Čo sme vyšli vidieť ?
Pane, Tys’ prišiel v ponížení
Prosíme, príď ku nám Ježiši!
Boh pravý, stal si sa synom ženy…
Príď, Vodca, Kráľ náš najvyšší!
Ach, príď, by nebol dom náš prázdny-
Rozsvieť v ňom lásku, zažeň chlad!
V srdciach nám svetlo viery zažni,
Náš Spasiteľu, pevný Hrad! Amen (Z.O.)
Kol 2, 6 – 10:
„Preto, ako ste prijali Krista Ježiša, Pána, v ňom žite, (7) zakorenení a budovaní v Ňom, i upevnení vierou, ako ste boli vyučovaní, a rozhojňujte sa v dobrorečení. (8) Hľaďte, aby vás niekto nestrhol mudráctvom a prázdnym mámením podľa ľudského podania, podľa živlov sveta a nie podľa Krista, (9) lebo v Ňom prebýva všetka plnosť božskosti telesne (10) a aj vy prišli ste k dokonalosti v Ňom, ktorý je hlavou každého kniežatstva a moci.” Amen
Bohumilí kresťania, bratia a sestry, milé deti a mládež!
V uplynulom advente ktorý predchádzal tohtoročné Vianoce a dnešný Štedrý večer, počuli sme z Matúšovho evanjelia trojnásobnú otázku, ktorú položil Pán Ježiš zástupom o Jánovi Krstiteľovi: „Čo ste vyšli vidieť na púšť? Či trstinu, ktorú vietor sem tam kolíše? Alebo čo ste vyšli vidieť? Človeka oblečeného do mäkkého rúcha? – Čo ste teda vyšli? Či vidieť proroka?” (Mt 11,8)
Túto otázku si kladieme parafrázou aj v túto večernú chvíľu, v predvečer sviatku narodenia Ježiša Krista: Čo ste vyšli vidieť v tento chladný zimný večer?
Čo ste vyšli vidieť vy, milé deti, keď vo vašich domoch a príbytkoch je teplo a útulne, žiari v nich stromček a pod ním čakajú krásne darčeky,
Čo ste vyšli vidieť vy, bratia a sestry, čo po nedeliach odkladáte prácu a so žalmistom si v duchu hovoríte: „Radoval som sa, keď mi hovorili: Poďme do domu Hospodinovho“?
Čo ste vyšli vidieť na toto miesto vy – naši bývalí konfirmandi, ktorí ste tu boli vyučovaní a konfirmovaní a cirkevný zbor sa nádejal, že aj upevnení vo viere?
Čo ste vyšli vidieť, alebo možno počuť vy, bratia a sestry, ktorí ste už dávnejšie nevošli do týchto starých múrov a lavíc?
Nebolo by lepšie zostať doma, v kruhu rodiny, pri televízore, v pohodlí a pri veciach, ktoré ste horko-ťažko pozháňali v tlačenici a vo „frontách”, pri prestretých stoloch a chladničkách, ktoré čakajú na vyprázdnenie?
Nechceme azda iba uspať svedomie, keď sme už dali „cisárovi, čo je cisárove”, ale čo je Božie Bohu ešte nie?
Čo sme teda opäť, aspoň raz v roku, vyšli vidieť a počuť do nášho chrámu?
Pán Ježiš Kristus povedal zástupom o Jánovi to, čo očakávať nemajú. Ján Krstiteľ, kazateľ pokánia, nebol trstina klátiaca sa vo vetre. Nebol ani človek oblečený do mäkkého rúcha, podobný tým, ktorí bývajú v kráľovských domoch. Nebol žiaden karierista túžiaci po moci, sláve a blahobyte. A nebol ani prorok, ale „len” hlas na púšti, pripravujúci cestu Pánovi. Pravda, nie hocijakému pánovi s malým „p”, ale Božiemu Synovi a Mesiášovi.
Preto aj my povedzme najskôr o Ježišovi to, čo čakať a hľadať nemáme. Nečakajme a nehľadajme malé Jezuliatko a „Pacholiatko” hľadajúce trochu pozornosti a súcitu, trochu nejakých zvyškov, ktoré odpadnú človeku z ruky, či zo stola.
Nie je pred nami ani niekto, kto by nás chcel o niečom poučovať a čaká za to naše uznanie a ocenenie. Nie je to učiteľ a mravokárca na spôsob ľudských učiteľov.
A nie je to ani nejaký skrachovaný rojko a dobrák, ktorý čaká na naše poľutovanie a súcit nad jeho tragédiou, nepochopením a ponížením až po kríž.
Čo teda môžeme, milí bratia a sestry, milí mladí priatelia a milé deti vidieť, počuť a prijať v tento tichý, svätý večer a zajtra i potom znovu? Na to nám chce odpovedať úvodné slovo a svedectvo apoštola Pavla.
Nuž to Dieťa, narodené v maštali a zavinuté v chatrných plienkach, syn Márie a ako sa myslelo syn Jozefov, je Syn Boží. Jeho meno je Imanuel – a to znamená Boh s nami. Večný a svätý Boh prišiel k nám, do tohoto sveta, ako o tom svedčia slová apoštola: „V Ňom prebývala všetka plnosť božskosti telesne”.
Apoštol Ján povedal to isté svedectvo týmito slovami: „Slovo stalo sa telom, prebývalo medzi nami a my hľadeli sme na Jeho slávu ako na slávu jednorodeného od Otca, a bolo plné milosti a pravdy”.(J 1,14) To „Pacholiatko – Nemluvniatko” nehľadá náš súcit a nečaká na naše chabé a smiešne dary. V Ňom prišiel Boh, ktorý je láska a ktorý dáva milosť a lásku. V Ježišovi prišlo večné Slovo, ktoré všetko stvorilo a nám darovalo život. V Ňom prišiel Darca v daroch bohatý, lebo Jemu patrí všetko.
Nehľadá a nepotrebuje dary pohanov: zlato, kadidlo a myrhu. On zlatom opovrhoval, kadidlo nepotreboval, aby rozvoňal spálňu zvierat, kde bol položený, lebo On sám, Jeho prítomnosť mení každú maštaľ, celý úbohý svet naplnený zápachom hriechov a rozkladu na vôňu nového, bohumilého života.
Nepotreboval ku svojej obeti života za nás a pre nás žiadne kadidlo, aby bola Jeho obeť príjemná a prijatá Bohom-Otcom. Myrha, ktorá je nepostrádateľná na balzamovanie mŕtveho tela je pred Ním zbytočný pokus zachovať to, čo je prach a popol. On je Pán, ktorý smrť premohol, vstal z mŕtvych a viac neumiera. On k životu večnému v dokonalosti vedie aj svojich verných ctiteľov, áno i nás, ak sa Ho nevzdáme a nezaprieme Ho. On je „Hlavou každého kniežatstva a moci”. Ten, na ktorého dnes a počas Vianoc v duchu pozerá a myslí mnoho ľudí, je nepochybne „predmetom” lásky a úcty mnohých, ale súčasne je aj „predmetom” nenávisti iných. V Ňom prišiel „Pán pánov a Kráľ kráľov”.
Bratia a sestry!
Je aj dnes veľa ľudí, ktorí by nás chceli strhnúť „mudráctvom a prázdnymi rečami, prázdnym mámením podľa ľudského podania a podľa živlov sveta”. Narodený v betlehemských jasliach je „Ten, ktorý koná to, čo hovorí”. On má aj plnosť Božskej múdrosti a ty Ho nemôžeš hodnotiť. Môžeš Ho prijať, alebo odmietnuť. Môžeš padnúť aj dnes pred Ním na kolená a prijať od Neho „pokoj, ktorý prevyšuje každý rozum”, ale nie Ho posudzovať. Oceán do malej jamky nepreleješ… Sú síce na svete všelijakí učitelia, ale ani jeden z nich nemôže o sebe povedať: „Ja som cesta, pravda i život”. Ježiš je nie ukazovateľ cesty k pravde, ale plnosť pravdy a plnosť života.
Preto nás apoštol Pavol aj dnes oslovuje: „Preto, ako ste prijali Ježiša, Pána, v Ňom žite, zakorenení a budovaní v Ňom, i upevnení vierou, ako ste boli vyučovaní”. Kto sa dá na cestu „mudráctva a prázdneho mámenia”, nikdy sa v srdci pred Ježišom nepokloní, ale zato sa bude triasť a poklonkovať pred človekom, pred ľuďmi nehodnými a pred mocnými a kniežatami tohoto sveta. A bude tak robiť aj vtedy, ak títo na čierne povedia, že je to biele a naopak.
Ak si niekto myslí, že Ten, ktorý to zo špinavých jasiel v maštali „dotiahol” iba na drevo kríža, hoci bol vcelku „dobrý človek” a preto potrebuje náš súcit, nech nezabudne na Jeho slová jeruzalemským ženám: „Neplačte nado mnou, ale plačte radšej nad sebou a nad svojimi dietkami”…Všetci počujme Jeho slová: „Ja som vzkriesenie a život..”, ale i ďalšie: „Ja som prišiel, aby ste život mali a hojne mali”. Pretože Jeho slová sú verné a pravé, „rozhojňujme sa v dobrorečení”. To, čo smieme dnes nanovo počuť a prijať je zvesť čistej radosti: „Nebojte sa! Veď zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude všetkému ľudu, lebo narodil sa vám dnes – Spasiteľ, ktorý je Kristus Pán”.
Verím, bratia a sestry, že práve z tejto plnosti a z veľkosti darov, z plnosti pravdy a múdrosti ste si prišli opäť vziať a načrieť plným priehrštím. Môžme tak urobiť nielen dnes, ale vždy znovu v celom živote. Preto, ako hovorí apoštol: „v Ňom žite, zakorenení a budovaní v Ňom”. Buďme v Ježišovi, v našom Pánovi pevne zakorenení ako „strom pri vodných tokoch”, aby sme prinášali veľa ovocia. Budujme svoj život na Kristu stále, ako dobrú stavbu s dobrým základom, ktorá obstojí aj v búrkach a vo víchrici života.
Preto si ešte raz položme všetci otázku: Čo sme vyšli vidieť a počuť v tento večer sem, do domu Božieho? Iste nie rozprávanie o nemom, bezmocnom a poľutovaniahodnom Ježiškovi, ale dôležité posolstvo: „V Ňom prebýva všetka plnosť božskosti telesne”. Poznajme a príjmime Toho, ktorý má pre nás množstvo darov a ktorý chce nielen tento večer urobiť pre nás štedrý a šťastný, ale vpravde celý náš život. Dobrorečme Jeho svätému menu a vyznajme s nábožným pevcom:
„Len Tebe srdce dávam,
Ježiši môj Pane.
Tebe sa odovzdávam,
ó Dieťa premilé!
Ty srdce moje nečisté
vezmi a zameň za čisté;
ó Ježiši, Kriste Pane,
ó Dieťa premilé!” (ES 46, 1) Amen
Štedrý večer – S+R – Ľubomír Batka st.
OsA 86