Ísť či zostať ?
Každý má pozvanie,
každý má možnosť,
opustiť colnicu
nájsť Tvoju milosť.
Daj srdcu ochoty
radosti a viery
a príjm’ nás verných raz
u nebies dverí! Amen (M.R.)
Mt 9, 9 – 13:
„Keď Ježiš odchádzal odtiaľ, videl človeka ,menom Matúša, sedieť na colnici a povedal mu: Nasleduj ma! A on vstal a nasledoval Ho. (10) Potom sedel v dome za stolom, a ajhľa, prišli mnohí colníci a hriešnici, stolovali s Ježišom a s Jeho učeníkmi. (11) Keď to videli farizeji, povedali Jeho učeníkom: Prečo váš majster je s colníkmi a hriešnikmi? (12) Ježiš to počul a odpovedal: Nepotrebujú lekára, ale chorí. (13) Choďte teda a naučte sa, čo znamenajú slová: Milosrdenstvo chcem a nie obeť; lebo neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov.“ Amen
Bratia a sestry v Pánovi!
Iste poznáte známu Čapkovu „Zbojnícku rozprávku“. Hovorí sa v nej o tom ako starý, drsný zbojník Lotrando chcel mať zo svojho syna Lotranda, vzdelaného a slušného človeka. Aby sa naučil slušnému správaniu a cudzím rečiam, zaviedol ho do kláštornej školy a mníchom za výchovu bohato zaplatil. Keď zostarol, poslal po svojho syna a na smrteľnej posteli ho zaviazal, aby vykonával jeho živnosť a potom mu poručil svoje zbojnícke remeslo. Lenže mladého Lotranda ako zbojníka s jeho slušným a úctivým správaním nikto nebral vážne a tak rýchlo prišiel o všetok nazbíjaný majetok i o svojich kumpánov. Aby prežil, prijal miesto mýtnika a vyberača cla, ktoré mu vybavil opát kláštora, aby mohol dodržať sľub daný otcovi, oberať ľudí o peniaze a súčasne aby to robil v medziach zákona. Po niekoľkých rokoch prišiel opát na mýtnicu a stretol tu dudravého a drzého zarasteného chlapa, ktorý tvrdo vymáhal zaplatenie dvoch grajciarov poplatku. Bol to Lotrando, ktorý tam postupne stratil všetky dobré spôsoby a „zvlčil“. Stal sa hrubým človekom, podobný zbojníkom. Čapkova rozprávka končí poukazom na mnohých Lotrandových potomkov: ako vyberačov daní, ciel, vysokých poplatkov a konsolidátorov, ktorých ľudia nemajú v láske.
Vieme, že už v časoch Pána Ježiša mali colníci a mýtnici veľmi zlé meno. V reči ľudu slovo colník znamenalo toľko ako vydierač, lotor a verejný hriešnik. Na druhej strane to bolo zamestnanie ktoré „vynášalo“. Získať „colnicu“ znamenalo mať dobre platené a teplé miestečko, pravda za cenu, že človek získa súčasne aj pohŕdanie a nenávisť ľudí.
Evanjelista svedčí, ako okolo colnice išiel raz aj Pán Ježiš. Pozrel sa na tam sediaceho colníka Matúša bez nenávisti a pohŕdania. Neprišiel, aby zaplatil nejaké clo. Naopak, prišiel aby od tam sediaceho colníka niečo žiadal. A nechcel toho málo. Nežiadal peniaze, ale „srdce“ colníka Matúša. Chcel, aby opustil dobre platené miesto a aby Ho nasledoval. A chcel to hneď. Bez dlhých rečí mu povedal: „Nasleduj ma!“
Prekvapuje nás, že Pán Ježiš za svojho nasledovníka pozval vykričaného človeka, ale aj to, že on hneď „vstal a nasledoval Ho“.
Bol ochotný zanechať svoje výnosné zamestnanie, zmeniť svoj dovtedajší spôsob života a ísť do neistej budúcnosti. Z obávaného štátneho úradníka Matúša sa stal Kristov žiak, učeník a apoštol, dokonca neskorší pisateľ evanjelia. Tak, ako pre galilejských rybárov, aj pre neho začalo platiť poverenie a nové poslanie dané Ježišom: „Odteraz budeš ľudí loviť“. Nie loviť v kalných vodách mamonu, ale ľudí, aby tak ako on dali svoju dôveru Ježišovi bezo zvyšku, bez obáv a pochybovania.
Bratia a sestry!
Neskorší evanjelista Matúš tým nechce povedať, že aj my všetci máme opustiť svoje zamestnania, svoje profesie, alebo konkrétne služby, ktoré nás živia a ktorými slúžime ľuďom. Spomína a opisuje aj stretnutie Pána Ježiša s inými colníkmi. Aj k nim sa choval zhovievavo, bez povyšovania, čo Mu farizeji veľmi zazlievali.
Poznáme z evanjelií aj osobné stretnutie s iným colníkom, ktorý sa volal Zacheus. Je pomerne známe. Ježiš vošiel v Jerichu do jeho domu, prijal jeho pozvanie a pozval ho k novému životu, ale neprikázal mu opustiť colnicu, ani zmeniť povolanie a nepozval ho za učeníka. Vieme však, že napriek tomu Zacheus zmenil svoj život. Zmenil svoje chovanie k ľuďom, svoj vzťah k peniazom a k mamone a najmä vzťah k duchovným hodnotám, ktoré dovtedy ako hodnoty buď nepoznal, alebo ich ako hodnoty neuznával. Mal dosť na tej milosti, že Pán mu povedal a zasľúbil: „Dnes sa stalo spasenie tomuto domu“.
Bratia a sestry v Pánu!
V skutočnosti máme Pána Ježiša nasledovať všetci. Jeho nasledovníkmi a služobníkmi nie sú iba tí, ktorých osobne pozval ako Matúša, alebo ktorí pocítia v srdci „vnútorné povolanie“ („vocatio interna“) a potom príjmu aj povolanie vonkajšie („externa“), pozvanie svojej cirkvi do služby v konkrétnom cirkevnom zbore.
Pán Ježiš pozýva k nasledovanie všetkých ľudí, ktorí počúvajú Jeho slovo a oslovenie. Pozýva nás totiž prijať Jeho evanjelium i zvesť zákona, ako prejav vôle Otca nebeského a chce, aby sme Jeho svätú plnili.
Vieme, že mnohí pozvaní sa pozvaniu vyhovárali v dobe Ježišovho zemského pôsobenia, a mnohí sa vyhovárajú aj dnes. Počujeme ľudí hovoriť: „nemám čas“, iní sa vyhovárajú na povinnosti v rodine a sú aj takí, ktorí si myslia, že majú až príliš veľa hriechov. Povolanie colníka Matúša nám chce pripomenúť, že Pán Ježiš môže očistiť od hriechov každého človeka. Aj nás použiť v svojej službe v cirkvi, alebo ako „kňazov, prorokov- učiteľov a kráľov“ v našich rodinách. Matúš uveril Ježišovu slovu a pozvaniu, i keď si bol vedomý svojich „mínusov“ v očiach ľudí. Z „Lotranda“ urobil svojho žiaka a Matúš sa radoval, že našiel Spasiteľa.
Bolo to preto, že Ježiš prv videl a našiel Matúša. Radoval sa a preto usporiadal vo svojom dome hostinu, na ktorú pozval všetkých svojich kolegov. Prišli a stolovali s Ježišom mnohí „colníci a hriešnici“. Pozval všetkých, ktorí tak ako on potrebovali duchovné uzdravenie, odpustenie hriechov a túžili po novom živote.
Túto milosť a sklonenie sa Pána k hriešnikom nechápali iba farizeji, ktorí sa považovali, ale aj vyhlasovali za spravodlivých.
Je isté, že mali veľkú snahu naplniť Boží zákon a snažili sa byť spravodliví v očiach ľudí i v očiach Božích, ale Pán svojim nasledovníkom hovorí: „Ak nebude vaša spravodlivosť väčšia ako spravodlivosť zákonníkov a farizejov, nikdy nevojdete do kráľovstva nebeského“.
Pánov pohľad ide iste veľmi hlboko; vidí nám aj „pod kožu“ a vie, že sme hriešni a preto aj „chorí na smrť“ a stratení pre nebo. Ale On prišiel pre našu záchranu. Prišiel nie aby „odsúdil svet, ale aby ho spasil“. Preto stoloval s colníkmi i vykričanými hriešnikmi, mužmi i ženami.
Ľudská snaha, výchova, či poznanie nestačí k tomu, aby sa človek stal Božím dieťaťom. V tomto svete, napokon každý človek ľahko „zvlčí“ a z mladého „Lotranda“ zostáva starý hriešnik. Každý preto potrebuje Lekára, ktorý nás môže zachrániť, aby sme „život mali a hojne mali.“
Milí bratia a sestry!
My všetci sme oslovení Pánom Ježišom a pozvaní k nasledovaniu a v konečnom dôsledku k hostine, ktorú nám On sám pripravil vo svojom nebeskom dome. On vie, že sme „chorí“, ale On nám nielen oznamuje našu diagnózu, ale aj ponúka liek, odpustenie hriechov a večný život s Ním. „Lebo nepotrebujú lekára zdraví, ale chorí“. Nežiada naše obete, ale ponúka obeť seba; nežiada náš pot, ale dáva svoj krvavý pot a svoju obeť za nás. Ak sa v duchu pýtame: Mám ísť a či zostať? – povzbuďme sa dnes príkladom evanjelistu Matúša a nasledujeme verne nášho Pána. Amen
Nedeľa Deviatnik – MyS – Ľubomír Batka st.