Iežiš v hrobe dlie,
Nehýbu sa mdlie,
Ranavé jeho údy;
I ktože ich zobudí?
Zapečatili hrob úradnou pečaťou,
obsadili strážou, by viac nevstal z hrobu.
On, čo vyhlásil byť pravdou večne svätou:
„víťaziť že pravda musí v každú dobu!“
A zjasal svit
jasnej neba zory,
a jej krásny kmit
v prázdnom hrobe horí!
Už On nenie tam
kameň odvalený;
premohol zlosť, klam
Ježiš oslávený.
Slávne z mŕtvych vstal,
zlomil pekla moci
a nám život dal
v deň Velikej noci!
Tak aj pravda, bars ju i svet utiskuje, dusí,
vstane slávne, a nad zlobou zvíťaziť raz musí!!
