Rehor Uram Podtatranský — Dva hroby
Slnca lúče hravézapadali, hasli práve,keď som vstúpil v záhradu pokoja, —kde sa túžby duše už ukoja; —a kde klesne ubolená hlava, —kde bôľ hynie a spočin nastáva,a kde mŕtve telátíško spia, keď duša odletela! — Noci závoj tmavýpovrch zeme i hôr hlavyzapálil už; — mesiac za mrakamičupel tíško s tisícmi hviezdami,jakby šípil: okolo polnociže dľa danej z výšin neba moci,v … Čítať viac