera, že našimi očami uzrieme Pána, už nie je tak nová, ani objavná ako to bolo dobe Jóbovej.
Je to celom prirodzené, pretože my žijeme po udalostiach Veľkej noci. V období novej doby a v novom poznaní vzkrieseného Pána, pretože poznáme svedectvá Pánových učeníkov a mnohých svedkov vzkriesenia a Vzkrieseného.
Vo Viere všeobecnej kresťanskej vyznávame o Božom Synovi, žepo ukrižovaní a smrti – „zostúpil do pekiel“. Toto vyznanie: „zostúpil do pekiel“ rozumieme a chápeme nie tak, že ním pokračovalo Jeho utrpenie. Pán Ježiš zostúpil k zosnulým a prišieldo „ríše mŕtvych“, práve preto, aby aj na tomto mieste – ako to výstižne povedal teológ Paterson Smyth – „vztýčil zástavu svojho víťazstva“! On aj na tomto mieste zvestoval evanjelium, radostnú zvesť o víťazstve života nad smrťou. Smrť Ho neudržala vo svojej moci. Keď mocne prehovoril aj v „ríši mŕtvych“ a „mlčania“, potom slávne vyšiel z hrobu v „novom“, „oslávenom tele“. Preto aj apoštol Peter v svojej svätodušnej kázni pripomenul, že „…ani jeho duša nezostala v podsvetí, ani Jeho telo nevidelo porušenie. Toho Ježiša vzkriesil Boh a my všetci sme svedkami toho“. (Sk 2, 31 – 32)
Milí bratia a sestry!
Toto je apoštolská viera a viera cirkvi od počiatku. Preto aj my, generácia dnešných kresťanov, môžeme právom vyznávať a hlásať túto skutočnosť v chválospeve Viery všeobecnej kresťanskej, že „zostúpil do pekiel“, ale aj to, že „v tretí deň vstal z mŕtvych a vstúpil na nebesá…“. V Pánovi Ježišovi poznáme Víťaza nad smrťou, hriechom i nad mocou smrti a podsvetia. Túto skutočnosť si uvedomoval aj evanjelista Ján na ostrove Patmos, keď v známom videní sa mu Pán predstavil slovami: “Neboj sa! Ja som prvý aj posledný a živý; bol som mŕtvy a hľa, som živý na veky vekov a mám kľúče smrti a podsvetia“ ( Zj 1, 17-18)
Rovnako verili a vyznávali túto vieru aj ostatní apoštolovia. Toto poznanie Božieho činu a veľkosť Kristovho víťazstva je taká veľká a úžasná vec, že v cirkvi nielen na Veľkú noc, ale zvlášť aj v štyridsať dňovom období po Veľkej noci sa vraciame k tejto udalosti, aby sme ju nanovo oslávili spolu s Víťazom nad smrťou a radostne plesali v našich srdciach. Robíme tak aj v dnešnú tretiu nedeľu po Veľkej noci s názvom: Plesajte (lat.Jubilate!) Pán Boh vzkriesil v Ježišovi nášho dobrého Pastiera a Jemu má znieť chválospev všade, aj v tomto prevrátenom svete, ktorého sa však On nevzdal a nevzdáva.
Tak je aj SzZ svedok viery a trpiteľ Jób je pre nás inšpirujúcou osobnosťou, lebo napriek utrpeniu, v moci Ducha Svätého dokázal vyznávať nádherný a povzbudzujúci chválospev viery: „Ja viem, že môj Vykupiteľ žije“…
Vo chvíli, keď si jeho okolie, širšie i to najbližšie myslelo a hovorili to, čo aj dnes ľudia často hovoria: “Lepšia smrť ako biedny život“ a tým vlastne oslavovali smrť ako vykupiteľku a vysloboditeľku zo života, teda ako určité dobro, Jób bojoval úžasný zápas čistej viery a dôvery v Božiu milosť a moc. Veril v skutočné vykúpenie a víťazstvo Vykupiteľa, ale spolu s Ním aj pominuteľného človeka hovoriac: „Ja viem, že môj Vykupiteľ žije a nakoniec sa postaví nad mojím prachom. I keď moja koža bude tak rozrušená, zo svojho tela uzriem Boha“. To je už pevná viera vo vzkriesenie celého človeka, tela duše i ducha, ako to aj my každú nedeľu vyznávame v apoštolskom Kréde:“ Verím v tela z mŕtvych vzkriesenie a v život večný“.
Bratia a sestry v Pánu!
Veľká noc i jej doznievanie je teda radostnou oslavou Pánovho víťazstva a vyznaním: „Ja viem, že môj Vykupiteľ žije! Jeho víťazstvo je aj naším víťazstvom skrze našu dôveru v Neho. Táto viera a nádej nám preto pomáha v nesení nášho osobného kríža, alebo krížov. Naše ústa a srdcia môže rozochvieť a rozospievať neutíchajúcim chválospevom víťazstva: „Náš Vykupiteľ žije!“ – Preto ani naše telá neostanú v prachu zeme. Aj naše oči uvidia Pána. Tak to zasľúbil On sám: “ Blahoslavení čistého srdca, lebo oni Boha uvidia“.
Rovnako ako Jób smieme vyznávať: „Srdce mi v hrudi prahne po tom“. Tento chválospev spievame síce ešte „v koncentráku smrti“, v tejto časnosti, kde nás ohrozuje smrť telesná i duchovná, ale je už novým videním. Videním srdca osvieteného Duchom Svätým. On pôsobí a dáva do našich sŕdc pravú vieru.
Ak ju prijímame a žijeme v nej, stávame sa súčasťou veľkého plesajúce chóru, ktorý má svojich spevákov všede: tu na zemi i v nebesiach. Niet takého miesta, kde by nesiahala moc Božej lásky a milosti. Preto aj my, tu v chráme, alebo v našich rodinách plesajme s naším nábožným pevcom:
„Oslavuj Pána, zo všetkých chválu Mu vzdávaj.
Všetko čo jestvuje, smelo sa k Nemu priznávaj!
Svetlom je v tmách a nádejou v úzkostiach.
Velebiť Ho neprestávaj! (ESP 355, 4) Amen
3.nedeľa po Veľkej noci – MyS – Ľubomír Batka st.