Príchod Slova a Svetla
Milosť vám a pokoj od Toho, ktorý je, ktorý bol a ktorý príde, od Pána Ježiša Krista! Amen
J 1, 6 – 17:
„Bol človek, ktorého poslal Boh; menoval sa Ján. (7) Tento prišiel na svedectvo: svedčiť o svetle, aby všetci uverili skrze neho. (8) On sám nebol to svetlo, len svedčiť mal o svetle. (9) Bolo však pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka, prichádzajúceho na svet. (10) Bolo vo svetle a svet Ním povstal, ale svet Ho nepoznal. (11) Do svojho vlastného prišiel, a Jeho vlastní Ho neprijali. (12) Ale tým, čo Ho prijali, dal moc stať sa dietkami Božími, tým, čo veria v Jeho meno, (13) ktorí boli splodení nie z krvi, ani z telesnej žiadosti, ani z vôle muža, ale z Boha. (14) A to Slovo stalo sa telom a prebývalo medzi nami, a my hľadeli sme na Jeho slávu ako na slávu jednorodeného od Otca, a bolo plné milosti a pravdy. (15) Ján svedčil o Ňom volajúc: Toto je Ten, o ktorom som povedal: Ten, ktorý prichádza po mne, bol predo mnou, pretože bol prv ako ja. (16) Z Jeho plnosti sme zaiste my všetci vzali, a to milosť nad milosť. (17) Lebo zákon daný bol skrze Mojžiša, ale milosť a pravda stala sa skrze Ježiša Krista”. Amen
Bohumilí kresťania, bratia a sestry v našom Pánovi Ježišovi Kristovi!
Jedným so silných emociálnych zážitkov v uplynulom období bolo bolo pre mňa sledovanie opery: Martin Luther v starom artikulárnom chráme v Svätom Kríži. Nielen preto, že úvodné hromobitie a tmu nebolo potrebné umelo navodzovať, pretože práve v úvode opery začínala aj pravá podtatranská búrka, ale oslovovala ma zvlášť aj veľmi šťastne volená melódia overtúry. Skladateľ hudby siahol veľmi šťastne po melódii piesne v cirkvi známej, totiž po adventnej a trošku tajuplne znejúcej piesni, ktorú pozná dôverne azda každý evanjelik:
„Príď spasenie pohanov,
Teba s láskou oddanou,
všetci verne čakáme,
príď k nám, vrúcne voláme” (ESP 19,1)
V mojom rodnom zbore sa na tento nápev spievala aj iná adventná pieseň:
„Chvála Ti, Bože verný,
že podľa zasľúbení,
Spasiteľa si nám dal,
v ľudskom tele Ho poslal!” (ESP 10, 1)
Každý poslucháč v obecenstve v starom chráme bol tak hneď na úvod „doma”. Myslím tým to, že cítil, že je na pôde svojej cirkvi. Mnohí v myšlienkach a spomienkach zaleteli do svojich rodných domov, kde prežili ako deti nejeden advent, keď spolu s rodičmi a starými rodičmi spievali tieto piesne a prežívali čas adventu skutočne ako čas posvätný a tajuplne nádherný. V tichu, v pokore srdca a s veľkými očakávaniami, ktoré nebývali sklamané, ale skôr prekonali očakávania.
Aké sú naše adventy dnes? Iste rôzne. Také, ako si sami zvolíme spôsob ich prežívania. Vždy platilo a platí: Aký advent – také sú aj naše Vianoce! Ak ho prežívame s Kristom Pánom, už adventný čas je radostný, pokojný a požehnaný, tak ako to očakávame od vianočných sviatkov. Ak je advent pre nás a naše rodiny časom duchovnej prípravy na príchod Svetla sveta, budeme Ho nanovo s radosťou vítať a v tomto Svetle žiť už teraz a potom i vo večnosti.
V advente je čas „prebudiť sa zo sna”, pretože nás čaká veľa úloh. Jedna z nich je však mimoriadna. Pripraviť sa na príchod Spasiteľa sveta. Nie na príchod „Ježiška”, nositeľa rôznych darčekov, ktorého „čakajú” dnes aj liberáli, aj ateisti, alebo tí, čo boli „v správnom čase na správnom mieste” a dnes tvrdia, že chcú blahobyt pre všetkých. Mnohí si robia reklamu dobrosrdečných ľudomilov, pričom rodinu a manželstvo sami znevažujú, z ochrany nenarodených detí sa vysmievajú a so svojimi konkubínami sa radi ukazujú ako slušní občania.
Pán Boh dôkladne pripravoval svet na Kristov príchod. „Bol človek, ktorého poslal Boh; menoval sa Ján. Tento prišiel na svedectvo: svedčiť o svetle.” Byť Božím poslom je veľkou vecou. Ján Krstiteľ bol poverený úlohou: svedčiť ľuďom o „Svetle sveta”, ktoré prišlo na svet. Evanjelista Ján však so smútkom svedčí: „Svet Ním povstal, ale svet Ho nepoznal”. Ježiš „do svojho vlastného prišiel a Jeho vlastní Ho neprijali”. Národ Izraelský sa tak z väčšej čiastky zbavil veľkého požehnania. Veď „tým, čo Ho prijali, dal moc stať sa dietkami Božími, tým, čo veria v Jeho meno; ktorí boli splodení nie z krvi – ale z Boha”. Neprijatie Ježiša ktorý prišiel v ľudskom tele v plnosti času ako Spasiteľ, znamená zostať a žiť v tme hriechu a smrti.
Bratia a sestry v Pánovi!
Úlohu Božích poslov máme prijať a plniť aj my. Advent je k tomu príhodná doba a rovnako aj prichádzajúce Vianoce. Buďme vďační za toto poverenie a za túto úlohu, ktorú máme a môžeme plniť predovšetkým v našich rodinách. Čas, ktorý využijeme pri poznávaní Svetla sveta a venujeme ho naším deťom a vnúčatám, je časom vzácnym a požehnaným a raz prinesie svoju úrodu.
Byť svedkom Božej pravdy a nositeľom Jeho svetla môže byť každý, kto spozná, že Ježiš je „to Slovo, ktoré bolo na počiatku u Boha, ktoré sa stalo telom a prebývalo medzi nami”. Evanjelista Ján hovorí, že apoštolovia „videli Jeho slávu ako slávu jednorodeného od Otca”. Spoznali, že v Ježišovi je plnosť „milosti a pravdy”.
Pána Ježiša, Svetlo sveta a v Ňom milosť a pravdu o spáse ponúkol Pán Boh aj nám. Preto aj my smieme a máme toto blahoslavené posolstvo niesť a podávať ďalej, aby čím viacerí ľudia mohli prijať skutočne veľký dar: „milosť nad milosť”. Smieme tak mať istotu o odpustení našich hriechov, o zmierení s Pánom Bohom skrze Jeho Syna a mať nádej dedičstva, odloženého v nebesiach. Ďakujme preto za milosť k povereniu niesť dobrú zvesť našim blížnym, že „milosť a pravda” nám bola daná skrze Ježiša. Skrze Toho, ktorý prišiel na svet v plnosti času, aby z nás učinil Božie deti a dedičov veľkých zasľúbení.
Bratia a sestry !
V advente sme pozývaní k stíšeniu, k ceste pokánia, aby sme vyznávali naše hriechy a boli hlasom na púšti tohoto sveta volajúcim do svedomia našich blížnych. Nie je ľahké byť „anjelom Božím” a zvestovať zákon, „daný skrze Mojžiša”, ale ani veľkú a až nepochopiteľnú „milosť a pravdu, ktorá sa stala skrze Ježiša”. Je zrejmé, že niektorým ľuďom jedno i druhé slovo skôr „kazí” náladu a sviatočnú atmosféru. Pýtajme sa, či sme pripravení na údel Jána Krstiteľa a apoštolov a napokon aj Toho, ktorý je Svetlom sveta? Adventný čas je časom tichej a pokornej prípravy k tomu, aby sme v službe svedkov Pána Ježiša obstáli.
Kazatelia slova Božieho to nebudú mať ľahké najmä na Štedrý večer, keď sa znova naplnia kostoly aj tzv. „ročiakmi” a keď bude treba osloviť aj tých, o ktorých už S. H. Vajanský napísal: „Aj neznaboh sa zbožne tvári a zapaľuje voskovice…”. Treba mať vtedy na pamäti to, čo poznal už cirkevný otec Augustín: „Ježiš hriech nenávidí, ale hriešnika miluje”.
V nie poslednom rade si máme v advente uvedomiť: Pán Ježiš prišiel, „aby hľadal a spasil hriešnikov”. Apoštol Pavel dokázal vyznať: „Medzi nimi som ja prvý…”. Ale v konečnom dôsledku platí apoštolské slovo o všetkých nás, pretože aj my potrebujeme „milosť nad milosť”. Ak Ježiša prijmeme vierou, získame radosť zo spasenia a z toho, že sme boli uznaní byť Božími poslami pre iných.
Ďakujme za to Pánu Bohu, Otcovi, i Tomu, ktorý prišiel ako pravé Svetlo i ako „Slovo, ktoré sa stalo telom” . Dnes sa stáva pre nás aj Chlebom, ktorý môžeme prijať v daroch svätej Večere Pánovej. Viďme aj v Ňom Jeho slávu. Viďme ju napriek tomu skromnému „obalu”, ktorý Pán obľubuje. Takým obalom bolo aj telo panny Márie, potom plienky a jasle, ale aj kríž – až po naše srdcia, dušu a ducha v ktorých chce Ježiš prebývať. On večné Slovo a Svetlo sveta, plné milosti a pravdy, vďaka ktorému smieme žiť v radostnej nádeji večnej slávy. Amen.
1.adventná nedeľa – Ľubomír Batka st.