Zas v rúchu novom zavítala vesna,
v zelenom rúchu sladkej nádeje,
že obraz smrti: zima chladná, desná
sa stratí, zmizne, — a sa odeje
v šat skvelý pole, hora, údol, niva,
a to, čo v spánku snilo, ba čo sníva,
k novému žitiu ľúbo vstane zase
v odeve novom, v novej žitia kráse!
I náš to obraz! — Po krátkej tu chvíli,
po trpkom boji, kríži, chorobách
ľahne si telo chladnej do mohyly,
spočinie tíško v zeme útrobách; —
no, dlho v hrobe ležať nebudeme:
„Vstal Kristus z mŕtvych!“ – I my povstaneme!
Hodina žitia i nám udrie zase:
vstaneme z hrobu v novej tela kráse!