Keď nastala sobota
L 23, 53 – 56:
„Keď Ho sňal, zavinul Ho do plátna a položil do hrobu, vytesaného v skale, v ktorom ešte nikto nikdy neležal. (54) A bol deň prípravy a nastávala sobota. (55) Ženy, ktoré Ho nasledovali a prišli s Ním z Galiley, dívali sa na hrob a na to, ako bolo uložené Jeho telo. (56) Potom sa vrátili a pripravili vonné veci a masti. Ale v sobou, podľa prikázania, odpočívali“. Amen
Bratia a sestry v Kristu, Pánovi!
Apoštol Pavel pri príchode do korintského cirkevného zboru plnil to, čo sľúbil. Nič iné si neumienil vedieť medzi nimi, jedine „Ježiša Krista a to toho ukrižovaného“. Akokoľvek je zvesť o kríži Božieho Syna nepochopiteľná ľudskému rozumu, lebo človek nedokáže plne pochopiť takú veľkú lásku, také hlboké poníženie a takú dokonalú službu a akokoľvek je „slovo o kríži Židom pohoršenie a pohanom bláznovstvom“, je predsa len o čosi prijateľnejšie ako zvesť a slovo o vzkriesení. Napriek tomu sa Pavel i ostatní apoštolovia nevyhýbali slovu a svedectvu o ukrižovanom a vzkriesenom Ježišovi.
Pán Ježiš sám premohol ich pochybnosti. Preto k plnosti zvesti o ukrižovaní Ježiša Krista patrí aj svedectvo o Jeho vzkriesení. „Nič iné nevedieť, len toho Ukrižovaného“ znamená zároveň a súčasne veriť v Pána vzkrieseného a živého. Iného Krista naozaj niet a nemožno prijať. Za Jeho ukrižovaním i vzkriesením stojí Božia milosť a moc, aj keď zdanlivo akoby Boh na okamih svojho Syna opustil. Ale ako Žalmista predpovedal, On Ho „neopustil a svojmu zbožnému nedal vidieť porušenie“.
Dnes, na Bielu sobotu si pripomíname to, čo o Pánovi vyznávame v Kréde: “…zostúpil do pekiel“. To je tiež niečo skryté našim očiam a nášmu rozumu. Vo svoje podstate to znamená, že Pán „zostúpil“ nielen do hrobu, keď bolo pochované Jeho telo, spočívajúce v skalnom hrobe Jozefa z Arimatie, ale Jeho duša „zostúpila“ do ríše mŕtvych, kde duše očakávajú posledný súd.
Zostúpil k tým, ku ktorým patrili mnohí proroci ohlasujúci príchod Mesiáša a mnohí veriaci, i ďalší, ktorým ešte v tele zvestoval vykúpenie a tela z mŕtvych vzkriesenie, záchranu zo smrti a večný život. Aj apoštol Peter svedčí, že Kristus Pán „zostúpil…a kázal väzneným duchom“. A keď tam, v „podsvetí“, ktoré sa javilo ľuďom ako jednoznačná doména smrti a diabla „zdvihol zástavu svojho víťazstva“, zdvihol ju potom tu na zemi, keď bol slávne vzkriesený a vyšiel z hrobu v novom, oslávenom tele.
Jozef z Arimatie vykonal hrdinskú a skvelú službu Ježišovi, keď Jeho telo dôstojne pochoval vo svojom novom skalnom hrobe. Viac urobiť nemohol, ale ani ďalej dovidieť nemohol, len po hrobový kameň. Ani zbožné ženy, ktoré prišli s Ježišom z Galiey nevideli až do veľkonočného rána ďalej, len po hrob, ku ktorému prichádzali s vonnými vecami a masťami, aby vykonali mŕtvemu poslednú službu, ktorú predtým nestihli vykonať.
Je možno zaujímavá otázka, čo sa stalo s vonnými vecami potom, ako v otvorenom hrobe telo Pánovo nenašli. Písmo sväté o tom nič nehovorí. Niekto povedal, že ich asi zobral záhradník, ktorý sa možno potešil z toho, aký skvelý úlovok sa mu dostal do rúk. Ak sa však uspokojil s týmto nálezom drahocenných mastí, v skutočnosti by našiel a získal len veľmi málo‚ pretože mohol nájsť dar omnoho väčší.
Biela sobota aj nám pripomína a poukazuje na hrob Jána Ježiša. Je chápaná ako deň pripomínajúci hrobový odpočinok mŕtveho tela Pánovho. Právom však môžeme doložiť, že okrem odpočinku tela v hrobe nám pripomína aj to, že Pán už začal svoje misijné a víťazné ťaženie medzi zosnulými.
Aj v zajtrajšie ráno bude ono pokračovať medzi nami živými, v kruhu veriacich a v pozemskej cirkvi Pánovej, aby nás Pán oslovil, otvoril nám oči a srdce pre Jeho správne videnie a poznanie, že Ten, ktorý bol mŕtvy ožil. Svedectvo o tom, že „zostúpil do pekiel“ a „v tretí deň vstal z mŕtvych“ nech nás naplní radosťou a pokojom, pretože Pán Ježiš nezostal v hrobe, ale žije a kraľuje na veky vekov! Amen
Biela sobota – MyS – Ľubomír Batka st.