„A nikto nemôže povedať: Pán Ježiš! ak len nie v Duchu Svätom“ 1K 12, 3
Podľa svedectva Skutkov apoštolov v 19. kapitole apoštol Pavel prišiel do veľkého mesta Efezu, a ako sa v tom čase viera v Toho ukrižovaného rozširovala po všetkých miestach Ázie, našiel i tam niektorých učeníkov. On sa neuspokojil s tým, že mal niekto známosť o Pánovi Ježišovi, on chcel hneď poznať, či je niekto Jeho pravým vyznávačom. On sa ich nepýta či sú oni praví vyznávači a veriaci v Pána; on sa ich pýta na vec, ktorá sa zdá byť od tejto úplne rozdielna: Či ste prijali Ducha svätého, keď ste uverili? Oni odpovedali: ani sme len nepočuli, že je Duch Svätý t. j. že im to nikto nepovedal žeby bol nejaký Duch Svätý a že by Ho oni potrebovali. Keď sa ich apoštol Pavel ďalej pýta: v čo ste teda boli pokrstení? Povedali: Krstení sme Jánovým krstom. I povedal im Pavel: Ján krstil krstom pokánia a prikazoval ľudu, aby verili v Toho, ktorý prichádza po ňom, to jest v Krista Ježiša. Počujúc to, pokrstení sú v meno Pána Ježiša. A keď Pavel skladal na nich ruky, zostúpil na nich Duch Svätý a hovorili jazykmi a prorokovali.
Divná vec sa nám tu rozpráva. Podivným nie je to, že Pavel príduc po prvý krát do Efezu, kde našiel učeníkov, teda takých, ktorí uverili kázaniu o Tom ukrižovanom a považovali sa za vyznávačov Ježiša Nazaretského a na to znamenie sa dali pokrstiť krstom – veď počet vyznávačov sa rozširoval i tam, kam nedošli apoštolovia, čoho je dôkazom i zbor v Ríme, divnejším je to, čo sa pýta Pavel: Či ste prijali Ducha Svätého, keď ste uverili? Táto otázka akoby úplne nesúhlasila s poučením dané žalárnikovi vo Filipis (Sk 16, 31): „Ver v Pána Ježiša a budeš spasený ty aj tvoj dom!“ Títo učeníci uverili a Pavel sa predsa s týmto neuspokojuje, pýta sa ich na vec pre nich úplne novú, lebo vravia: ani sme len nepočuli, že je Duch Svätý.
A čo povieme my dnes? Síce nemôžme povedať, že sme nepočuli žeby nebol Duch Svätý, veď svätíme zoslanie Ducha Svätého, učili sme sa: veríme v Ducha Svätého! Ale aj na nás padá tá otázka: či ste prijali Ducha Svätého, keď ste uverili? Čo odpovieme? Odpovieme: sme pokrstení, sme kresťania, veríme, vyznávame to, čo verí každý kresťan, usilujeme sa podľa možnosti plniť Božie prikázania. Dobre, ale toto všetko činili aj tí učeníci v Efeze a Pavel s tým nebol spokojný, oni sami to vyznali, že boli krstení Jánovým krstom, t. j. vyznali svoje hriechy, a na znamenie toho sa dali pokrstiť tým spôsobom ako krstil niekedy Ján v Jordáne; chýbala im jedna vec: toto všetko ešte nebolo potvrdené mocou z výsosti, ich srdce sa podobalo hlboko rozoranému, ale od sucha vyprahnutému ešte neposiatemu poľu, chýbala tam nebeská rosa a semeno Božieho slova. To všetko im priniesol Pavel, keď im kázal Baránka, ktorý sníma hriechy sveta a položením rúk zostúpil na nich všetkých Duch Boží, čoho svedectvom bolo hovorenie rozličnými jazykmi a prorokovanie. Toto všetko poukazuje na ten veľký div Božej lásky, keď na bojazlivých apoštolov zostúpila moc z výsosti, aby zjavne a s bázňou vyznávali Toho Ukrižovaného a znovu vzkrieseného. Premena, ktorá sa stala s apoštolmi v čase zoslania Ducha Svätého nebola tá, že oni neučení ľudia dosiali schopnosť hovoriť cudzími, doposiaľ im neznámymi jazykmi, ale že tí dosiaľ opatrní, skrývajúci sa ľudia začali plniť nariadenie svojho Pána: aby ste im vydávali svedectvo. A oni svedčili nielen svojim kázaním, lebo to by nemalo takú moc, ale svedčili svojimi činmi, stretávaním sa na modlitbách a lámaní chleba, čistým kresťanským životom v láske a svornosti, zotrvávaním v pravom apoštolskom učení, pripravení v každú chvíľu položiť svoj život za tú pravdu, ktorú zvestovali.
Dnes opúšťame apoštolské učenie, opúšťame Bibliu a sme schopní uveriť všeličomu a všelikomu, žijeme v hašterivosti, hádame sa o nepodstatných veciach, nie sme k sebe láskaví a ohľaduplní. Dnes má náš Pán mnoho učeníkov – teda tých, ktorí sa volajú Jeho menom, mnoho vyznávačov – teda tých, ktorí vyslovujú svojimi ústami Jeho meno, ale ponúka sa tu otázka: koľko je spomedzi nich nasledovníkov, ktorí by Ho nasledovali až pod a na Jeho kríž! Ako k tomuto nasledovaniu môžeme prísť – to nám nezjaví telo a krv, ale Otec nebeský; odkiaľ k tomu nasledovaniu vziať moc, to nám svedčí apoštol Pavel: „nikto nemôže povedať: Pán Ježiš! ak len nie v Duchu Svätom“. K vyznaniu a nasledovaniu Pána dnes potrebujeme smelosť ako za čias apoštolov a možné je to práve teraz, dnes, tak ako vtedy: mocou z výsosti! Dnes potrebujeme tak ako apoštoli zlom, zmenu. Zrazu tu stoja učeníci, aj so všetkými dôsledkami, ktorí sú odhodlaní niesť evanjelium do sveta. To vďaka sile a moci Ducha Svätého, ktorý dáva iné schopnosti. Apoštoli stoja pred svetom s úžasným posolstvom so zvesťou Kristovho evanjelia a prehovárajú do svedomia ľudí. Tu vidno aká je sila a moc Ducha Svätého. Nie je to ich sila. Je to nepredstaviteľná priamosť a rovnosť. Keby nemali Ducha, tak by možno robili ako pred tým než poznali Ježiša – možno by hovorili o tom, že Ježiš tu bol, že Ho nepochopili, málo s Ním diskutovali, na isté veci mali spoločný názor a napokon, že to nemuselo až tak tragicky dopadnúť. To je slovo, ktoré myslí na seba, ktoré určuje strach o samého seba, aby neprišli dôsledky toho, že som povedal niečo ostré a priame. Toto je bežná súčasť našich diskusií – len nepovedať niečo priamo, len aby sa to niekoho nedotklo, aby sa niekto neurazil. Pavel sa pýta: či ste prijali Ducha Svätého, keď ste uverili? To je priamosť Ducha Svätého, ktorý použije Pavla ako takú hlasnú trúbu na zvesť, ktorú mu Boh zverí. Nepoužije svoje JA, aby tlmil Ducha Božieho. Pavel nelichotí, netľapká ich po pleci, nevyslovuje uznanie, nezalieča sa, nesnaží sa ich získať na svoju stranu. Pavel v moci Ducha Svätého hovorí to, čo mu Duch Svätý položil na srdce a jazyk. To robí moc z výsosti, že robí zo slabého nemožného človeka, človeka, ktorý nemyslí na seba a na svoju osobu, ale myslí na to, čo chce Duch povedať, lebo vie, že to čo chce Duch povedať má zachraňujúcu moc. Preto ho neskôr za to čakalo kameňovanie, hádky, žalár.
Preto sa modlime za tých, ktorí moc Ducha nikdy nepoznali, či Ducha sa vzdali, aby sa mohli vrátiť a byť zachránení. Aby sa kajali a prijali Ducha Svätého, aby mohli povedať Pán Ježiš, to meno nad každé meno.
Pokoj Vám!!