Amaranthus (Láskavec) rastie v auguste a podobá sa viac na
byľ ako na kvet, dá sa ľahko zlomiť a predsa si rastie s ľahkosťou ďalej. A keď
už všetky kvety odkvitli, ale táto je pokropená vodou, tak ožije a je hneď
zelená, takže sa z nej v zime dajú viť vence. Aj preto sa volá Amaranthus (z
gréckeho amárantos – „nevädnúci“), že neodkvitá a nehynie.
Neviem, či sa dá cirkev pripodobniť k
niečomu viacej ako k tejto kvetine, ktorú voláme Tausendschön (nemecký názov –
v preklade: „tisíckráska“ – v zmysle: veľmi krásna). Pretože aj cirkev má rúcho
opraté v krvi Baránkovej, ako je o tom napísané v prvej knihe Mojžišovej a v
Zjavení Jána, a má červenú farbu. A predsa je cirkev krajšia než akýkoľvek
ľudský stav či spolok. A jedine ju miluje Boží Syn ako svoju milú nevestu,
jedine ona ho teší a rozradostí. Jedine na cirkvi visí Jeho srdce a naopak nemá
potešenie a radosť z tých, ktorí znevažujú a krivia Evanjelium.
Pritom sa aj cirkev dá ľahko odlomiť a ošklbať – to znamená, že je poslušná
Božej vôli a rada poslušná v kríži, je v ňom trpezlivá a potom si znova s
radosťou rastie a naberá do veľkosti. To znamená, že prenasledovanie je jej k
úžitku, v tom, že sa učí v ňom správne poznávať Boha, vzývať ho správne,
vyznávať učenie slobodne a dáva vzrastu krajších a jemnejších cností.
Napokon zostáva steblo celé a nedá sa vykynožiť, aj keby hneď zničili, zlomili,
zabili niektorých jeho údov. A tak ako ani Amaranthus nevädne, tak sa nedá
zničiť a potlačiť ani cirkev. Čo je krajšie ako Amaranthus? Keď ho dáte do vody
znova sa zazelená – to sa podobá vzkrieseniu z mŕtvych.
Takže ani my nemáme pochybovať, že cirkev povstane z hrobov, skrze Božiu moc
znova ožije a bude večne sláviť, oslavovať a chváliť Otca nášho Pána Ježiša
Krista, ako aj Božieho Syna, nášho Spasiteľa a Vykupiteľa spolu so Svätým
Duchom. Nech aj iné cisárstva, kráľovstvá, kniežatstvá a panstvá kvitnú, za
chvíľu uvädnú a padnú ako aj iné kvety. Ale toto kráľovstvo, ktoré je tak
hlboko zakorenené, nemôže byť zničené nikým a zostáva naveky.
(Lutherove reči pri stole. Walch XXII, s. 605, No. 23.)