Martin Rázus: Príď, Pane, príď…
Kade Ty ideš, Pane, kvitne kvieťa,
to kvieťa lásky pravej – života…
Ó, príď i k nám, my vrúcne prosíme Ťa,
nech v nás sa zjaví Tvoja dobrota!
Nie zvukom víchra – ale v tichom slove,
čo hojí rany, slzy utiera,
k radostnej práci všetkých – i nás zovie,
v záhrady mení trúchlosť cintera!
Príď, Pane, príď – veď túžby mocne horia,
objať Ti nohy, česť a chválu vzdať,
lekárstvom bude Tvoja pomoc skorá,
Tys’ vedel a vieš i dnes pomáhať!
Skloň sa k nám biednym, chorým, osiralým,
obohať v núdzi, poteš v trápení –
praj sluchu, Pane, prosbám neustálym,
keď volá ľud Tvoj, biedou ranený…
Príď zachrániť svet, čo sa v zlobách kruší,
predíď sám pádu, však Ty spôsob znáš,
buď Mesiášom rozblúdených duší,
ochráň nám cirkev, prichýľ národ náš!
Nech vidieť, že Ty chodíš medzi nami,
a v stopách Tvojich kvitne láska, cnosť…
Ó, príď a zvládz svet, ktorý hriechom mámi –
vyveď nás z neho a príjm’ na večnosť. Amen