Do mnohých omladlých sŕdcvložil som života požiar,rudú som vztýčil vlajkuna duše najvyšší stožiar. Udrel som do svojich strún,stojac nad horiacim Rímom,hudbou som naplnil mnohých,akoby najtuhším vínom. Obrysy velikých dnívidím kdes‘ v znamení novom,počujem zavýskať ránovíťazným života slovom. Nadšene čítam si dnesmohutné Zjavenie Jána,najkrajšiu z kapitol o tomadvente slávneho Rána!
„Ajhľa, tvoj kráľ prichádza k tebe“,plesaj dcéra sionská!Hynie v pýche a nevereuž dcéra babylonská.Kráľ slávy sa k nám uberáv pokore a v tichosti,brána k nebu sa otváranám už z Božej milosti. Ach, tie utešené slová!Duša v hriechoch tonúca,s Bohom svojim máš byť zmierená,vojsť kde radosť nehynúca.Otvor dvere srdca svojho,On i k tebe prichádza.Povedz: „Vojdi, zhlaď zo srdca môjhozlobu čo sa v ňom nachádza“. Príď Ježiši … Čítať viac
Zamĺkli už vtáčky, utíchlo i pole,prestal i spev milý ľudí dobrej vôle,zmizla pestrá zeleň, vonných kvetín krása,všetko toto Božiu múdru správu hlása! Aj zrno pšeničné v zemi berie skazu,vystavené smrti, nebezpečia mrazu,ale mocou Božou na jar živé vstáva,hľa, čo bolo mŕtve, to nám život dáva. Aj človeka krása, všetka jeho vzácnosť,ach, jak rýchlo mizne, vychodí na márnosť,príde pozdná … Čítať viac
To najkrajšie, to ešte iba príde.Ohnivým stĺpom kráča pred nami.Blýska sa bleskom archanjelských krídel.Stráca sa hore medzi hviezdami. To najkrajšie, to ešte iba príde.Zbytočne vnárať srdce do zeme.Do tmy sa rútiť v nekonečných chybách.Cez dierku škúliť, kam už nesmieme. To najkrajšie, to ešte iba príde.Najväčšia túžba. Jediný zo snov.Hľa, priestor, kam som odtiaľ nedovidel,kde letmá … Čítať viac
Nad svetom vládne noc;ľudstvo spí, nežije,nechcú sa zobudiť,bárs dvanásta bije.Tí, ktorí bdieť mali,ach, aj tí pospali!Ba či sa družičkys‘ všetkým prichystali? Ja vidím svetielka;v diaľke spev počujem.„Čo to má znamenať?“seba sa spytujem.Naraz z neba zavznie;„Pripravte že cestu,bo ide si ženíchpre svoju nevestu!“ Družičky! Družičky!zbuďte sa, vstávajte!Ženích sa už blíži,rýchle sa schystajte!Kde sú vaše lampy?Či oleja … Čítať viac
Ja mlčať chcem jak drahokam,keď brusičov ho drobí brus.Ja mlčať chcem, veď cieľ svoj znám;že smrťou k sláve idem už. Čo činil si Ty s nami, viem,k dobrému musí smerovať;za blaho, žiale večne smiemčesť Tebe, Bože svätý, vzdať. Znám, čistoty mne treba kvet,ak k Tebe chcem sa privinúť,Tvoj obraz na mne nutno zrieť,bo v nebe … Čítať viac
Rehor Uram Podtatranský — Pri studni Pri našej studni vo dvorestál som raz s otcom spolu,kde jedno vedro šlo horea druhé zatým dolu.I rieknul otec: „Prizri sana vedár týchto dvoje,v nich zrejme žitia zračí satu moje, tam zas tvoje.To prázdne vedro obrazomje môjho žitia, lebouž skončil, áno splnil som,čo určilo mi nebo!A teraz vekom ustatýkloním … Čítať viac
Tie tvoje ruky zrobené,mať moja, zľúbal vrelosom, milo-nežne zloženéna moje mladé čelo,keď si ma z domu vyslalaa pritom vrúcne žehnala:„Boh spravuj kroky tvoje,ty milé dieťa moje!“ V tie tvoje oči zrosené,mať moja, pohľad milýsom vnosil nežne, skrúšenea rieknul ti v tej chvíli:„Ach neplač, neplač, ľúba mať, —to nemôž’ večne potrvať?,syn tvoj ti príde spiatky v … Čítať viac
Slnca lúče hravézapadali, hasli práve,keď som vstúpil v záhradu pokoja, —kde sa túžby duše už ukoja; —a kde klesne ubolená hlava, —kde bôľ hynie a spočin nastáva,a kde mŕtve telátíško spia, keď duša odletela! — Noci závoj tmavýpovrch zeme i hôr hlavyzapálil už; — mesiac za mrakamičupel tíško s tisícmi hviezdami,jakby šípil: okolo polnociže dľa danej z výšin neba moci,v … Čítať viac
Slovákom bol môj oteca Slovenkou moja matka,moja mluva a moja reč —to je Slovenčina sladká;Ach, ľudia zlí, nesužujtemoju dušu boľavú,ja znalosťou cudzej rečinechcem trápiť svoju hlavu. Slovákom som sa narodil,Slovákom vždy zostať chcema jako taký milovaťbudem stále tú rodnú zem,ona je mojou otčinou,ona je moja drahá vlasť,ja za ňu, keď bude treba.chcem v obeť svoj … Čítať viac
