Keby to nebolo bolestné, bolo by to pozoruhodné, koľko ľudia v mene dobra a veľkých myšlienok dokážu narobiť škody a naubližovať:
Hlásime sa k veľkým myšlienkam, ale stačí sa pozrieť na ovocie t.j. následky týchto myšlienok, aby sme ich vedeli zhodnotiť.
Chceme pohodlie a pokoj a staviame si ploty. Čím vyšší plot, tým vačší pokoj. Výsledkom je však samota a sebeckosť.
Voláme po ľudských právach a slobode názoru a konania – ale končí to tým, že sa pošliapu práva a sloboda iných. Vačšinou tých najslabších – malých a zraniteľných.
Hľadáme oslobodenie a ideme za „svetlom“ ale nevidíme, že aj diabol sa vie prezliecť za anjela svetla. Skončíme oklamaní, zaslepení a spútaní.
Vitajte v modernom, slobodnom a pokrokovom svete. Vitajte v psej r**i.
Akosi nám tu stále niečo chýba. Vačšinou to zistíme až na smrteľnej posteli, pravda, ak nejakú stihneme zohnať. Kiež by sme to zistili už dnes:
Všetci potrebujeme Ježiša Krista. Potrebujeme jeho odpustenie, liečivú ruku pre naše ubolené telá, otlčené duše a naše popraskané vzťahy.
„Pane Bože, Ty sám nás lieč, poteš a veď na ceste k pravej slobode, pravému pokoju a čistým vzťahom a osvieť náš život aby sme videli a správne konali.
O to ťa prosíme v mene Ježiša Krista – nášho Pána.“
(autor nie je teológ)