„A oni prevzali Ježiša. I niesol si sám kríž a šiel na miesto, ktoré sa menovalo Lebečné miesto a po hebrejsky Golgota. Tam Ho ukrižovali a iných dvoch s Ním, z jednej aj z druhej strany, a v prostriedku Ježiša.“ J 19, 16–18
Blížime sa k Veľkému týždňu a k Veľkému piatku, lebo sa v ňom udiala veľká vec. Nebola to vojna, kde by sa víťaz mohol chváliť akú bitku v tom čase vyhral a koľko ľudí v nej usmrtil; nebol to snem, na ktorom by sa zhromaždili všetci panovníci zeme a spolu sa radili; nebola to výstava, na ktorej by sa predstavovali všetky poklady sveta a predložili ich na obdiv. Nuž teda, čo to bolo? Čo sa také veľké stalo, že spôsobilo taký veľký obdiv? – Bola to vojna, v ktorej kniežatstvá a zemské mocnosti (Ef 6, 12) bojovali proti Tomu nebeskému Pánovi, ktorému bola daná všetka moc na nebi a na zemi (Mt 28, 18); bol to snem, v ktorom sa páni sveta temnosti tohto veku spolu radili proti Hospodinovi a Jeho Pomazanému (Ž 2, 2); bola to výstava, v ktorej boli vystavené všetky duchovné zlosti, aby na hore Golgota, kde ukrižovali Ježiša a s Ním iných dvoch z obidvoch strán, potupili tú večnú Lásku, ktorá neprišla svet odsúdiť, ale spasiť (J 3, 17). Hľa, to robí ten Veľký týždeň, ktorý sa preto volá veľkým, že ukrižovali Božieho Syna, Otcom od dávna poslaného.
O čom inom by sme teda mali rozjímať, keď nie o Kristovom kríži, ktorý z dreva odsúdenia sa stal drevom vykúpenia; ktorý z dreva bolesti sa stal drevom radosti; ktorý z dreva potupy sa stal drevom slávy. Pohovorme si teda o štyroch koncoch kríža.
1. Prvý koniec kríža je v zemi a upomína nás na zem, na našu pominuteľnosť ako to spievame: „Ty vraciaš zase človeka do prachu, minie sa čas a ortieľ počujeme: „Synovia ľudskí, vráťte sa do zeme!““ (ESP 272, 2) Áno, hneď po páde prvého človeka povedal Pán Boh Adamovi: „si prach a do prachu sa vrátiš“ (1M 3, 19) a odvtedy sa neustále vracia každý človek do zeme; zaiste niekto má čas v 70., alebo pri dobrej sile 80. rokoch života, iný zasa uprostred svojich dní (Ž 102, 25), pretože „rýchli nevyhrávajú beh, ani hrdinovia boj, múdri nezískavajú chlieb, ani rozumní bohatstvo, ani priazeň nie je pre tých, čo vedia: ale čas a náhoda ich postihne všetkých.“ (Kaz 9, 11). Každý človek musí umrieť „lebo odmena za hriech je smrť“ (R 6, 23). A práve toho je znamením tá lebka a tie kosti, ktoré sa dajú vidieť na obrazoch na tomto konci kríža, že „my spravodlivo (trpíme), lebo dostávame zaslúžený trest za to, čo sme spáchali, ale Tento neurobil nič zlého.“ (L 23, 41)
2. Druhý a tretí koniec kríža sa pozerajú na rôzne strany, ale zvestuje nám jedno, zvestuje nám Božiu lásku v Ježišovi Kristovi, ktorý nás v úzkostiach smrti objíma. Apoštol Pavel, keď pozeral na telesnú stránku života tiež úzkostlivo zvolal: „biedny ja človek! Kto ma vytrhne z tohto tela smrti?“ (R 7, 24) Ale pohliadni milý človeče, na tie dve ramená pre nás na kríži roztiahnuté; pohliadni ako sa k hriešnym rozťahujú a toto nám oznamujú: „Čo stratil prvý zemský Adam to na dreve navrátil Ten druhý nebeský“; pohliadni, ako na nás všetkých volajú: „poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení; ja vám dám odpočinutie“. Nuž teda poďme a s apoštolom Pavlom povedzme: „ale vďaka Bohu, ktorý nám dal víťazstvo v našom Pánovi Ježišovi Kristovi!“
3. Štvrtý koniec kríža, na ktorom je grécky, latinský a hebrejský nápis „Ježiš Nazaretský, kráľ Židovský“ nám ukazuje to miesto, kam sme my všetci pozvaní po časnej smrti. Lebo nemáme tu trvalé miesto, ale hľadáme ono budúce (Žid 13, 14); pozerajme potom tam, kam smeruje štvrtý koniec kríža − do neba ako hovorí apoštol: „ale naša otčina je v nebesiach; odkiaľ očakávame aj Spasiteľa, Pána Ježiša Krista“ (F 3, 20). Tu je ten nový Jeruzalem, to večné kráľovstvo o ktorom čítame v Jánovom Zjavení 21, 1−3: „videl som nové nebo a novú zem, … a videl som sväté mesto, nový Jeruzalem, zostupovať z neba od Boha, pripravený ako nevestu vyzdobenú svojmu ženíchovi a počul som mohutný hlas od trónu: Ajhľa, stánok Boží s ľuďmi; prebývať bude s nimi a oni budú Jeho ľudom a On, Boh, bude s nimi.“ Tam Pán pozval toho pokánie činiaceho lotra, keď k nemu prehovoril: „Veru, hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji.“ (L 23, 43); a tam pozýva aj všetkých kajúcich hriešnikov, pretože väčšia je radosť v nebi nad jedným hriešnikom, ktorý činí pokánie, ako nad deväťdesiatdeväť spravodlivými, ktorí nepotrebujú pokánie (L 15, 7).
A preto v každom čase pamätajme na štyri konce Kristovho kríža a čiňme pokánie, aby sme tak ako Kristus vstal z mŕtvych, tak i my chodili v novote života.
Pokoj Vám!!