Dušan Miko
Príď, Kriste, a do našich slabých sŕdc vstúp,nie iba na chvíľu, ale stálym hosťom v nich buď.
Príď, Kriste, do každej čakajúcej duše vojdi,
nie iba na chvíľu, ale daj, nech vždy v Teba verila by.
Príď, Kriste, do sveta, kde vládne nepokoj,
nie iba na chvíľu, ale nastálo ľud svoj upokoj.
Príď, Kriste, a klop hlasno na naše srdca dvere,
nie iba chvíľu, ale až pokým dospejeme k viere.
Príď, Kriste, nech potešia sa slabí, smutní, biedni,
nie iba na chvíľu – nateraz, ale aj po ostatné svoje dni.
Príď, Kriste, vzhliadni na naše malé milé dietky,
nie iba na chvíľu, láskavo chráň ich, bez rozdielu všetky.
Príď, Kriste, a všetky životy naše úplne zmeň,
nie iba na chvíľu, ale navždy na vieru pravú ich premeň.
V Tebe viera, láska, nádej, vieme to iste,
spoločne voláme všetci, tak teda príď, Kriste.
Hľa, už stojí predo dvermi,
klope Ježiš, náš Pán verný,
zaháňa strach, starosť našu,
nesie radosť, večnú spásu.
Otváram srdce oddané,
príď ku mne, Kriste, môj Pane;
ó, príďže, príď, môj vzácny Hosť,
daruj milosť, spásu, radosť! (ES 8-1,6)