29. APRÍL
Ale keď robím, čo nechcem, nie ja to robím, ale hriech, ktorý prebýva vo mne.
Rímskym 7, 20
Ak by tohto ( v nás prebývajúceho ) hriechu nebolo, nebolo by ani nijakého skutočného hriechu, k tomu hriechu totiž nedochádza ako k všetkým ostatným hriechom, on jednoducho existuje, žije a zapríčinuje všetky hriechy, nepáše sa v krátkej, alebo v dlhej chvíli, lež kde sa nachádza človek, tam je aj tento hriech.
Tu nie je rozhodujúce, ako dlho sa človek chráni, zlepšuje a uzdravuje – čo teda robí navonok – vo vnútri zostáva kmeň, koreň a žriedlo zla; tu sa musí predovšetkým utesniť otvor žriedla a strom vyvrátiť z koreňov, ináč vytryskne z desiatich miest, ak by si si nejaké vedľajšie utesnil a žriedlo odstraňoval.
Liečba sa musí uskutočňovať zvnútra, ináč to zvonku môžeš večne natierať, vtierať masti a náplasťou zakrývať, neprestane to mokvať, môžeš v natieraní pokračovať, a bude to ešte horšie. Nepomôže tu nijaký zákon ani trest, aj keby hneď tisíc pekiel nadišlo, lež jedine milosť Božia musí zasiahnuť, ktorá čistí podstatu a pretvára v novú.
Martin Luther: Smerovník kresťanskej cesty