Včera (9.nov.) som v jednom denníku uvidel 2 fotografie z evanjelického sobáša v kostole, hneď som zbystril pozornosť a začal čítať informáciu pod ním: nuž, bol som šokovaný. Po štvrtý raz sa sobášil exprimátor B.B. a bývalý boss odborárov Ivan Saktor. Pani farárku na fotografii som nepoznal, ale začal som pátrať na internete po ďalších informáciách, oplatilo sa. Sobáš sa konal v sobotu 20. októbra 2012 v historickom a pamiatkovo chránenom hronseckom artikulárnom chráme. Z informácie som bol už múdrejší , lebo stálo tam, že je to prvý sobáš Saktora v kostole. Aj tak neviem, aké sú u nás v súčasnosti cirkevné predpisy pri ev. sobáši v kostole pre rozvedených. Ale aj keď to boli sobáše občianske, predsa len je to silná káva- štvrté manželstvo,( hoci jedna manželka mu zomrela). Pán Saktor má svojskú morálku, keď pred dvoma rokmi už mal známosť s terajšou mladuchou, no napriek tomu sa mu narodil nemanželský syn s istou novinárkou. Vtedy vraj povedal novinárom: Je to protizákonné? Proti občianskym zákonom asi nie, ale proti Božím áno.
Otázka sobášu rozvedených je otázkou pre etiku. Každá cirkev to má inak. Niektoré majú otázky rozvodu rozpracované a poznajú všelijaké postupy (r.kat.), niektoré sú príliš strohé a proti rozvodom (evanjelikálne).
Podľa našich predpisov rozvedený musí požiadať o súhlas k sobášu príslušného dištr. biskupa. Pastorálne to už je potom jeho parketa a či udelí súhlas, je potom na ňom. Zvlášť ako na profesionálovi vo veciach cirkevného práva.
Pýtam sa spolu s autorom príspevku a čo právo Božie, nestojí aj nad profesionálnou znalosťou cirkevného práva.?
Mal.2,16. 1,K.7,27. Sk. 5.29.
A zodpovednosť brata biskupa je už na ňom samom.? L. 12.48.
Kresťanská etika pozná aj viaceré krajné prípady, kde je ťažko byť a priori proti rozvodu.
Kým v nás riadne nedozreje ovocie Ducha, sme ľudia pomerne tvrdého srdca a kvôli nemu sú niektoré prípady aj v Božom Slove akceptované. Samozrejme, nie doporučované – na prvom mieste je odpustenie a pokánie.
To je na rozsiahlu štúdiu a také aj existujú.
V najnovších CL je témou čísla rozvod a sobáš rozvedených v cirkvi, odporúčam si na začiatok prečítať tam. (Kto nemá prístup, tu sa dá objednať: predplatne@tranoscius.sk. – Ja nie som v redakcii, preto to nerobím ako reklamu, prosím, nespoplatnite mi to. 🙂 )
požehnal farár z FARMY- bolo by to iné!
Nemyslím si, že sa dá porovnávať prvý sobáš voleného funkcionára a plytká bezduchá show na ktorej požehnaní účastníkov sa zúčastnil 1 kňaz. Skôr by som v obidvoch prípadoch debatoval skôr o morálnej rovine obidvoch „akcií “ .
V skutočnosti sa 1 kňaz nie zúčasntil na požehnaní osadentva Farmy, on účastníkov požehnal!!! plus kozy a svinky.
Chcete debatovať o – „moránej rovine“ čoho – koho?- Účasntíkov Farmy? Saktora? zvierat? alebo požehnávajúcich?
Ja súhlasím s „ebud“.
Ak sa mi bude dať, prečítam si tie Cirkevné listy, ale zatiaľ ma nik nepresvedčil o mylnosti môjho názoru, že sobáš rozvedeného (ak ten druhý partner stále žije) vedie k cudzoložstvu. Podľa mňa to dobre opísal Drahoslav Vajda v knižôčke Žena neodchádzaj od muža ( http://drahoslav.solas.sk/publikacie/publikacie/zena-neodchadzaj-od-muza ).
Br.Láska ako nadpis svojho príspevku uviedol: Evanj. sobáš v kostole, kedy a za akých podmienok.
Trochu prekvapivo / azda preto, že ako píše: „bol som šokovaný“/ píše o sobáši konkrétnej osoby – totiž „prvom sobáši Ivana Saktora v kostole“, pričom sa jedná o jeho štvrté manželstvo. To síce môže byť zaujímavé, ale nič sa tu nehovorí napr.o jeho manželke. Ale ani o ich vierovyznaní a cirkevnej príslušnosti- čo je ale vec závažná, lebo ecav slúži primárne svojím členom . Ak je druhý partner napr. neveriaci, sobášiaci na základe pastorálneho rozhovoru – použije iné znenie sobášnej prísahy /sľubu/. O tom sme sa nič nedozvedeli a je preto prinajmenšom nevecné na základe týchto informácií rozoberať sobášnu prax ecav.
2. Diskutujúcim unikla najmä druhá podstatná vec.
Br.Láska uvádza, že I. Saktor má n e m a n ž e l s k é h o syna. K tejto konkrétnej veci smerovala Saktorova /proti/otázka: Je to p r o t i z á k o n n é? … Pisateľ článku hodnotí celkom správne túto vec- / cudzoložstvo/ – ktoré je proti zákonom Božím!
To sú však témy dve. Stálo by za to, diskutovať o nich v samostatných blogoch. Cudzoložstvo je hriechom vždy, – ale je ním vždy aj sobáš rozvedeného / ých/ člena cirkvi ?
Pokoj Vám!
Predovšetkým mi v blogu išlo o to, aby som dostal presnú informáciu od našich odborníkov ,t.j. duchovných, ktorí sobášia ,aké sú právne predpisy či nariadenia v tomto smere, t.j. ak sa má sobášiť rozvedený partner. Ivan Saktor sa sobášil už po štvrtý raz, tento raz cirkevne. Áno, nič nevieme o jeho manželke, ani o motívoch ,čo ho viedlo sobášiť sa cirkevne. Čakal som, že sa do diskusie zapoja tí, ktorých sa to bezprostredne týka, t.j. s. farárka Jakušová z FÚ Hronsek, ktorá ich sobášila,resp.br. biskup ZD M.Krivda, ktorý, ako som bol poučený, mohol dať rozvedenému dišpenz. Ani od jedného odpoveď neprišla.Vraví sa, že aj nijaká odpoveď je odpoveďou…
Dovolil by som si poukázať predovšetkým na : Z á v ä z n ú úpravu pre cirkevnozborovú prax č.4/96 v ECAV na Slovensku novelizovanú úpravou č. 2/O6.
Na stránke evanjelik je uvedená od r.2008 (!) v rubrike: C i r k e v n o-z b o r o v á p r a x
O sobáši rozvedených (a neveriacich) sa v nej hovorí v nasledovných bodoch:
1/….Cirkevnému sobášu predchádza povinná pastorálna príprava
4/ Ak je niekto „bez vyznania“ – alebo odmieta konfirmáciu, použije sa pre neho text prísahy (sľubu) uvedený v Agende pre nekresťanského partnera.
5/ Podobný postup sa zachová, ak je jeden zo snúbencov iného než kresťanského náboženstva
1O/ Sobáš rozvedených je možný len p o s ú h l a s e (dišpenz) dištriktuálneho biskupa. Súhlas žiadajú do manželstva vstupujúci cestou farského a seniorského úradu, po predložení r o z s u d k u o rozvodovom konaní.
13/ Sobáš rozvedeného kňaza, diakona alebo i poslucháča teologie povoľuje Zbor biskupov.
Cirkevná ústava- čl.11 hovorí:
(1) Evanjelická cirkev považuje za základ cirkevného a občianskeho spolužitia kresťanskú rodinu. Všetkými dostupnými prostriedkami sa usiluje, aby rodinný život jej členov bol harmonický a všeobecne príkladný. Sledujúc tento cieľ vedie svojich, najmä mladých členov, k tomu, aby vstupovali do manželstva uvážlivo a manželstvo uzavierali cirkevným spôsobom.
(2) Uzavierať manželstvo môžu členovia cirkvi zásadne až po dovŕšení plnoletosti. V nižšom veku môže člen cirkvi uzavrieť manželstvo len so súhlasom občianskeho súdu.
(3)Evanjlická cirkev, vchádzajúc z Písma svätého, čelí všetkými prostriedkami duchovného vplyvu narušovaniu a rozvracaniu manželstiev.
(4) Cirkevný sobáš rozvedenej osobe môže povoliť dištriktuálny biskup.
Čl. 12
Rozvod manželstva kňaza sa považuje za porušenie stavovských povinností a postihuje sa disciplinárne. Od disciplinárneho postihu možno upustiť, ak sa preukáže, že rozvod manželstva nezavinil.
Komentár: Z uvedeného vplýva, že sobáš rozvedeného je v ECAV zásadne možný. Podmienky nie sú celkom presne špecifikované. Zdá sa, že rozhodnutie je ponechané na pastorálnu prudenciu duchovného, na zodpovednosť seniora a najmä zodpovednosť dištriktuálneho biskupa. O sobáš musia požiadať do manželstva vstupujúci. Myslím, že o povinnosti viesť pastorálny rozhovor by sa malo hovoriť konkrétnejšie a podrobnejšie, a mal by o tom byť aj písomný záznam.
Je zrejmé, že sa ani v CU, ani v Záväznej úprave nepamätalo na niekoľko vecí:
a/ Či ECAV rozlišuje sobáš občiansky a cirkevný- a aký má byť postup v takýchto prípadoch . Pozn: Rkc. občiansky sobáš za riadny sobáš nepovažuje ( a možno ani sobáš v ECAV) a hľadí na sobášeného ako na slobodného. (Hm…
b/ Či sa má zohľadniť to, koľkokrát už niekto sobášený bol…
c/ Čo je jedoznačnou prekážkou cirkevného sobáša / okrem osôb rovnakého pohlavia/
Odpoveď od biskupa sotva mohla prísť, ak o odpoveď nebol požiadaný!! Neoficiálne stránky na internete nie je povinný navštevovať, ( hoci by mu to možno aj pomohlo.)…S.farárka detto.
Pokoj Vám!
O ktoré biblické texty sa teda oprie brat biskup pri udeľovaní súhlasu citovaná /CÚ čl..11 bod 3.4./ ?
že o všetky, ktoré sa týkajú prikázania lásky k blížnemu. Tiež o slová o odpúšťaní v spoločenstve cirkvi . Sú vcelku známe, nejdem ich preto citovať. / Tiež je treba vziať vážne aj Pavlovo slovo:“ Ak sa však neveriaci chce rozviesť, nech sa rozvedie! V takých prípadoch, brat, alebo sestra nie sú otrocky viazaní – lebo – Boh nás povolal ku pokoju.( 1 K 15- 16)
Teda „hľadať pokoj a snažiť sa za ním“ aj v osobnom živote je lepšia cesta, ako nechať niekoho horieť vášňou a „napospas satanovi“.
Je dôležité všimnúť si ustanovenie CU č.11, š-4, – kde sa hovorí o tom, že : „dištriktuálny biskup môže povoliť cirkevný sobáš rozvedenej osobe“. Z dikcie tohoto zákona je teda zrejmé, že sobáš povoliť m ô ž e – ale nemusí!
Preto je dôležité skúmať každý prípad osobitne a zohľadniť všetky okolnosti. Napr. sa ďalej uvádza, že rozvod kňaza / presnejšie /farára, kaplána/ sa považuje za „disciplinárne previnenie, ale je možné aj : „upustiť od neho, ak sa p r e u k á ž e že rozvod nezavinil“.
Páni biskupi majú teda aj určité právomoci, ale aj zodpovednosť, ktorú im netreba závidieť…
Vďaka brat farár, toto je to, čo som očakával, a určite aj iní.