Večer, slnce lúče, svetla zdroje,
za temená keď poslalo hôr,
keď mrákota len perute svoje
rozkladala na Ježišov sbor,
čo strach sa skryl tam uzavrený —
v deň nedeľní v skromnej chýžky chrám
zjavil sa Pán slávou ožiarený
a milostne riekol: Pokoj vám!
To keď riekol, v ruky, v bok prekľaný
učenníkom svojim kázal zreť;
tí, keď Pána videli, — i rany,
s jásotom si Majstra znali hneď.
Radosť, pokoj a mier opravdový
blesk nádeje obrátily v plam,
a Pán Ježiš milostnými slovy
láskave zas riekol: Pokoj vám!
Nu pokoj vám! ktorí v pevnej viere
po Ježiši Kristu túžite;
On, otvoriac srdca vášho dvere,
vojde k vám a vy Ho spatríte.
Len Ho príjmte zbožným srdcom vrele,
či v radosti — v žiali v srdca chrám!
Tak láskave skloní sa k vám cele
a s žehnaním riekne: Pokoj vám!