Vyšľahnul blesku pálčivý plam z neba
a šľahnul toho, ktorý oddal seba
za nástroj zlosti, fanatickej zášti,
by v diaľnom kraji, za hranicou vlasti
v žaláre vliekol vyznavačov Pána,
kde pre nich súžba bola prichystaná,
kde „mor ho!“ výrok zničil každú túžbu
tých, ktorí Pánu oddali sa v službu.
A teraz leží bleskom omráčený,
na duchu, tele rovno oslepený,
ten Šavel, ktorý išiel do Damašku,
by Kristu verných v porobu hnal ťažkú.
Židovskej rady daromné sú listy,
bárs proti Kristu plné nenávisti,
neochránili Šavla veru ony
oproti Tomu, ktorý v nebi tróni,
a ktorý jemu teraz tiež tak hlása:
že proti ostňom ťažko zpečovať sa!!
Vyšľahnul blesku pálčivý plam z neba,
v ňom Kristus Ježiš objavil sám seba;
milosti Jeho lúče žiarne svietia
na poblúdilé, ale milé dieťa;
šupiny letia z oka ztemnelého,
kraj nový vzniká už pred zrakom jeho,
kde v láske bratmi stávajú sa rody:
a z Šavla Pavel sa už v Kristu rodí!
Roztrhá listy tých, čo poverili
ho k nenávisti, – a svoj poklad milý
i um i srdce obracia ku Pánu; –
pútnickú berie hôľ mu prichystanú
a kráča hlásať pohanom o Kristu,
že žil i z mŕtvych vstal, čo pravdu istú,
že z lásky k ľuďom trpel umučenie,
a z viery v Neho že máme spasenie!!