Nie je
ako ten, ktorý nadýma vlny mora,
a predsa sa pred ním rozstupuje svet.
Nie je ako ten,
ktorý s rachotom kráča
uprostred lesov,
predsa bez neho nepohne sa prach.
Nie je ako ten, čo zapaľuje zvony,
a predsa kriesi život.
Je ako vánok, ktorý opeľuje stromy,
aby im z kvetov zažiaril plod.
Bez neho sila nemá moci a láska má len vlčí zrak.
Bez neho život rovná sa smrti.
S ním slabosť na silu mení sa.
Z rybárov rodia sa apoštoli.
Z hriešnikov spravodliví,
Bohatí z bedárov.
Podobný je vánku,
ktorému otvárame dvere,
aby nám schladil čelo.
A čím väčšmi mu otvárame srdcia,
tým požehnanejší je náš život.