Prečo voláme Hosana?
Milosť Vám a pokoj, od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista! Amen
Jer 31, 31 – 34:
„Ajhľa, prichádzajú dni, – znie výrok Hospodinov – keď uzavriem novú zmluvu s domom Izraela a s domom Júdu. (32) Nie zmluvu, ktorú som uzavrel s ich otcami, keď som ich pojal za ruku, aby som ich vyviedol z Egyptskej krajiny, zmluvu, ktorú oni zrušili, hoci ja som bol ich pánom – znie výrok Hospodinov. (33) Lebo toto bude zmluva, ktorú uzavriem s domom Izraela po oných dňoch – znie výrok Hospodinov – : Svoj zákon vložím do ich vnútra a vpíšem im ho do srdca; ja budem ich Bohom a oni budú mojím ľudom. (34) Potom už nikto nebude viac poučovať blížneho ani svojho brata: Poznajte Hospodina! Lebo všetci ma budú poznať od najmenšieho až po najvyššieho, – znie výrok Hospodinov – lebo im odpustím ich viny a na ich hriech si už nespomeniem.“ Amen
Milí bratia a sestry v Pánovi!
Možno sa niekomu z vás stalo, že dostal do daru dom alebo pozemok, alebo nejakú vec väčšej hodnoty o ktorej bola napísaná aj darovacia zmluva. Jej obsahom je vôľa darcu niečo z vlastnej slobodnej vôle niekomu darovať. Ale to samo o sebe nestačí, aby bola zmluva právoplatná a účinná. Aby sa tak stalo, v zmluve musí byť aj klauzula o tom, že obdarovaný dar s vďakou a slobodne prijíma, lebo ani dar vysokej ceny nemožno nikomu nanútiť.
Predmetom prečítaného textu svätého Písma je tiež reč o zmluve, ktorú z Božieho poverenia ohlásil prorok Jeremiáš. Toto oznámenie bolo vyhlásené pre ľud Izraela i pre proroka v časoch neslobody, ale Darcom tu bol niekto, kto je úplne suverénny a zvrchovaný a plne slobodný vo svojom konaní a rozhodovaní. Tým bol sám Hospodin.
Oznamuje, že chce uzavrieť s domom Izraela novú zmluvu, ktorú môžeme právom nazvať darovacou zmluvou, lebo je prejavom jeho slobodnej vôle, ničím nevyprovokovanej, lebo je prejavom Jeho milosti. Zo svojej slobodnej vôle chce niečo darovať svojmu ľudu a pripravuje ľud na jej prijatie. Robil tak z nasledovného dôvodu. Medzi Hospodinom a ľudom Izraela bola aj dovtedy zmluva, ktorú dnes nazývame Stará zmluva. Jej vznik pripomínal Hospodin slovami o tom, že bola uzavretá s ich otcami vtedy, keď ich „pojal za ruku, aby som ich vyviedol z Egyptskej krajiny“. Vieme, že bola uzavretá na Sinaji prostredníctvom Mojžiša. Bola to zmluva zákona, aj keď je pravdou, že v nej bolo pre ľud Izraela viac práv ako povinností. Jednako sa v nej vyžadovalo jedno: plnenie Božej vôle, plnenie Desatora ako Božieho zákona. Jeho obsah je zhrnutý v známej vete: „Milovať budeš Pána, svojho Boha z celého srdca, z celej duše a z celej sily a svojho blížneho, ako seba samého“.
Lenže ľud Izraela a Júdu zmluvné podmienky často porušoval a nedodržiaval. Čo sa stane vtedy, ak jedna zo zmluvných strán svoje záväzky neplní? Neplnenie zmluvy z jednej strany zbavuje druhú stranu vyhláseného záväzku. Aj keď Pán Boh dlhodobo a veľkoryso zotrvával pri svojom záväzku, pri tom čo sľúbil a bol verný vo svojom sľube dať slobodu a krajinu svojmu ľudu, ukázalo sa že tento ľud znova a znova porušoval svoj záväzok a dodržanie podmienky tejto zmluvy. Preto dostal prorok Jeremiáš úlohu ohlásiť „príchod“ času novej zmluvy. Čo o nej môžeme povedať?
Predovšetkým to, čo nám pripomína aj dnešná Kvetná nedeľa (Palmarum). Príchod Prostredníka tejto Novej zmluvy, ktorému zástupy v Jeruzaleme preukazovali kráľovské pocty, keď rozprestierali svoje rúcha na cestu, iní sekali ratolesti zo stromov a volali: „Hosana Synovi Dávidovmu! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom“.
Pán Ježiš prišiel naozaj v mene „živého Boha“. Nebol „snívač“, alebo rúhač, keď hovoril: „Syn Boží som“, ako židovský zákon označoval poblúdencov, ktorých bolo možné ukameňovať, ak odvádzali ľudí od jediného, pravého Boha – Hospodina. Pán Ježiš už predtým celé tri roky učil a vysvetľoval podmienky tej novej zmluvy, ohlasovanej prorokmi.
To prvé, čo Pán Ježiš povedal a učil o zmluve zákona, je zvesť o tom, že On „neprišiel zákon Boží zrušiť, ale naplniť. Božia vôľa je nemenná a platná a zo zákona nezmizne „ani čiaročka“, aj keď človek Boží zákon a Božiu vôľu neplní a sám zo seba ani plniť nedokáže. Pán Ježiš sa vždy znova odvolával na Božiu vernosť, potvrdzovanú v celej Starej zmluve. On sám dokonca „sprísnil“ požiadavky Božieho zákona, presnejšie povedané, sprísnil výklad slov Božieho zákona. Napríklad 5. Božie prikázanie, ktoré hovorí „Nezabiješ“ a výklad hovorí, že každý, kto by zabil prepadne súdu, Pán ježiš povedal: „Každý, kto sa hnevá na brata je vrah. Každý, kto mu povie hlupák (bezbožník), prepadne ohnivému peklu“.
Tu si môžeme iste položiť otázku: Ak je to tak, že Pán Ježiš neprišiel zákon zrušiť a jeho výklad sprísňuje, nie je Ním ohlasovaná zvesť pre človeka nevýhodnejšia, ako učenie a výklad farizejov a zákonníkov? My však máme počuť celú pravdu a slová Pána Ježiša: „Neprišiel som zákon Boží zrušiť, ale – naplniť“.
Bratia a sestry v Pánovi!
Ak požiadavky zákona človek neplnil a často ani nedokázal splniť ani v tej „zľahčenej“ forme, a tým menej v duchu Ježišových slov – čo to znamená pre človeka?
Na jednej strane nepochybne to, že zákon usvedčuje ľudí z hriechu. Ukazuje všetkým jednoznačne: Sme hriešnici! Sme pod Božím súdom a trestom a nesieme oprávnene dôsledky hriešneho konania. Ak však platí, že Pán Ježiš prišiel, aby zákon naplnil za nás – neznamená to, že si Boží zákon nemáme všímať, že ho nemáme poznať a snažiť sa podľa neho konať a žiť. Zákon nás však vedie „ku Kristu“. K tomu, ktorý ho splnil aj za nás a to dobrovoľne a dokonale, tak ako to Pán vyjadril vtedy, keď učeníkom umýval ich zaprášené, ubolené nohy ako posledný sluha a otrok.
Keďže Pán Ježiš prišiel „zákon naplniť“, vzal na seba aj trest za naše nesplnené požiadavky zákona, niesol na kríž „naše nemoce a hriechy, naše neprávosti“, tak ako o tom svedčia všetci evanjelisti. Kto z nás by nechcel dobrovoľne ísť k Pánovi s prosbou: „zmiluj sa na nado mnou Pane!, ak vieme čo On urobil pre nás? Kto z nás by nechcel ďakovať a dobrorečiť Pánovi, že nás svojím utrpením a prijatým trestom potupnej smrti oslobodil spod viny a trestu pred Bohom, Otcom?
Aby sme toho mali istotu, uzavrel a svojou krvou podpísal za nás novú zmluvu. Nie na Sínaji, ale na Golgote. To je tá nová zmluva ohlasovaná prorokom Jeremiášom. „Svoj zákon vložím do ich vnútra a vpíšem im ho do srdca“. Ľudské zákony, pretože sú nedokonalé, nemá síce nikto rád, lebo hovoria o povinnostiach, často aj nerozumných, ale zákon Boží, ktorý je napísaný v svedomí človek a je vložený „do srdca“ – je zákon, ktorý pôsobí a slúži k dobrému a preto má byť zo strany človeka prijatý a dokonca milovaný. – Všelijaké ľudské výklady a poučovania, ktoré znamenajú snahu obísť ho, alebo iba obyčajné „vykrúcanie sa“ z jeho požiadaviek, je nielen zbytočné, ale priamo škodlivé. Prostredník novej zmluvy, Ježiš Kristus nám ponúka lepšiu a istejšiu cestu k dosiahnutiu Božej milosti a k ospravedlneniu pred Hospodinom. Náš „dlžobný úpis“ s našimi hriechmi dal pribiť na drevo kríža, aby nás oslobodil a urobil šťastnými a radostnými ľuďmi, deťmi Božími.
Bratia a sestry!
Pán Boh nám v Ježišovi ponúkol vstup do nového vzťahu, zmluvu vpravde novú. Je jasnou zmluvou milosti pre všetkých ľudí – od najmenšieho, či už vekom, alebo postavením, až po najväčšieho. „Lebo všetci ma budú poznať od najmenšieho, – znie výrok Hospodinov až po najväčšieho, – znie výrok Hospodinov.“
A jej obsah je skutočne úžasný a zneje ako rajská hudba pre každého hriešnika, ktorý túži po odpustení hriechu a po novom a večnom živote.
Prorok nám o tom hovorí jasnou rečou: „Lebo im odpustím ich viny a na ich hriech si už nespomeniem“. Je to skutočne až neuveriteľné, že Hospodin chce vedome a trvalo na niečo zabúdať.
Ľudia často hovoria: Odpúšťam ti, ale nikdy na to nezabudnem!
Božia reč a slovo pre kajúcich hriešnikov je iné: „Odpustím“ – a na ich hriech si už nespomeniem“.
Bratia a sestry!
Odpustenie hriechov, ktoré smieme prijať či už zo slova evanjelia a osobitne pri udelení rozhrešenia pri spovedi, alebo ako „viditeľné slovo“ pri Pánovej večeri je plné a dokonalé. Je trvalo platné z Božej strany. K odpustením hriechom sa Pán Ježiš nebude vracať ani pri poslednom súde.
Pamätajme na to, že „nová zmluva“ je platná z Božej strany naveky. Ide o to, aby bola prijatá aj z našej strany, slobodne a radostne. Nech je potvrdené jasnou rečou a spôsobom života aj od nás. Z našej strany nemá preto chýbať úprimná viera a dôvera v toto Božie zasľúbenie. Prijatie Pánovej večere má byť úprimným dobrorečením Jemu a nášmu nebeskému Otcovi za prijatú milosť. Iste tak chceme v našich srdciach a dušiach urobiť aj dnes. Úprimne preto volajme: „Hosana! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom! Hosana na výsostiach“!
Kvetná nedeľa – Mys – Ľubomír Batka st.