Idúce svetom, učte národy
jazykom rodným pravdy zásadám,
nech uschlej duše výhon obrodí
ovocím Ducha, jehož pošlem vám,
keď prídem k Otcu, slávy do večnej;
i ponačrite z vôd, nekonečnej
milosti žľabu, nech, kto uverí,
stane ku vode v rúchu vypratom
srdca a prijme hneď v krste svätom
dary nádeje, lásky a viery!
Hej, tak Pán riekol k učeníkom,
keď na Betánskej hore sa s nimi
žehnajúc lúčil a vo velikom
oblaku vznášal nebies v krajiny.
A oni skloniac kolená svoje,
veleby chvály zsielali zdroje
za Ním ku nebies výšinám jasným.
Pán hore vzatý je! slávny ten skutok
nech pozaženie z tvárí zármutok:
že večný svitne život za časným!
Pán hore vzatý je! Zplesaj rodina
Božia, velikou vďakou ku Otcu;
aj keď súženia trpká hodina
ťa stíha, upri zraky na Vodcu:
On slávne vstúpil v nebesá jasné,
tým záruku dal, život keď zhasne
časný, vstúpime i my k výšinám.
Pán hore vzatý je! skutok ten Boží
radostnú v srdce nádej nech vloží:
miesto pripraví Pán v nebi i nám!