Ty, ktorý svety jedným slovom: „buď!“
z ničoho stvorils’, ó, vševládny Pane,
bez Jeho vôle ni prášok sa hnúť
nemôž’ a nesmie — tu, tam, v každej strane;
blesk ako Tvojho a rtov Tvojich dych
rozrumí všetko a hneď stvorí zase:
ó, vyslyš dietok verných srdca vzdych,
keď prednášajú prosbu v zbožnom hlase:
„Slovenský národ — ujarmený ľud
k životu duch, ó, k p o v e d o m i u vzbuď!“
Tys’ mu dal život — pamätáš i naň, —
ku dejstvovaniu má na zemi právo — —
um bystrý dals’ mu, k práci silu v dlaň, —
myšlienky javiť v slove, v piesni hravo;
a predsa upí v jarme hnusných pút, —
v sklonený chrbát biča ostré rany
zasádza vrah mu — nemá pokoj, kľud,
ba roztratene v sveta šíre strany
opúšťa domov, vlasť i otcov kraj:
ó, vyslyš, Pane! — S l o b o d u mu daj!!
Dom rozdvojený stíha iste pád —
od kvapky kvapka odorvatá hynie, —
spojeným silám nemôž’ odolať
presila žiadna! — Kde sa svorne vinie
ku plecu plece — ruky v jedon zväz
k spoločnej práci, k spoločnému boju:
tam vedie cesta — prez nesnádze bárs,
lež ku víťazstvu, sláve a pokoju!
Tak vzhliadni, Bože, na slovenský ľud
a s v o r n o s ť zaštep v jeho um i hruď!!
Tys’ láska večná, — veď z tej lásky sám
zoslal si Syna k nám na povrch zeme,
by srdcia naše zdobil lásky chrám,
a Tvoje by sme zvláštne boli plemä,
by vyhynuli závisť, podlá zlosť
i nepriateľstvá a rozbroja huky,
by nás krášlili zhoda, úprimnosť;
a preto k Tebe vystieram ruky;
pravého bratstva daj nám v srdcia cit,
by sme vždy v l á s k e mohli spolu žiť!!
Ó, vyslyš prosbu, Otče národov
otroctva nás keď tlačí reťaz krutá!
Za pravou duše v túžbe slobodou
vzdych vyplň, — rozlám hnusné jarma putá!
Lež vieme, nám že zdar a pomoc dáš,
a že zaniknú rodu nášho muky,
keď k práci, k boju jedenkaždý z nás
pozdvihne svoje päste, um a ruky! —
Tak hor’ sa k činu! — Za slovenský ľud
„sloboda, svornosť, bratstvo“ heslom buď!!
1909